Zimná olympiáda sa pre nás skončila bolestne. Mali sme dvoch veľkých kandidátov na medailu a výsledok bol bohužiaľ nie taký, ako sme očakávali.
Hokej a jeho hviezdy po zenite sa opäť raz nepresadili a Nasťa Kuzminová bola jediná, ktorá nás potešila. Hokej ako taký žije svojimi starosťami, pohybuje sa okolo neho veľa ľudí, ktorí na ňom parazitujú ako aj "hviezdy z NHL" stratili pravdepodobne za morom srdce. To čo predviedli, nepotrebuje komentár. Výsledok sa dostavil v podobe nelichotivej bilancie, absolútneho zlyhania, hanby, neospravedlniteľného fiaska na športovej i spoločenskej scéne a predčasným odchodom domov, bez medaily. Profesorský hokej a veľkohubosť sa nenosí a hokejisti pripravili národu nielen veľké sklamanie, ale ho ešte aj názorovo rozdelili. Smutné je čítanie debát k hokeju..
Na druhej strane jedíná naša medailistka sa stala terčom ohovoránia, nehorázne vulgárnej kampane zo strany niektorých jednotlivcov, médií, bulvár sa prejavi v celej svojej nahote, takže sa ani nedá diviť, že to tejto jemnej žene, ktorej srdce bije pre Slovensko, v ďaľších pretekoch nevyšlo. Ani nemohlo, lebo byť urážaným, to by sa ani mne nechcelo pretekať. Ataky zo strany niektorých novinárov, blogerov či médií majú veľmi ďaleko k slušnosti. Všetci sa prezentovali plytkosťou svojej morálky ako aj absentuje etika. Ťažko porozumieť útokom na Nasťu Kuzminovú a rozoberanie jej pôvodu, keď sa najmä ona správa tak, ako by sa mal správať každý jeden Slovák či Slovenka.
Plytké debaty k OH nám nastavili zrkadlo, nastavilo ho nášmu vzťahu k rodnej krajine. Prezentujeme sa úbohosťou, ktorá nemá obdoby. Všade na svete si občania svoj domov, svoju krajinu ctia, chránia, len u nás je stále to akosi naopak.
streda 19. februára 2014
sobota 15. februára 2014
Slovensko - morálna žumpa sveta!!!
Slovenské média sú vďačnou témou prezentácie úbohosti tohto národa, počnúc novinárom či pisálkom, ktorý "beztrestne" pourážal našu biatlonistku svetového formátu a končiac napríklad televíziou Markíza, ktorej sa ale musim poďakovať, že duševne lacným programom prezentuje slovenskú úbohosť, slovenských hokejistov ako polobohov, ak nie priam hokejových bohov, pred ktorými sa všetci od strachu "poserú"! Bohov ako aj v markízackom superprograme = zlaté manželky, kde národ môže - mohol vidieť, ako to u bohov, s ich božstvom, doma chodí. Výchovne metódy hodné tupcov - zavrieť dieťa do tmavej miestnosti, že áno pani Xxxxxxxxxx!!! Vo vysielaní v čase 18:56 - 18:57, dňa 15 februára 2014!
Ochrancovia práv detí kde ste, videl to skoro celý národ!!!!
Natrieme to Rusom, ide reklama na Markíze. Natrieme, porazíme hokejového giganta, no samé kecy.... Ja tvrdím, lebo Rusom skutočne prajem, aby zrazili slovenské superhviezdy na kolená, aby pripravili potupu, aby im zavesili aspoň 10 banánov a poslali ich domov! Ono v športe je to ako na hojdačke, kde aj prehra sa dá akceptovať, ak by tam na ľade "život nechali", ale aj tak prehrali. Prehrať sa dá so cťou, čo ale v našom prípade neplatí, vždy sa nájde tisíc výhovoriek, prečo sa tak stalo. Všetko má svoje hranice, aj urážanie fanúšikov, ľudí žijúcich na Slovensku, ktorých dôveru a podporu si vôbec nevážia.
Bohužiaľ, slovenský hokej je iba odrazom slovenskej spoločnosti, kde absentuje spolupatričnosť, hrdosť, česť a láska k vlasti.
Ochrancovia práv detí kde ste, videl to skoro celý národ!!!!
Natrieme to Rusom, ide reklama na Markíze. Natrieme, porazíme hokejového giganta, no samé kecy.... Ja tvrdím, lebo Rusom skutočne prajem, aby zrazili slovenské superhviezdy na kolená, aby pripravili potupu, aby im zavesili aspoň 10 banánov a poslali ich domov! Ono v športe je to ako na hojdačke, kde aj prehra sa dá akceptovať, ak by tam na ľade "život nechali", ale aj tak prehrali. Prehrať sa dá so cťou, čo ale v našom prípade neplatí, vždy sa nájde tisíc výhovoriek, prečo sa tak stalo. Všetko má svoje hranice, aj urážanie fanúšikov, ľudí žijúcich na Slovensku, ktorých dôveru a podporu si vôbec nevážia.
Bohužiaľ, slovenský hokej je iba odrazom slovenskej spoločnosti, kde absentuje spolupatričnosť, hrdosť, česť a láska k vlasti.
streda 12. februára 2014
Nevedomosť alebo debilita národa
Mnohokrát som povedal, že dnešná generácia osprostela. Osprostela najmä preto,že je travičom seba samej ako aj svojich detí a príbuzných. Chcem poukázať na skutočnosť, že v dnešnej dobe sa s každou maličkosťou uteká k lekárovi a do lekární. Uteká sa preto, lebo ľudia stratili súdnosť, sú nachylní doporučeniam ako aj podliehajú reklamám, najmä televíznym. Nebudem sa rozpisovať o dobrovoľne, nedobrovoľnom povinnom zákonom nariadeným očkovaní potomkov, ale skôr sa zameriam na primitívnu akceptáciu všetkých možných liečiv proti nádche, upchatému nosu, bolenie hlavy, svalov atď.
Odklon od prírody, civilizačná stupidita prináša ľuďom úľavu len na chvíľku. Všetky tie ponúkané preparáty, ktoré majú pomôcť, majú mnohé nežiadúce negatívne účinky. Pritom sama príroda nám ponúka svoje vlastné produkty, napr. cesnak, cibuľa, červená repa - cvikla, ovocie všetkého druhu, med, ako aj mnoho liečivých bylín, ktoré sú dostupnejšie a dokazateľne majú pozitívne účinky. Nesmieme zabudnúť na zdravý život, plný pohybu a prírody. Používanie chemicky pripravovaných liečiv, preparátov, ktoré možno prirovnať návykovým látkam je v rozpore s prírodou,. Potrebné je si uvedomiť, že prehlásenia firiem o prírodných bázach sú hlúposťou, lebo by reálnu spotrebu výroby tie xxx prírodné zdroje nepokryli.
Žijeme život v spoločnosti, kde sa ľudia správajú ako Pavlovove psy. Prestaňte byť travičmi seba samých, svojich detí, vráťte sa na tú správnu cestu. Ľudia by si mali začať viac vážiť vlastný život, iste s pozitívnym výsledkom. Ľudia by mali začať myslieť a prestať podporovať distribúciu preparátov, ktoré vlastne nikto nepotrebuje. Ooooh zabudol som na farmaceutické spoločnosti, ktoré prostrednictvom svojich distribútorov, lekárov a podpore štátu, z toho všetkého len spoločne profitujú.
Odklon od prírody, civilizačná stupidita prináša ľuďom úľavu len na chvíľku. Všetky tie ponúkané preparáty, ktoré majú pomôcť, majú mnohé nežiadúce negatívne účinky. Pritom sama príroda nám ponúka svoje vlastné produkty, napr. cesnak, cibuľa, červená repa - cvikla, ovocie všetkého druhu, med, ako aj mnoho liečivých bylín, ktoré sú dostupnejšie a dokazateľne majú pozitívne účinky. Nesmieme zabudnúť na zdravý život, plný pohybu a prírody. Používanie chemicky pripravovaných liečiv, preparátov, ktoré možno prirovnať návykovým látkam je v rozpore s prírodou,. Potrebné je si uvedomiť, že prehlásenia firiem o prírodných bázach sú hlúposťou, lebo by reálnu spotrebu výroby tie xxx prírodné zdroje nepokryli.
Žijeme život v spoločnosti, kde sa ľudia správajú ako Pavlovove psy. Prestaňte byť travičmi seba samých, svojich detí, vráťte sa na tú správnu cestu. Ľudia by si mali začať viac vážiť vlastný život, iste s pozitívnym výsledkom. Ľudia by mali začať myslieť a prestať podporovať distribúciu preparátov, ktoré vlastne nikto nepotrebuje. Ooooh zabudol som na farmaceutické spoločnosti, ktoré prostrednictvom svojich distribútorov, lekárov a podpore štátu, z toho všetkého len spoločne profitujú.
utorok 11. februára 2014
Vasiľ a východ Slovenska
Umrel, zomrel, odisiel, Vasil Biľak. Rozporuplná osobnosť našej minulosti, ale len pre tých, čo majú hlavu na krku pre okrasu. Vasil nech bol aký bol, bol najmä Slovák a tom by mohli rozprávať najmä naši Východniari.
Nech bolo čo bolo, faktom je, že nebyť Vasila, východ Slovenska by asi podnes nemal cesty a brodil by sa po krk blatom.... Ten chlap nikdy nezabudol, odkiaľ prišiel. Aká to paralela oproti iným "Slovákom", ktorí po nástupe do dobrej pozície, na teplý flek alebo do politiky, ihneď zabúdajú na svoje rodné korene.
Ako skôr narodený mám dobrú pamäť, takže viem posúdiť, čo sa tu u nás deje a čo nás pravdepodobne aj v budúcnosti očakáva. Už aj preto, že mnohokrát mnou omieľaná pravda, že súdruh Lenin žiadnu revolúciu sám neurobil, ale že to bol hokus pokus istých kruhov, ktorým sa ale situácia ale asi vymkla z rúk.
Vždy som to nazýval "nevynutnosť" doby, lebo sme to dianie okolo nás nevedeli ovplyvniť vtedy, tak ako nevieme ovplyvniť politické dianie ani dnes. Ak by sme chceli polemizovať o politike, no tak nemôžem si pomôcť, ale ľudia z minulosti sú mi milší ako chameleoni dnešnej doby, ktorý žili nad pomery pred rokom "89 a i dnes. Samozvaní politologovıa, vojnoví analytici, samozvaní experti na historiu národa by mali mlčať, lebo mnohí z nich sa vyškrabali nahor, aj vďaka pomoci generácie Vasiľa Bilaka.
Tým neskôr narodeným: Odsúdiť je ľahko, poznanie a pochopenie je umením.
Nech bolo čo bolo, faktom je, že nebyť Vasila, východ Slovenska by asi podnes nemal cesty a brodil by sa po krk blatom.... Ten chlap nikdy nezabudol, odkiaľ prišiel. Aká to paralela oproti iným "Slovákom", ktorí po nástupe do dobrej pozície, na teplý flek alebo do politiky, ihneď zabúdajú na svoje rodné korene.
Ako skôr narodený mám dobrú pamäť, takže viem posúdiť, čo sa tu u nás deje a čo nás pravdepodobne aj v budúcnosti očakáva. Už aj preto, že mnohokrát mnou omieľaná pravda, že súdruh Lenin žiadnu revolúciu sám neurobil, ale že to bol hokus pokus istých kruhov, ktorým sa ale situácia ale asi vymkla z rúk.
Vždy som to nazýval "nevynutnosť" doby, lebo sme to dianie okolo nás nevedeli ovplyvniť vtedy, tak ako nevieme ovplyvniť politické dianie ani dnes. Ak by sme chceli polemizovať o politike, no tak nemôžem si pomôcť, ale ľudia z minulosti sú mi milší ako chameleoni dnešnej doby, ktorý žili nad pomery pred rokom "89 a i dnes. Samozvaní politologovıa, vojnoví analytici, samozvaní experti na historiu národa by mali mlčať, lebo mnohí z nich sa vyškrabali nahor, aj vďaka pomoci generácie Vasiľa Bilaka.
Tým neskôr narodeným: Odsúdiť je ľahko, poznanie a pochopenie je umením.
utorok 26. februára 2013
Dlžníci a platby prevodom
Mnoho ľudí spláca nielen pôžičky ale aj iné podlžnosti prevodom zo svojich účtov. Majú s tým mnohokrát problémy, že platba nie je doručená a pravdepodobne pripisaná na účet príjemcu v normálnej primeranej dobe. Za túto dobu transferu, podotýkam primeranú, banky považujú pri prevode z účtu v rámci jednej banky 1 deň, pri prevode na účet v inej banke najviac 2 dni, pri využití služieb internetbankingu. Záhadou je, kde sa niektoré platby nachádzajú 3 a viac dní, najmä ak sú z účtov odosielatelov odpisané. Je tu odôvodnené podozrenie, že na poslaných platbách niekto zarába. Tak ako to vlastne je?
Pesnička a konečne "Národ zobuď sa! "
Pieseň pre Slovensko, alebo "Národ zobuď sa!" Aj tak sa dá popísať text pesničky Ondreja Ďuricu. Dennodenne sme konfrontovaní s asociálnym konaním našich politických elít, preto je na čase prestať so sebaklamom, že tu je všetko v poriadku, prestať klamať samých seba, že ešte tu je život znesiteľný, keď vieme, že opak sa stáva pravdou, prestať sa báť si priznať, že sa tu ľuďom nevodí dobre, prestať hrať to nekonečné slovenské poníženecké divadlo. Prestať byť cudzincom, otrokom vo vlastnej vlasti!
Pieseň pre Slovensko
Realita zamestnanosti
Súčasný stav k ničomu nevedie, iba k prežívaniu, vôbec nie k naplneniu článkov ústavy o práve dôstojného života..... Veľa bolo a bude ešte popísané na tému nezamestnanosti na Slovensku, ku ktorej prispieva nielen tupá politika štátu, ale aj absolútne nemožná skladba nášho hospodárstva. Mnoho sa popísalo, že sme v podstate len montážnou dieľňou Európy, vazalmi sľubov a prísľubov našich politikov zahraničným podnikateľským kruhom.
Mnohí sa pýtajú ako je možné, že ľudia nie sú schopní dôstojného života, ako je možné, že mnohí z nich zarábajú len toľko, čo im pomaly nestačí ani na prežitie. Mnoho sa na sociálnych sieťach a blogoch popísalo o zamestnanosti prostredníctvom rôznych agentúr sprostredkujúcich prácu a mnohokrát sme sa dočítali o podvodoch na ľuďoch, ako aj o trestných podaniach, ktoré boli na niektoré agentúry podané. Podvodom sa darí najmä preto, že vydavateľ povolení pre činnosť sprostredkovania práce a zamestnania, ktorým je ÚPSVAR, nekontroluje činnosť a nerieši ani sťažnosti týkajúce sa takto podnikajúcich agentúr. Ako to je s mnohými agentúrami a hlavne aké sú skúsenosti ľudí hľadajúcich prácu, možno vidieť aj na webe Blacklist cierna listina firiem. Zamestnávatelia sa v záujme úspory nákladov zbavili svojich personalistov a pohodlne sú zásobovanými otrokmi prostredníctvom agentúr, čím šetria na nákladoch a čím je v podstate podporované legálne zdieranie ľudí, pretože ponúkané platy nestačia ľuďom pomaly ani na prežitie. Viacerí postihnutí sa na dané praktiky sťažovali priamo štátu, pričom aj vyštrovania políciou skončili do stratena.
Ak sa pozrieme bližsie na ponuku práce ( nebudeme uvažovať o ponuke IT, ďalej z oblasti finančníctva, farmácie), tak sa už aj v Bratislave dopracujume k smiešnym a ľudskú dôstojnosť ponižujúcim hodinovým mzdám vo výške cca 600-800 brutto alebo inak už aj vo výške hodinových miezd ~ 2,30 EURa, čo predstavuje pri plánovanom mesačnom fonde pracovného času, zárobok vo výške cca 386 EUR. Komická to suma, z ktorej vie vyžiť snáď len pán minister. Kto zarába tri a viac, je frajer, aj keď mnohí zarábajú tých pomyselných štyri a viac, len preto, že sú podnikateľmi z donútenia. Na podnikateľov z donútenia si štát opäť raz pripravil bič, v podobe vyšších odvodov, preto sme v súčasnosti svedkami rušenia živností. Bohužiaľ je to realita dnešných dní. Kam Slovensko realizáciou svojej asociálnej politiky padlo, či ešte padne, je ťažko odhadnúť. Proste ľudia z takýchto príjmov nedá vyžiť. Skladba ponuky práce sa v priebehu rokov rapídne zmenila, presunula sa z oblasti výroby, prvovýroby do oblasti servisu a služieb. Odhliadnúc od produkcie áut, ktoré Slovensko "úspešne montuje už zopár rokov", až na pár výnimiek tu nič nemáme. Snáď ešte tak stagnujúce stavebníctvo, ktoré produkuje a realizuje šuplíkové projekty devolopérov, hlavne v oblasti nákupných a administratívnych centier, ktoré nám už prerastajú cez hlavu, ako aj objektov pre bývanie a rekreáciu, ktoré sú v cenových hladinách ľuďom nedosiahnuteľných. A politika štátu, propagujúca podporu zamestnanosti nám dnes vyznieva úplne smiešne, lebo ústretovo nepodporuje životaschopné slovenské projekty, ale len opäť len klasické zamestnávanie otrokov a podporu zahraničných investorov, ktorí sem prichádzajú resp. majú záujem o realizáciu svojich podnikateľských aktivít, len v prípade, ak štát to celé zacvaká! Vydieranie ako z učebnice a keďže naše politické elity, okrem presadzovania a realizácie vlastných osobných záujmov, pretrvávajúcej devastácie Sovenska, rozpredaja, rozkrádania spoločného a pokračujúcej genocídy obyvateľstva Slovenska, v repertoári nič nemajú, zmena pomerov sa nápadne podobá kategórii scénarom z oblasti "scifi"!
Mnohí sa pýtajú ako je možné, že ľudia nie sú schopní dôstojného života, ako je možné, že mnohí z nich zarábajú len toľko, čo im pomaly nestačí ani na prežitie. Mnoho sa na sociálnych sieťach a blogoch popísalo o zamestnanosti prostredníctvom rôznych agentúr sprostredkujúcich prácu a mnohokrát sme sa dočítali o podvodoch na ľuďoch, ako aj o trestných podaniach, ktoré boli na niektoré agentúry podané. Podvodom sa darí najmä preto, že vydavateľ povolení pre činnosť sprostredkovania práce a zamestnania, ktorým je ÚPSVAR, nekontroluje činnosť a nerieši ani sťažnosti týkajúce sa takto podnikajúcich agentúr. Ako to je s mnohými agentúrami a hlavne aké sú skúsenosti ľudí hľadajúcich prácu, možno vidieť aj na webe Blacklist cierna listina firiem. Zamestnávatelia sa v záujme úspory nákladov zbavili svojich personalistov a pohodlne sú zásobovanými otrokmi prostredníctvom agentúr, čím šetria na nákladoch a čím je v podstate podporované legálne zdieranie ľudí, pretože ponúkané platy nestačia ľuďom pomaly ani na prežitie. Viacerí postihnutí sa na dané praktiky sťažovali priamo štátu, pričom aj vyštrovania políciou skončili do stratena.
Ak sa pozrieme bližsie na ponuku práce ( nebudeme uvažovať o ponuke IT, ďalej z oblasti finančníctva, farmácie), tak sa už aj v Bratislave dopracujume k smiešnym a ľudskú dôstojnosť ponižujúcim hodinovým mzdám vo výške cca 600-800 brutto alebo inak už aj vo výške hodinových miezd ~ 2,30 EURa, čo predstavuje pri plánovanom mesačnom fonde pracovného času, zárobok vo výške cca 386 EUR. Komická to suma, z ktorej vie vyžiť snáď len pán minister. Kto zarába tri a viac, je frajer, aj keď mnohí zarábajú tých pomyselných štyri a viac, len preto, že sú podnikateľmi z donútenia. Na podnikateľov z donútenia si štát opäť raz pripravil bič, v podobe vyšších odvodov, preto sme v súčasnosti svedkami rušenia živností. Bohužiaľ je to realita dnešných dní. Kam Slovensko realizáciou svojej asociálnej politiky padlo, či ešte padne, je ťažko odhadnúť. Proste ľudia z takýchto príjmov nedá vyžiť. Skladba ponuky práce sa v priebehu rokov rapídne zmenila, presunula sa z oblasti výroby, prvovýroby do oblasti servisu a služieb. Odhliadnúc od produkcie áut, ktoré Slovensko "úspešne montuje už zopár rokov", až na pár výnimiek tu nič nemáme. Snáď ešte tak stagnujúce stavebníctvo, ktoré produkuje a realizuje šuplíkové projekty devolopérov, hlavne v oblasti nákupných a administratívnych centier, ktoré nám už prerastajú cez hlavu, ako aj objektov pre bývanie a rekreáciu, ktoré sú v cenových hladinách ľuďom nedosiahnuteľných. A politika štátu, propagujúca podporu zamestnanosti nám dnes vyznieva úplne smiešne, lebo ústretovo nepodporuje životaschopné slovenské projekty, ale len opäť len klasické zamestnávanie otrokov a podporu zahraničných investorov, ktorí sem prichádzajú resp. majú záujem o realizáciu svojich podnikateľských aktivít, len v prípade, ak štát to celé zacvaká! Vydieranie ako z učebnice a keďže naše politické elity, okrem presadzovania a realizácie vlastných osobných záujmov, pretrvávajúcej devastácie Sovenska, rozpredaja, rozkrádania spoločného a pokračujúcej genocídy obyvateľstva Slovenska, v repertoári nič nemajú, zmena pomerov sa nápadne podobá kategórii scénarom z oblasti "scifi"!
sobota 23. februára 2013
Nezamestnanosť a pokrytectvo štátu
Slovensko dnes ako aj iné krajiny v Európe trápi stále rastúca nezamestnanosť. Čísla sú alarmujúce, sú zrkadlom neschopnosti vlády a politikov riešiť súčasné problémy.
Slovenská politická elita nerieši problém koncepčne, nerieši fakt, že sme len servisnou spoločnosťou, že sme najväčšou montážnou dieľnou v Európe, že v podstate sami nič neprodukujeme. Vďaka vládnym stimulom na podporu investícií je slovenský zamestnanec otrokom a naopak slovenský podnikateľ odsúdený k smrti, nakoľko nie je schopný konkurencie. Stimul poskytovaný zahraničným firmám, investorom, vlastne pokrýva celé ich podnikanie. Preložené do slovenčiny, všeti občania Slovenska si platia za možnosť mať aké také zamestnanie, ako aj platia si "legálnu možnosť byť vydieranými, zdieranými".
Čísla poskytujúce stav nezamestnanosti sú zavádzajúce, lebo vychádzajú z počtu ekonomicky aktívnych obyvateľov a nie z počtu zamestnancov, ktorí tvoria tú väčšinu v ohrození. Podľa čísiel udáva aktuálna evidovaná nezamestnanosť cca 15 %, ale v skutočnosti je omnoho vyššia, lebo mnoho ľudí, ktorí nemajú nárok na podporu, resp. z iných dôvodov nie su registrovaní na úradoch práce, ako aj reálne by bolo vychádzať z čísla zamestnancov, kam by som pripočítal aj samostatne zarábajúce osoby - živnostníkov z donútenia. Potom by sme iste dostali úplne iné čísla a tie by sa blížili hodnote cca 25%! Účelové lži vlády, parlamentu, kompetentných, kecy rôznych analytikov, hľadiacich si svoje korytá, nám lepšiu budúcnosť iste nezabezpečia.
Inou je, prečo národ nezoberie zodpovednosť za svoje bytie konečne do vlastných rúk a nevyhádže tu bandu darmožráčov z parlamentu, vlády do Dunaja?! Nie je možná náprava podľa prianí ministra Jána Richtera, ktoré sú len odlievaním peňazí na nefunkčné projekty vymyslené v kancelárii, odtrhnuté od reality všedných dní na Slovensku. Štátna kasa je vybrakovaná a nie je ju ani čím naplniť.
Slovenská kríza je našou krízou, nie krízou EU, nie celosvetovou krízou, je krízou štátnej mafie, páchajúcej genocídu na vlastnom národe, krízou morálky, z ktorej je východiskom len vzbura občanov proti svojim katom.
Slovenská politická elita nerieši problém koncepčne, nerieši fakt, že sme len servisnou spoločnosťou, že sme najväčšou montážnou dieľnou v Európe, že v podstate sami nič neprodukujeme. Vďaka vládnym stimulom na podporu investícií je slovenský zamestnanec otrokom a naopak slovenský podnikateľ odsúdený k smrti, nakoľko nie je schopný konkurencie. Stimul poskytovaný zahraničným firmám, investorom, vlastne pokrýva celé ich podnikanie. Preložené do slovenčiny, všeti občania Slovenska si platia za možnosť mať aké také zamestnanie, ako aj platia si "legálnu možnosť byť vydieranými, zdieranými".
Čísla poskytujúce stav nezamestnanosti sú zavádzajúce, lebo vychádzajú z počtu ekonomicky aktívnych obyvateľov a nie z počtu zamestnancov, ktorí tvoria tú väčšinu v ohrození. Podľa čísiel udáva aktuálna evidovaná nezamestnanosť cca 15 %, ale v skutočnosti je omnoho vyššia, lebo mnoho ľudí, ktorí nemajú nárok na podporu, resp. z iných dôvodov nie su registrovaní na úradoch práce, ako aj reálne by bolo vychádzať z čísla zamestnancov, kam by som pripočítal aj samostatne zarábajúce osoby - živnostníkov z donútenia. Potom by sme iste dostali úplne iné čísla a tie by sa blížili hodnote cca 25%! Účelové lži vlády, parlamentu, kompetentných, kecy rôznych analytikov, hľadiacich si svoje korytá, nám lepšiu budúcnosť iste nezabezpečia.
Inou je, prečo národ nezoberie zodpovednosť za svoje bytie konečne do vlastných rúk a nevyhádže tu bandu darmožráčov z parlamentu, vlády do Dunaja?! Nie je možná náprava podľa prianí ministra Jána Richtera, ktoré sú len odlievaním peňazí na nefunkčné projekty vymyslené v kancelárii, odtrhnuté od reality všedných dní na Slovensku. Štátna kasa je vybrakovaná a nie je ju ani čím naplniť.
Slovenská kríza je našou krízou, nie krízou EU, nie celosvetovou krízou, je krízou štátnej mafie, páchajúcej genocídu na vlastnom národe, krízou morálky, z ktorej je východiskom len vzbura občanov proti svojim katom.
sobota 12. januára 2013
Prezident Gašparovič a iné kauzy
Uponáhlané Slovensko, utápajúce sa v mocenskom boji pravice, ľavice, štátotvornej mafie má o zábavu postarané. Publicitu zabezpečil nik iný, než prezident Ivan Gašparovič, svojim nevymenovaním Čenteša do úradu Generálnej prokuratúry.
Prezident svojim vyčkávaním s vymenovaním nového generálneho prokurátora si poriadne zavaril. Zavaril si preto, lebo podľa mňa nie je štátnikom a hra na dve bránky sa mu proste nevydarila. Vyčkával, ako sa situácia vyvinie, či bude fungovať SMER SD, alebo veľká koalícia SKDÚ s partnermi a pritom zabudol na jeden podstatný životný fakt a to, že sa všetkým nezavďačí, nech rozhodne akokoľvek. Táto prešpekulovaná hra mu proste nevyšla a momentálne sa snaží pozvať na svoju stranu občanov, ktorých prosí o podporu, o ktorých donedávna nejavil úprimný záujem. Články a reakcie na jeho adresu sú také aj onaké, ale skôr prevláda názor, že nie je schopný zastávať a plniť funkciu prezidenta Slovenska.
Pán Gašparovič sa vo vzťahu k širšej verejnosti stal zrazu útlocitným, najmä v zmysle kritiky svojej osoby. Prešlapy politikov sú bežným javom v politickom živote, nielen na Slovensku, s čím každý do politiky vstupujúci človek musí počítať. Musi počítať s tým, že nebude mať len obľúbencov, ale bude mať hodne ľudí v "opozícii." No a takúto situáciu dnes vôbec nezvláda. Odhliadnuc od snáh o jeho odstavenie z funkcie, smiešne mnohým ľuďom pripadá jeho aktivita v smere podania žaloby "na neznámeho páchateľa", podotýkam jedného blogera, ktorého meno je známe, v zmysle krivého obvinenia, či neopodstatneného útoku na verejného činiteľa, či v zmysle urážky osobnosti. Pritom bloger v svojom článku nenapísal, že prezident Gašparovič je vrah, len poskladal puzzle z jemu a verejne dostupných informácií a vyjadril tak svoj názor. Celý článok si možno prečítať na stránke Poláčkovho blogu.
Môj názor: Je faktom, že Ivan Gašparovič už dávno nie je prezidentom všetkých občanov, nepomáha a nerieši pád Slovenska, nerieši genocídu vlastného národa. Skôr sa prikláňam k tvrdeniu, že je oddaným služobníkom ekonomicko-politickým kruhom, ktorým na Slovensku vôbec nezáleží, zviazaný minulosťou s politickými stranami, ktoré nemajú v portfóliu svojich záujmov rozvoj Slovenska, skôr jeho devastáciu. Svoju hru prehral, stal sa fackovacím panákom, dvorným šašom Slovenskej Republiky, ktorú by mal prezentovať vo svete v dobrom svetle a nie celosvetovo prezentovať frašky našej politickej scény. Prečo padol do podpalubia, na tú otázku si musí odpovedať sám.
Myslím národne, cítim sociálne! - to je názov jeho knižky, motto, ktoré dnes vyznieva úlne smiešne...... názor si urobte sami! Je mi úprimne ľúto ....
Prezident svojim vyčkávaním s vymenovaním nového generálneho prokurátora si poriadne zavaril. Zavaril si preto, lebo podľa mňa nie je štátnikom a hra na dve bránky sa mu proste nevydarila. Vyčkával, ako sa situácia vyvinie, či bude fungovať SMER SD, alebo veľká koalícia SKDÚ s partnermi a pritom zabudol na jeden podstatný životný fakt a to, že sa všetkým nezavďačí, nech rozhodne akokoľvek. Táto prešpekulovaná hra mu proste nevyšla a momentálne sa snaží pozvať na svoju stranu občanov, ktorých prosí o podporu, o ktorých donedávna nejavil úprimný záujem. Články a reakcie na jeho adresu sú také aj onaké, ale skôr prevláda názor, že nie je schopný zastávať a plniť funkciu prezidenta Slovenska.
Pán Gašparovič sa vo vzťahu k širšej verejnosti stal zrazu útlocitným, najmä v zmysle kritiky svojej osoby. Prešlapy politikov sú bežným javom v politickom živote, nielen na Slovensku, s čím každý do politiky vstupujúci človek musí počítať. Musi počítať s tým, že nebude mať len obľúbencov, ale bude mať hodne ľudí v "opozícii." No a takúto situáciu dnes vôbec nezvláda. Odhliadnuc od snáh o jeho odstavenie z funkcie, smiešne mnohým ľuďom pripadá jeho aktivita v smere podania žaloby "na neznámeho páchateľa", podotýkam jedného blogera, ktorého meno je známe, v zmysle krivého obvinenia, či neopodstatneného útoku na verejného činiteľa, či v zmysle urážky osobnosti. Pritom bloger v svojom článku nenapísal, že prezident Gašparovič je vrah, len poskladal puzzle z jemu a verejne dostupných informácií a vyjadril tak svoj názor. Celý článok si možno prečítať na stránke Poláčkovho blogu.
Môj názor: Je faktom, že Ivan Gašparovič už dávno nie je prezidentom všetkých občanov, nepomáha a nerieši pád Slovenska, nerieši genocídu vlastného národa. Skôr sa prikláňam k tvrdeniu, že je oddaným služobníkom ekonomicko-politickým kruhom, ktorým na Slovensku vôbec nezáleží, zviazaný minulosťou s politickými stranami, ktoré nemajú v portfóliu svojich záujmov rozvoj Slovenska, skôr jeho devastáciu. Svoju hru prehral, stal sa fackovacím panákom, dvorným šašom Slovenskej Republiky, ktorú by mal prezentovať vo svete v dobrom svetle a nie celosvetovo prezentovať frašky našej politickej scény. Prečo padol do podpalubia, na tú otázku si musí odpovedať sám.
Myslím národne, cítim sociálne! - to je názov jeho knižky, motto, ktoré dnes vyznieva úlne smiešne...... názor si urobte sami! Je mi úprimne ľúto ....
piatok 4. januára 2013
Choré školstvo
Z iného zdroja sa občas objaví článok, ktorý stojí za to, aby bol zverejnený bez úprav.
Poprosím o pozornosť! Žiadam a zároveň prosím všetkých občanov a priateľov o rozposlanie nasledovného otvoreného listu zúfalej pedagogičky, ktorá sa na nás obrátila. List bude smerovať na konkrétne príslušné miesto. Spravte si obraz o slovenskom školstve, prečítajte dokonca a šírte ďalej svojimi linkami. Zdroj poprosil o anonymitu.
S pozdravom
Iniciatíva Slobodného občana (ISO)
Trenčín
Dobrý deň.
Úvodom môjho listu Vás srdečne pozdravujem.
Dlho som sa odhodlávala Vám napísať a rozmýšľala, ako vhodne opísať toto 5 ročné obdobie štúdia angličtiny. Myslím, že tento projekt bol vypracovaný s najlepším úmyslom. Napriek tomu sa to vo väčšej časti (podľa viacerých, nielen, frekventantiek) nepodarilo. Viem, že Vy máte na to svoj názor a asi ste si aj vedomí rôznych chýb, nástrah, ktoré neboli domyslené. Napriek tomu by som bola rada, keby si tento list prečítate do konca.
Na začiatku tohto projektu sa prihlásilo do našej skupiny 22 učiteliek, ktoré sa chceli naučiť angličtinu a byť samozrejme aj kvalifikované v tomto obore. Po niekoľkých prestupoch zo skupiny do skupiny (nie každému vyhovoval, či už lektor, kolektív alebo časový rozpis hodín) sa naša skupina ustálila. Aj keď sme mali byť samé začiatočníčky, našli sa medzi nami kolegyne, ktoré už angličtinu študovali, čo sa odzrkadlilo aj na hodinách - slabší nestíhali.
O tom, že sa nám menili lektorky, písať asi ani nebudem. To dobre viete, prečo a za akých okolností odišli. Počas týchto rokov štúdia nás opustilo 14 kolegýň, ktoré to nezvládali buď z pracovných, rodinných, zdravotných alebo psychických problémov. Mimochodom, tiež chceli študovať a naučiť sa angličtinu. Ale podmienky, za akých to (v projekte) bolo možné, boli pre ne neadekvátne. Vrcholom všetkého bolo, keď sme dostali lektora, ktorý miesto hodín venovaných konverzácie, nosil samé testy, ktoré sme po sobotách vypisovali. Aj napriek snahe dohodnúť sa na viacerých hodinách komunikácie v angličtine, nebol ochotný spraviť akékoľvek ústupky. Jeho metódy a formy neboli žiadne, nakoľko didaktiku vyučovania pravdepodobne neovládal. Jeho hodnotenie bolo na základe sympatií a antipatií a jeho prístup bol direktívny. Výsledkom bol odchod pomerne väčšej časti frekventantiek z našej skupiny. Sťažnosť, ktorú sme písali na pána ...... Vám pravdepodobne neprišla, nakoľko nám lektor nebol ani zmenený a neprišlo nám ani vyjadrenie z Vašej strany.
Na stránke ŠPÚ bol zablokovaný chat, ktorý bol prospešný najmä pre učiteľky, ktoré doteraz majú problémy s diplomovkou, záverečným testovaním alebo s ústnou skúškou, o čom svedčí aj následne založená skupina na FB „vzdelávanie AJ“. Problémy v diskusiách sa nemenia a bohužiaľ ani neriešia.
Veľa učiteliek odstúpilo z tohto projektu a o mnohých asi ani neviete, z akých dôvodov. Boli tu ženy, ktoré odišli, lebo mali rizikové tehotenstvo, ďalšia potratila v priebehu projektu, boli to rozvody a rozchody, nedorozumenia v rodinách, v práci. V ďalšej skupine sa jedna psychicky zrútila priamo na hodine z úplného vyčerpania. Niektorí manželia, partneri priam zakazovali svojim polovičkám chodiť na angličtinu, čo sme my (frekventantky) brali ako pokus o srandu, ale oni to mysleli vážne. Keď sme už my nevideli, že sme na tom zle, chceli nám pomôcť, no my sme to nevnímali. Boli aj ženy, ktoré počas piatich rokov otehotneli, porodili a boli na materskej. Pre ne bola angličtina ako únik zo stereotypu. Nemali problém stráviť piatky a soboty od rána do večera na seminároch. Ľudia absolvujú toho mnoho počas života, majú svoju prácu, svoju rodinu, svoje domáce a pracovné povinnosti a myslím, že aj svoje právo na oddych. Táto angličtina im zobrala nielen 5 rokov života ale aj zdravie.
Ďalším dôvodom nefunkčnosti tohto projektu je, že nie je jednotný. Na celom Slovensku sa hlásia učiteľky a neustále sa pýtajú na fakty, ktoré by mali byť jasné pre všetkých. Bohužiaľ nie sú. Je jedno, či sa to týka ústnej skúšky, testovania alebo diplomovej práce. Pani docentka ........ venovala niekoľko hodín návodu, ako písať diplomovku. O týždeň prišla pani doktorka ............, ktorá prezentovala pravý opak. Nedorozumenia o tom, ako robiť diplomovku donútilo ďalšie kolegyne k odchodu z tohto projektu. Je nemysliteľné, aby sa robil výskum v triedach a porovnávali sa dané triedy, keď sú medzi nami učiteľky, ktoré učia na malotriednych školách a počet žiakov v danom ročníku je 2. Škola sa nachádza na lazoch a široko-ďaleko nie je žiadna „kontrolná“ trieda. Učiteľky sú nútené vymýšľať si údaje, falšovať diplomovky alebo si ich dať spraviť nejakému absolventovi, nakoľko 50 ročné ženy nemajú ani tušenie, ako sa diplomovka píše. Potom sa teda pýtam – aký to má význam???
Konkrétne k mojej osobe:
Toľko ČASU, voľných víkendov, prevozeného benzínu, peňazí a hlavne môjho ZDRAVIA, som neinvestovala snáď nikde. Tento projekt mi znechutil angličtinu, moje nadšenie učiť ju je minimálne a moje nadšenie učiť sa ju je nulové. Aj keď učenie detí milujem. Som zástanca toho, že človek sa naučí cudzí jazyk vtedy, keď ním bude komunikovať (najlepšie v zahraničí). To nám mimochodom tiež bol prisľúbený nejaký výmenný jazykový pobyt, ktorý sa nekonal. Alebo možno konal, ale len pre „vyvolených“. Ak ste aspoň na chvíľu boli niekedy učiteľom viete, že práca učiteľa nekončí piatou alebo šiestou vyučovacou hodinou. Ja osobne z celého týždňa mám voľnú iba nedeľu a to je čas pre mojich blízkych a čas na varenie. V škole pracujeme neustále na projektoch, prostredníctvom ktorých sa vzdelávame a získavame financie pre školu. Ďalej vytvárame (nielen) poobedné aktivity pre deti, krúžkovú činnosť, ale aj rôzne víkendové aktivity. Prichádzam domov o piatej poobede (ak nemám AJ). Fyzicky a psychicky vyčerpaná (po AJ trojnásobne). Nehovoriac o tom, že absolvujem druhým rokom liečenie, kvôli zlým výsledkom krvi, pravdepodobne zo stresu.
Za 5 rokov som mohla mať absolvovanú vysokú školu s diplomom. V tomto projekte ani neviem, čo je vlastne pre mňa skutočným cieľom a nevedeli mi na to odpovedať ani lektor ani administrátor. A pár kreditov, ktorých platnosť uplynie po 7 rokoch? Myslím, že si ich zaslúžime už len za to, že sme to vydržali. Veľa ľudí sa mi čuduje, že som v tom projekte vydržala tak dlho, že tu vôbec niekto vydržal. A aj keď sa to mnohým bude zdať nepochopiteľné odísť na konci tohto projektu, ja to vzdávam. Neviem a nechcem môj čas pre život, ktorý je tak krátky, venovať angličtine, nechať sa ponižovať a pracovať nad ľudské možnosti. Samozrejme sa také učiteľky nájdu – vďaka nim sa Vám snáď podarí tento projekt dotiahnuť do konca.
Týmto Vám oznamujem, že odstupujem z projektu hlavne kvôli zdravotným problémom. Tie peniaze, čas, kredity,...mi za to nestoja.
S pozdravom učiteľka I. stupňa, zvažujúca odchod zo školstva
Poprosím o pozornosť! Žiadam a zároveň prosím všetkých občanov a priateľov o rozposlanie nasledovného otvoreného listu zúfalej pedagogičky, ktorá sa na nás obrátila. List bude smerovať na konkrétne príslušné miesto. Spravte si obraz o slovenskom školstve, prečítajte dokonca a šírte ďalej svojimi linkami. Zdroj poprosil o anonymitu.
S pozdravom
Iniciatíva Slobodného občana (ISO)
Trenčín
Dobrý deň.
Úvodom môjho listu Vás srdečne pozdravujem.
Dlho som sa odhodlávala Vám napísať a rozmýšľala, ako vhodne opísať toto 5 ročné obdobie štúdia angličtiny. Myslím, že tento projekt bol vypracovaný s najlepším úmyslom. Napriek tomu sa to vo väčšej časti (podľa viacerých, nielen, frekventantiek) nepodarilo. Viem, že Vy máte na to svoj názor a asi ste si aj vedomí rôznych chýb, nástrah, ktoré neboli domyslené. Napriek tomu by som bola rada, keby si tento list prečítate do konca.
Na začiatku tohto projektu sa prihlásilo do našej skupiny 22 učiteliek, ktoré sa chceli naučiť angličtinu a byť samozrejme aj kvalifikované v tomto obore. Po niekoľkých prestupoch zo skupiny do skupiny (nie každému vyhovoval, či už lektor, kolektív alebo časový rozpis hodín) sa naša skupina ustálila. Aj keď sme mali byť samé začiatočníčky, našli sa medzi nami kolegyne, ktoré už angličtinu študovali, čo sa odzrkadlilo aj na hodinách - slabší nestíhali.
O tom, že sa nám menili lektorky, písať asi ani nebudem. To dobre viete, prečo a za akých okolností odišli. Počas týchto rokov štúdia nás opustilo 14 kolegýň, ktoré to nezvládali buď z pracovných, rodinných, zdravotných alebo psychických problémov. Mimochodom, tiež chceli študovať a naučiť sa angličtinu. Ale podmienky, za akých to (v projekte) bolo možné, boli pre ne neadekvátne. Vrcholom všetkého bolo, keď sme dostali lektora, ktorý miesto hodín venovaných konverzácie, nosil samé testy, ktoré sme po sobotách vypisovali. Aj napriek snahe dohodnúť sa na viacerých hodinách komunikácie v angličtine, nebol ochotný spraviť akékoľvek ústupky. Jeho metódy a formy neboli žiadne, nakoľko didaktiku vyučovania pravdepodobne neovládal. Jeho hodnotenie bolo na základe sympatií a antipatií a jeho prístup bol direktívny. Výsledkom bol odchod pomerne väčšej časti frekventantiek z našej skupiny. Sťažnosť, ktorú sme písali na pána ...... Vám pravdepodobne neprišla, nakoľko nám lektor nebol ani zmenený a neprišlo nám ani vyjadrenie z Vašej strany.
Na stránke ŠPÚ bol zablokovaný chat, ktorý bol prospešný najmä pre učiteľky, ktoré doteraz majú problémy s diplomovkou, záverečným testovaním alebo s ústnou skúškou, o čom svedčí aj následne založená skupina na FB „vzdelávanie AJ“. Problémy v diskusiách sa nemenia a bohužiaľ ani neriešia.
Veľa učiteliek odstúpilo z tohto projektu a o mnohých asi ani neviete, z akých dôvodov. Boli tu ženy, ktoré odišli, lebo mali rizikové tehotenstvo, ďalšia potratila v priebehu projektu, boli to rozvody a rozchody, nedorozumenia v rodinách, v práci. V ďalšej skupine sa jedna psychicky zrútila priamo na hodine z úplného vyčerpania. Niektorí manželia, partneri priam zakazovali svojim polovičkám chodiť na angličtinu, čo sme my (frekventantky) brali ako pokus o srandu, ale oni to mysleli vážne. Keď sme už my nevideli, že sme na tom zle, chceli nám pomôcť, no my sme to nevnímali. Boli aj ženy, ktoré počas piatich rokov otehotneli, porodili a boli na materskej. Pre ne bola angličtina ako únik zo stereotypu. Nemali problém stráviť piatky a soboty od rána do večera na seminároch. Ľudia absolvujú toho mnoho počas života, majú svoju prácu, svoju rodinu, svoje domáce a pracovné povinnosti a myslím, že aj svoje právo na oddych. Táto angličtina im zobrala nielen 5 rokov života ale aj zdravie.
Ďalším dôvodom nefunkčnosti tohto projektu je, že nie je jednotný. Na celom Slovensku sa hlásia učiteľky a neustále sa pýtajú na fakty, ktoré by mali byť jasné pre všetkých. Bohužiaľ nie sú. Je jedno, či sa to týka ústnej skúšky, testovania alebo diplomovej práce. Pani docentka ........ venovala niekoľko hodín návodu, ako písať diplomovku. O týždeň prišla pani doktorka ............, ktorá prezentovala pravý opak. Nedorozumenia o tom, ako robiť diplomovku donútilo ďalšie kolegyne k odchodu z tohto projektu. Je nemysliteľné, aby sa robil výskum v triedach a porovnávali sa dané triedy, keď sú medzi nami učiteľky, ktoré učia na malotriednych školách a počet žiakov v danom ročníku je 2. Škola sa nachádza na lazoch a široko-ďaleko nie je žiadna „kontrolná“ trieda. Učiteľky sú nútené vymýšľať si údaje, falšovať diplomovky alebo si ich dať spraviť nejakému absolventovi, nakoľko 50 ročné ženy nemajú ani tušenie, ako sa diplomovka píše. Potom sa teda pýtam – aký to má význam???
Konkrétne k mojej osobe:
Toľko ČASU, voľných víkendov, prevozeného benzínu, peňazí a hlavne môjho ZDRAVIA, som neinvestovala snáď nikde. Tento projekt mi znechutil angličtinu, moje nadšenie učiť ju je minimálne a moje nadšenie učiť sa ju je nulové. Aj keď učenie detí milujem. Som zástanca toho, že človek sa naučí cudzí jazyk vtedy, keď ním bude komunikovať (najlepšie v zahraničí). To nám mimochodom tiež bol prisľúbený nejaký výmenný jazykový pobyt, ktorý sa nekonal. Alebo možno konal, ale len pre „vyvolených“. Ak ste aspoň na chvíľu boli niekedy učiteľom viete, že práca učiteľa nekončí piatou alebo šiestou vyučovacou hodinou. Ja osobne z celého týždňa mám voľnú iba nedeľu a to je čas pre mojich blízkych a čas na varenie. V škole pracujeme neustále na projektoch, prostredníctvom ktorých sa vzdelávame a získavame financie pre školu. Ďalej vytvárame (nielen) poobedné aktivity pre deti, krúžkovú činnosť, ale aj rôzne víkendové aktivity. Prichádzam domov o piatej poobede (ak nemám AJ). Fyzicky a psychicky vyčerpaná (po AJ trojnásobne). Nehovoriac o tom, že absolvujem druhým rokom liečenie, kvôli zlým výsledkom krvi, pravdepodobne zo stresu.
Za 5 rokov som mohla mať absolvovanú vysokú školu s diplomom. V tomto projekte ani neviem, čo je vlastne pre mňa skutočným cieľom a nevedeli mi na to odpovedať ani lektor ani administrátor. A pár kreditov, ktorých platnosť uplynie po 7 rokoch? Myslím, že si ich zaslúžime už len za to, že sme to vydržali. Veľa ľudí sa mi čuduje, že som v tom projekte vydržala tak dlho, že tu vôbec niekto vydržal. A aj keď sa to mnohým bude zdať nepochopiteľné odísť na konci tohto projektu, ja to vzdávam. Neviem a nechcem môj čas pre život, ktorý je tak krátky, venovať angličtine, nechať sa ponižovať a pracovať nad ľudské možnosti. Samozrejme sa také učiteľky nájdu – vďaka nim sa Vám snáď podarí tento projekt dotiahnuť do konca.
Týmto Vám oznamujem, že odstupujem z projektu hlavne kvôli zdravotným problémom. Tie peniaze, čas, kredity,...mi za to nestoja.
S pozdravom učiteľka I. stupňa, zvažujúca odchod zo školstva
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)