Európa a naše malé Slovensko

Politika je pánske huncútsctvo, vraveli mnohí naši predkovia a dnes sme svedkami, že stará pravda sa potvrdzuje.
Ukrajina, ISIS, Rusko, USA, to sú témy dnešných dní. Jedno majú ale spoločné. Vďaka médiám, ktoré skresľujú informácia, podsúvajú verejnosti nepravdy až lži, sa normálny obyčajní ľudia nevedia zorientovať.
Slovensko, maličký štát uprostred Európy, nevie vďaka svojim tupým politikom riešiť únik z EU, svoj postoj k Ukrajine, svoj tupý postoj najmä k terorizmu (však aký ISIS štát, keď defacto neexistuje, lebo nemá žiadne svoje územie a je to len predĺžená ruka US terorizmu) a média, prevažne v rukách cudzincov, im v tom napomáhajú.
Ukrajina ako taká, to je téma číslo jedna, lebo vďaka spoločnej hranici, nikto nemože povedať, že to je ďaleko a nás sa to netýka. Problém fašistickej vlády Porošenka, už je prenesený na plecia nás všetkých, nakoľko maličké Slovensko, protredníctvom politikov a spoločenskou kvázi elitou, podporuje vyvražďovanie obyvateľov východnej časti Ukrajiny a podporuje finančné výlohy Ukrajiny, poskytnuté z prostriedkov EU. Slovensko nie je schopné ani akceptovať ani suverenitu Krymu, viď referendum tak sa uskutočnené..... Naše mienkotvorné médiá sa predháňajú v zverejňovaní poloprávd, lží, ako by tí ľudia tam pracujúci, zabudli na žurnalistickú etiku. Tá bola vždy prvoradá a mala by byť samozrejmosťou aj dnes. Velebiť štát, ktorý velebí vojnových zločincov, to je silná káva, aj pre mňa, čo som II. Svetovú vojnu nezažil.
Médiá a pokrytecké informácie týkajpce sa Hedba v Paríži.... Však je naprosto jasné, že ide o spravodajskú hru a odnesli to ľudia, ktorí urážali iných. Morálka Európanov je na ústupe, pretože nie sú schopní posúdiť, čo je satira a čo otvorený výsmech či urážka. Osobne, preto ako sa slangovo vraví, "nejakí mŕtvi v Paríži, mi žily netrhajú". Čo je ale smutným faktom, to je skutočnosť, že sa na Slovensku nenašiel politik, ktorý by mal podobný názor, ako ja teraz prezentujem. To mi snáď nechcú povedať, že kvôli korytám sú schopní sa strčiť militantom do z............ Česť malým výnimkám.
Konieckoncov, prečo nie orientácia na Rusko. Však vždy len Slovan bude mať bližšie k Slovanovi, ako k anglo-sasovi... Však máme na Slovensku súčasných a aj bývalých politikov, ktorí nedajú na Rusko dopustiť. Prečo potom hráme chrobáka, ktorý len čaká, ako s ním osud zatočí !??

Niet sa potom diviť, že normálny človek začína byť viacmenej presvedčený, že na Slovensku ho už nič dobré nečaká. Niet sa čo diviť, že nášmu štátu, páchajúcemu genocídu na vlastnom národe, verí čím ďalej tým menej občanov.

Pravda a pravda

Ťažko je zamýšľať sa nad pravdou, ale pravdou je, že pred rokom 1989 sa ľudia dočítali viac pravdy. Dnes to je už len spravodajstvo poslušných papagájov, pracujúcich v médiách. Žurnalista na Slovensku umrel, niet ho, preto pravdy niet.
Prečo tomu tak je, je jednoduché. Pokiaľ v dobách minulých, aj v takom denníku ( s bohatým využitím ), akým bola napríklad Pravda, či Rudé Právo, sa človek skutočne dočétal pravdy, bolo najmä preto, že vždy pod článkom bol uvedený zdroj, či už AP, Reuter atď. Dnes to vyzerá tak, že papagáje v redakciách, či už tlačovín, či televízie, odrecitujú len to, ťo im šéfstvo predloží. Vlastný úsudok je nulou, čiernou dierou a preto všetci sú svedkami správ o ničom, alebo komentárov tzv. politolǒgov, či bezpečnostných analytikov, ktorých výpovedná hodnota sa u mňa rovná - NULE! Sú to len platení štváči, mená sú všeobecne známe.
Nech bolo ako bolo, ale predtým si strana a vláda nemohli dovoliť, už aj z medzinárodného hľadiska uvádzať polopravdy resp lži, ako sme tomu svedkami dnes. Nemohli, lebo by ich svet roztrhal na cucky.
Prečo ľudia dnes prijímajú rozporuplné informácie, mi je skutočne neznáme, aj keď jedno vysvetlenie by som našiel: súpohodlní a myslenie občas bolí. Preto vlastne podporujú, svojou pasivitou, dianie na svete, aj keď s ním nesúhlasia.
Lenže kričať doma do mušle, že s niečím nesúhlasím je dnes málo.

Slovensko - morálna žumpa sveta!!!

Slovenské média sú vďačnou témou prezentácie úbohosti tohto národa, počnúc novinárom či pisálkom, ktorý "beztrestne" pourážal našu biatlonistku svetového formátu a končiac napríklad televíziou Markíza, ktorej sa ale musim poďakovať, že duševne lacným programom prezentuje slovenskú úbohosť, slovenských hokejistov ako polobohov, ak nie priam hokejových bohov, pred ktorými sa všetci od strachu "poserú"! Bohov ako aj v markízackom superprograme = zlaté manželky, kde národ môže - mohol vidieť, ako to u bohov, s ich božstvom, doma chodí. Výchovne metódy hodné tupcov - zavrieť dieťa do tmavej miestnosti, že áno pani Xxxxxxxxxx!!! Vo vysielaní v čase 18:56 - 18:57, dňa 15 februára 2014!

Ochrancovia práv detí kde ste, videl to skoro celý národ!!!!

Natrieme to Rusom, ide reklama na Markíze. Natrieme, porazíme hokejového giganta, no samé kecy.... Ja tvrdím, lebo Rusom skutočne prajem, aby zrazili slovenské superhviezdy na kolená, aby pripravili potupu, aby im zavesili aspoň 10 banánov a poslali ich domov! Ono v športe je to ako na hojdačke, kde aj prehra sa dá akceptovať, ak by tam na ľade "život nechali", ale aj tak prehrali. Prehrať sa dá so cťou, čo ale v našom prípade neplatí, vždy sa nájde tisíc výhovoriek, prečo sa tak stalo. Všetko má svoje hranice, aj urážanie fanúšikov, ľudí žijúcich na Slovensku, ktorých dôveru a podporu si vôbec nevážia.

Bohužiaľ, slovenský hokej je iba odrazom slovenskej spoločnosti, kde absentuje spolupatričnosť, hrdosť, česť a láska k vlasti.