Parodoval by som pesnicku "Fool on the Hill", ale to sa dnes neda, lebo situacia uz nie je vazna, ona je katastrofalna, bliziaca sa k apokalypse....
Imigrantov pribuda, nikto ich neriesi, ich nasilne ciny sa riesit nedaju, lebo maju statut uprchlikov (to tvrdi nemeck policia), a ich zivotne podmienky v lagroch, budu zavidiet tisice Slovakov a slovenskych dochodcov, ktori so svojimi zivotmi balancuju na hrane noza!
Uz davnejsie som pri jednej debate s priatelmi povedal, ze ono riesenie, niekoho zamordovat a mat tak potom hotel s TV, internetom, osatenim a pravidelnu stravu zadarmo, to ano, to by mnohi brali. Aj som vtedy povedal, ze ak uz potom taketo rozhodnutie, tak nezabit chudaka, ale zobrat sebou niekoho z tych grazlov hore.... Ako lahko by sa politicka scena precistila. No co poviete, kacirska myslienka, ale dnes opat aktualna, pretoze ak imigrant dostane 3x viac, ako mnohych otec - matka, co tu 40 rokov pracovali a budovali, aby bolo co rozkradnut, tak sa niet comu divit.
K smiechu je cela statna politika SR, kde sa ti blbci bez inteligencie, hraju na vysoko vazenych politikov a pritom je to len zrkadlo nastavene Slovensku, aky odpad, moralny odpad nam to vladne. Prezident, to je kapitola sama o sebe, parlament, to je vysmech, politici to su hyeny v ludskom tele, ktore len cakaju na svoju korist.... asi kedy narod skolabuje a budu nas moct aj fyzicky zlikvidovat. Genocida pachana na obyvateloch Slovenska, to nikomu nic nehovori, pritom som uz poukazal na fakt, ze typ genocidy je aj ekonomicka genocida, ked vas stat dostane do takych podmienok, ze zivot zacne byt neunosnym bremenom ....
Nechcu nam snad politici povedat, ze este nedostali povel, aby ratovali vlastny narod, alebo vlastne tu na Slovensku, o co ide? Policia, kuklaci zasahuju proti obycajnym ludom, pritom ich kredom je "pomahat a chranit", prezident to tu ma u prdele, zije si svoj zivot za nase peniaze, politici bacuju na statnom, ako na svojom, cim dalej viac, lebo su nekontrolovatelni a naviac uz, neovladatelni! A vedia, ze ludia na to nemaju silu, vyhadzat ich do Dunaja....
Dokedy budeme cakat na noveho Janosika, Majstra Jana Husa, Zisku...... Nic sa same nespravi, lebo "sa" nefunguje .... Hybat rozumom, sedliackym rozumom, to je deviza, ktora nam moze pomoct ale je potreba uz konecne zacat, zacat mysliet. Vsetko co sa deje na Slovensku je spojene s genocidou a vlastizradou.
Zobrazujú sa príspevky s označením Média. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením Média. Zobraziť všetky príspevky
štvrtok 3. septembra 2015
sobota 28. marca 2015
TV JOJ a bezcharakternosť majiteľov a zamestnancov
TV JOJ, sluha peňazí!
Kopirujem z Facebooku:
"Chcel som po rokoch pozerat TV, nechal som sa nahovorit, film pana Bondarcuka - STALINGRAD. Mozem len povedat vy hovada JOJkarske, pojebte si svoje reklamy, dojebali ste ludom vecer, chce sa mi grcat!!!! Mam pokoj, do smrti uz na TV nepozriem!!!! Kurvy predajne!!! Rozkopat vam rite!!!!
A ludom na SK odkazujem, prestante ich pozerat, zruste licencie, ziadne platby na SK. Na satelity nemaju dosah a take Animal Planet je 100% lepsia volba!!!"
Je to absolútne vydieranie, je to absolútna neúcta k umelcom, absolútna neúcta k obcanom Slovenska.
Nikde vo svete, ani v komernčných televíziách som to nezažil ani nevidel. TV JOJ sa vyznamenala ako médium, ktorej nezáleží na nejakých ľuďoch, čo ich TV sledujú. Ich zaujíma, len ako z ľudí vytiahnuť peniaze, najmä aby ich "Nadácia" žila a debilní Slováci im pchali peniaze do nenasýtneho gágora!
Veľkofilm Segeja Bondarčuka - Stalingrad si takéto správanie vedenia TV nezaslúži. Chcem poukázať na fakt, že pán Sergej Bondarčuk nie je režisér lacných formátov, ktoré JOJka vysiela. Rostrihat veľkofilm na často po 15 minútach a 10 minút reklama, to je trestné. 23 minút to bol rekord, opäť 10 minút reklama ..... Aj keď iste majú práva, ten film odvysielať, iste nemajú právo ho rozporcovať tak, aby s nim pokryli svoj vysielací čas, od pol deviatej večer, do polnoci. Absolútne chrapúnstvo, ktoré v novodobých dejinách nemá obdoby.... Aj keď má, však všetko ruské je špatné, zlé, preto sa to deje..... Propaganda a neúcta k ľuďom východu je zjavná. A vrcholom bol fakt, že film už vyielali, a tí chraúni k nemu ešte súbežne pustili aj reklamu ....
Predajné teľatá sa nezaprú, nikto nič nekritizuje, TV je spokojná a ovce platia ......
Neúcta k umeniu, neúcta k ľuďom, to je presne to, čo charakterizuje slovenský mediálny trh. Chceme tu osobnosti ako bol pán Króner, Pántik, Muller, E. Vašáryová, Kraľovičová, Krížiková, Machata, Gregor, Huba st, Kramár st, Zachar, Ťapák......
Ľudia by mali povedať a dosť. Americká lacná zábava, filmy plné násilia, apokalyptické filmy, ktoré vám všetkým ukazujú realitu, ako skončíte, to je presne to, čím sa slovenské médiá živia a ľudia to chtiac nechtiac podporujú. Smutná pravda propagandy!
Slovensko je jedna veľká amorálna žumpa!!!
"Chcel som po rokoch pozerat TV, nechal som sa nahovorit, film pana Bondarcuka - STALINGRAD. Mozem len povedat vy hovada JOJkarske, pojebte si svoje reklamy, dojebali ste ludom vecer, chce sa mi grcat!!!! Mam pokoj, do smrti uz na TV nepozriem!!!! Kurvy predajne!!! Rozkopat vam rite!!!!
A ludom na SK odkazujem, prestante ich pozerat, zruste licencie, ziadne platby na SK. Na satelity nemaju dosah a take Animal Planet je 100% lepsia volba!!!"
Je to absolútne vydieranie, je to absolútna neúcta k umelcom, absolútna neúcta k obcanom Slovenska.
Nikde vo svete, ani v komernčných televíziách som to nezažil ani nevidel. TV JOJ sa vyznamenala ako médium, ktorej nezáleží na nejakých ľuďoch, čo ich TV sledujú. Ich zaujíma, len ako z ľudí vytiahnuť peniaze, najmä aby ich "Nadácia" žila a debilní Slováci im pchali peniaze do nenasýtneho gágora!
Veľkofilm Segeja Bondarčuka - Stalingrad si takéto správanie vedenia TV nezaslúži. Chcem poukázať na fakt, že pán Sergej Bondarčuk nie je režisér lacných formátov, ktoré JOJka vysiela. Rostrihat veľkofilm na často po 15 minútach a 10 minút reklama, to je trestné. 23 minút to bol rekord, opäť 10 minút reklama ..... Aj keď iste majú práva, ten film odvysielať, iste nemajú právo ho rozporcovať tak, aby s nim pokryli svoj vysielací čas, od pol deviatej večer, do polnoci. Absolútne chrapúnstvo, ktoré v novodobých dejinách nemá obdoby.... Aj keď má, však všetko ruské je špatné, zlé, preto sa to deje..... Propaganda a neúcta k ľuďom východu je zjavná. A vrcholom bol fakt, že film už vyielali, a tí chraúni k nemu ešte súbežne pustili aj reklamu ....
Predajné teľatá sa nezaprú, nikto nič nekritizuje, TV je spokojná a ovce platia ......
Neúcta k umeniu, neúcta k ľuďom, to je presne to, čo charakterizuje slovenský mediálny trh. Chceme tu osobnosti ako bol pán Króner, Pántik, Muller, E. Vašáryová, Kraľovičová, Krížiková, Machata, Gregor, Huba st, Kramár st, Zachar, Ťapák......
Ľudia by mali povedať a dosť. Americká lacná zábava, filmy plné násilia, apokalyptické filmy, ktoré vám všetkým ukazujú realitu, ako skončíte, to je presne to, čím sa slovenské médiá živia a ľudia to chtiac nechtiac podporujú. Smutná pravda propagandy!
Slovensko je jedna veľká amorálna žumpa!!!
piatok 30. januára 2015
Európa a naše malé Slovensko
Politika je pánske huncútsctvo, vraveli mnohí naši predkovia a dnes sme svedkami, že stará pravda sa potvrdzuje.
Ukrajina, ISIS, Rusko, USA, to sú témy dnešných dní. Jedno majú ale spoločné. Vďaka médiám, ktoré skresľujú informácia, podsúvajú verejnosti nepravdy až lži, sa normálny obyčajní ľudia nevedia zorientovať.
Slovensko, maličký štát uprostred Európy, nevie vďaka svojim tupým politikom riešiť únik z EU, svoj postoj k Ukrajine, svoj tupý postoj najmä k terorizmu (však aký ISIS štát, keď defacto neexistuje, lebo nemá žiadne svoje územie a je to len predĺžená ruka US terorizmu) a média, prevažne v rukách cudzincov, im v tom napomáhajú.
Ukrajina ako taká, to je téma číslo jedna, lebo vďaka spoločnej hranici, nikto nemože povedať, že to je ďaleko a nás sa to netýka. Problém fašistickej vlády Porošenka, už je prenesený na plecia nás všetkých, nakoľko maličké Slovensko, protredníctvom politikov a spoločenskou kvázi elitou, podporuje vyvražďovanie obyvateľov východnej časti Ukrajiny a podporuje finančné výlohy Ukrajiny, poskytnuté z prostriedkov EU. Slovensko nie je schopné ani akceptovať ani suverenitu Krymu, viď referendum tak sa uskutočnené..... Naše mienkotvorné médiá sa predháňajú v zverejňovaní poloprávd, lží, ako by tí ľudia tam pracujúci, zabudli na žurnalistickú etiku. Tá bola vždy prvoradá a mala by byť samozrejmosťou aj dnes. Velebiť štát, ktorý velebí vojnových zločincov, to je silná káva, aj pre mňa, čo som II. Svetovú vojnu nezažil.
Médiá a pokrytecké informácie týkajpce sa Hedba v Paríži.... Však je naprosto jasné, že ide o spravodajskú hru a odnesli to ľudia, ktorí urážali iných. Morálka Európanov je na ústupe, pretože nie sú schopní posúdiť, čo je satira a čo otvorený výsmech či urážka. Osobne, preto ako sa slangovo vraví, "nejakí mŕtvi v Paríži, mi žily netrhajú". Čo je ale smutným faktom, to je skutočnosť, že sa na Slovensku nenašiel politik, ktorý by mal podobný názor, ako ja teraz prezentujem. To mi snáď nechcú povedať, že kvôli korytám sú schopní sa strčiť militantom do z............ Česť malým výnimkám.
Konieckoncov, prečo nie orientácia na Rusko. Však vždy len Slovan bude mať bližšie k Slovanovi, ako k anglo-sasovi... Však máme na Slovensku súčasných a aj bývalých politikov, ktorí nedajú na Rusko dopustiť. Prečo potom hráme chrobáka, ktorý len čaká, ako s ním osud zatočí !??
Niet sa potom diviť, že normálny človek začína byť viacmenej presvedčený, že na Slovensku ho už nič dobré nečaká. Niet sa čo diviť, že nášmu štátu, páchajúcemu genocídu na vlastnom národe, verí čím ďalej tým menej občanov.
Ukrajina, ISIS, Rusko, USA, to sú témy dnešných dní. Jedno majú ale spoločné. Vďaka médiám, ktoré skresľujú informácia, podsúvajú verejnosti nepravdy až lži, sa normálny obyčajní ľudia nevedia zorientovať.
Slovensko, maličký štát uprostred Európy, nevie vďaka svojim tupým politikom riešiť únik z EU, svoj postoj k Ukrajine, svoj tupý postoj najmä k terorizmu (však aký ISIS štát, keď defacto neexistuje, lebo nemá žiadne svoje územie a je to len predĺžená ruka US terorizmu) a média, prevažne v rukách cudzincov, im v tom napomáhajú.
Ukrajina ako taká, to je téma číslo jedna, lebo vďaka spoločnej hranici, nikto nemože povedať, že to je ďaleko a nás sa to netýka. Problém fašistickej vlády Porošenka, už je prenesený na plecia nás všetkých, nakoľko maličké Slovensko, protredníctvom politikov a spoločenskou kvázi elitou, podporuje vyvražďovanie obyvateľov východnej časti Ukrajiny a podporuje finančné výlohy Ukrajiny, poskytnuté z prostriedkov EU. Slovensko nie je schopné ani akceptovať ani suverenitu Krymu, viď referendum tak sa uskutočnené..... Naše mienkotvorné médiá sa predháňajú v zverejňovaní poloprávd, lží, ako by tí ľudia tam pracujúci, zabudli na žurnalistickú etiku. Tá bola vždy prvoradá a mala by byť samozrejmosťou aj dnes. Velebiť štát, ktorý velebí vojnových zločincov, to je silná káva, aj pre mňa, čo som II. Svetovú vojnu nezažil.
Médiá a pokrytecké informácie týkajpce sa Hedba v Paríži.... Však je naprosto jasné, že ide o spravodajskú hru a odnesli to ľudia, ktorí urážali iných. Morálka Európanov je na ústupe, pretože nie sú schopní posúdiť, čo je satira a čo otvorený výsmech či urážka. Osobne, preto ako sa slangovo vraví, "nejakí mŕtvi v Paríži, mi žily netrhajú". Čo je ale smutným faktom, to je skutočnosť, že sa na Slovensku nenašiel politik, ktorý by mal podobný názor, ako ja teraz prezentujem. To mi snáď nechcú povedať, že kvôli korytám sú schopní sa strčiť militantom do z............ Česť malým výnimkám.
Konieckoncov, prečo nie orientácia na Rusko. Však vždy len Slovan bude mať bližšie k Slovanovi, ako k anglo-sasovi... Však máme na Slovensku súčasných a aj bývalých politikov, ktorí nedajú na Rusko dopustiť. Prečo potom hráme chrobáka, ktorý len čaká, ako s ním osud zatočí !??
Niet sa potom diviť, že normálny človek začína byť viacmenej presvedčený, že na Slovensku ho už nič dobré nečaká. Niet sa čo diviť, že nášmu štátu, páchajúcemu genocídu na vlastnom národe, verí čím ďalej tým menej občanov.
sobota 22. februára 2014
Ako bolo a ako nebude
No písať o tom istom dvakrát, to netreba, preto som si dovolil prekopírovať článok uvedený nižšie. Smutné je, že je to fakt, o čo všetko Ďaľšie generácie prišli.
Ľudia, pamätáte sa?
6. januára 2013
Bohužiaľ pravda pravdúca....
Ryba, jedlo žobrákov, ako sa niekedy na bratislavskom trhovisku hovorilo, sa stala lahôdkou. Kuracie zadky, ktoré sa hádzali psovi, sa začali predávať s kúskom chrbta v honosnom balení s hrabákmi a
krkami, ako delikatesa. Kvalitnú vodu z vodovodu, sme vymenili za sladké presýtené žbrndy. Rohlíky sa scvrkli o polovicu, kyslé mlieko sa nedá doma vyrobiť, pretože vznikne jedna smradľavá odporne zapáchajúca tekutina, ktorú udržíte v ústach len dovtedy,kým ju rýchlo nevypľujete... a to kdekoľvek! Všetko čo bolo kedysi naozaj dobré, čo malo svoju hodnotu-tradíciu, sme vlastne vymenili za šmejdy v drahom obale.
Sú tu aj dobré veci. Len čím ďalej ich je menej a treba ich poriadne hľadať. Hľadať, premýšľať, čítať
nečitateľné návody a obsahy, ktoré nemáme šancu vidieť, ak sme si nepribalili lupu. Ulice sa nám zaplnili Bratislavčanmi z Číny, Thajwanu či Vietnamu. Cez reklamy si nevidíme špičku nosa. Chodníky a prechody
sú plné stojacich áut. Exekútor dopisuje adresu a správca domu hádže do schránky vyúčtovanie s tučným nedoplatkom. Žijeme v pomyselnom blahobyte. Máme dva aj tri telefóny, internet, televíziu, domáce kino, DVD, PC a stále nám niečo chýba. Zákazy, príkazy, nariadenia, poučenia, ktorým už človek prestáva rozumieť a vyznaťsa v nich, je priam nemožné. Kamery nás sledujú na každom kroku. Kdekoľvek sa pohneme, sme pod kontrolou. Všetko je evidované, zaznamenané a všetko pre našu "bezpečnosť." Každá správa, každá pošta, každý telefonát, každá platba, každý mail, každý, niekedy veľmi súkromný pohyb, je pod organizovaným dohľadom. Kedykoľvek sa dá vybrať z archívu ako zbraň, ktorá je pripravená na okamžité použitie proti nám. Zaujímavé je, že aj pri takomto špicľovaní dochádza k trestným činom o akých som nemal v minulosti ani potuchy. Drogy, prepady, násilie, výpalníctvo, vraždy... sa stali bežným sprievodným javom tejto slobodnej doby.
Zbavujeme sa vlastnej identity, pretože súhlasíme so všetkým, čo po nás rôzne inštitúcie, ako banky, mobilní operátori a pod., požadujú. Môžeme vidieť oči bezdomovca, ktorí sa určite na ulici nenarodil. Môžeme vidieť žobrákov, čo im trčia nohy z kontajnera,aby sa natiahli za prázdnou fľašou, či noblesné hotely pre psov aj s vlastnou www stránkou, lekárom a kaderníkom. Môžeme sledovať zložité operácie svojich psích miláčikov priamo na internete. A ak sa nám náhodou nás drahý psík stratí, okamžite sa oňho postarajú v útulku aj s lekárskou starostlivosťou. Ak sa však ocitne na ulici človek, nezakopne oňho ani pes. Stávame sa číslom daňového úradu či sociálnej poisťovne.
Kde sa podeli hodnoty, kde je vlastná podstata človečenstva? Kde je niečo viac, ako len strohé konštatovanie...? Hrôza, čo sa tu udialo za tých dvadsať rokov. Vytratila sa láska, porozumenie, ľudskosť, tolerancia, teplo rúk, sklon pred šedinami... Nepoznáme suseda, nevieme aký plat má vlastná žena či muž. Nesmieme dať po zadku vlastnému dieťaťu ak nechceme mať problém s úradmi. Sledujeme stupídne, nehodnotné až deštruktívne pôsobiace televízne stanice, kde seriály bez konca nahradzujú kultúrne vyžitie určitej skupine nevedomých a možno aj nevidomých ľudí. Ale čo ta druhá polovica? Nemá šancu fungovať dôstojne, bez toho aby jej boli podsúvané podobné stupídnosti?
Ak je toho málo, môžeme si pozrieť Superstar a tam nás pošlú verejne do riti aj s posmešným komentárom. Ak je ešte málo, potom sú tu pripečení policajti, alebo niečo podobné o tzv. mafii? Nádhera a vďaka, za ten kultúrny a hodnotný zážitok, ktorý nám za lacný peniaz podsúvajú ako duševným mrzákom, niektoré
televízie. Nehovoriac, aké celebrity tam má možnosť človek vidieť... Kde že by mali na nich takí umelci, ako p. Króner, Dibarbora, Huba... atp., čo sa celý život usilovali, aby predviedli ten najlepší herecký-umelecký výkon, aby zanechali v divákovi ozajstný zážitok. Rozdiel je len v tom, že títo herci s umením
žili celý svoj život. Žili pre umenie a srdcom umenie tvorili.
Kupujeme cigarety, ktoré nám zakázali fajčiť tam, kde sa fajčiť vždy mohli. Okrádajú nás ako malé deti na piesočku a z každej predanej krabičky nám jednu-dve vytiahnu už pred predajom. K lekárke chodíme s platobnou kartou, alebo s peňaženkou v ruke... bavíme sa ako roboti, keď jeden rozpráva o živote a druhý hľadí do počítača. Formulky, nacvičené frázy, ktoré nemajú s našim ozajstným ľudským vnútrom a presvedčením nič spoločného. Letákmi, ktorými sú upchané vchody bytoviek, nás lákajú do obchodov. Dobre nás neprosia aby sme nakúpili práve u nich. Keď sme však zaplatili, "u nich", nestačíme sa diviť ako musíme kmitať a hádzať svoj nákup do tašky. Hneď je jasné kto je tu pánom a kde ich zdvorilosť skončila. Môžeme povedať svoj názor. Slobodne, demokraticky sa /občas/ vyjadriť. No k čomu to je, keď je to nič platné. Žijeme v neustálom strese a napätí. Nikto z nás si nie je istý zajtrajškom. Je len pár jedincov , ktorý m je to jedno a tí žijú aj tak mimo nás a v anonymite. Nie som sám, ktorému to všetko už začalo vadiť. Niekde sa stala chyba-veľká chyba, ktorej náprava bude trvať dlho. Ochorel nám svet a m y v snahe uplatniť sa, sme ochoreli s ním! Socializmus nebol dobrý, ale takáto demokracia, nie je o nič lepšia. Možno až nástup duševných chorôb, depresii, samovrážd, naštartuje proces triedenia, ktorý nás položí na kolená, keď to už prestaneme zvládať. Vidíme len Bratislavu, alebo väčšie mestá, ale čo tí, ktorí žijú na dedinách, samotách? A čo ďalej?
Mám dosť slobody tohto typu, slobody, ktorá so slobodou nemá nič spoločného. Slobody, ktorú si nedokážeme užívať, pretože je viac proti nám ako pre nás. Je tak oklieštená zákonmi a zároveň otvorená neprávosti, zločinu, podvodom, že jej existencia mi pripadá ako aura. Kdesi je, ale nevidím ju. Je mimo mňa. Nuž a záverom? Nechýba mi už reklama, ktorá ma v tej západnej dedine tak ohúrila. Nechýba mi ani západ o ktorého ideách som toľko sníval. Nechýbajú mi ani kuracie zadky čo som hádzal psovi... chyba mi len
jedno: chcem ešte stretnúť človeka-priateľa. Chcem sa ráno prebudiť a celým srdcom sa tešiť novému dňu, svojej rodine. Chcem mať okolo seba úprimných ľudí, ako tomu bolo voľakedy. Chcem stretnúť kamaráta,
ktorého prvá otázka nebude smerovať k materiálnym veciam, ale bezprípravy ma potľapká po pleci: Ako sa máš? Ako žiješ? Zájdeme si sadnúť...? Kamaráta ktorého v polovici debaty nevyruší zvonenie mobilu a bude musieť odísť. "Vieš,tento telefonát bol tak dôležitý, že ak by som to nezobral, mohlo by ma to stáť prácu."
Nie! Verím že nie! No ovládol nás strach a v tom strachu žijeme svoje každodenné životy. To je fakt a skutočná realita tohto novodobého, pokazeného sveta. Nehovorím o novembri, ten prísť musel, ale o tom, čo všetko sem s novembrom vkĺzlo. Ďalšieho pokusu, ktorý príde keď sa to už celé nebude dať udržať, sa
chvála Bohu nedožijem.
Dokedy bude človek hľadať svoje miesto?
Original na sieti Facebook Ľudia-pamätáte-sa
Ľudia, pamätáte sa?
6. januára 2013
Bohužiaľ pravda pravdúca....
Ryba, jedlo žobrákov, ako sa niekedy na bratislavskom trhovisku hovorilo, sa stala lahôdkou. Kuracie zadky, ktoré sa hádzali psovi, sa začali predávať s kúskom chrbta v honosnom balení s hrabákmi a
krkami, ako delikatesa. Kvalitnú vodu z vodovodu, sme vymenili za sladké presýtené žbrndy. Rohlíky sa scvrkli o polovicu, kyslé mlieko sa nedá doma vyrobiť, pretože vznikne jedna smradľavá odporne zapáchajúca tekutina, ktorú udržíte v ústach len dovtedy,kým ju rýchlo nevypľujete... a to kdekoľvek! Všetko čo bolo kedysi naozaj dobré, čo malo svoju hodnotu-tradíciu, sme vlastne vymenili za šmejdy v drahom obale.
Sú tu aj dobré veci. Len čím ďalej ich je menej a treba ich poriadne hľadať. Hľadať, premýšľať, čítať
nečitateľné návody a obsahy, ktoré nemáme šancu vidieť, ak sme si nepribalili lupu. Ulice sa nám zaplnili Bratislavčanmi z Číny, Thajwanu či Vietnamu. Cez reklamy si nevidíme špičku nosa. Chodníky a prechody
sú plné stojacich áut. Exekútor dopisuje adresu a správca domu hádže do schránky vyúčtovanie s tučným nedoplatkom. Žijeme v pomyselnom blahobyte. Máme dva aj tri telefóny, internet, televíziu, domáce kino, DVD, PC a stále nám niečo chýba. Zákazy, príkazy, nariadenia, poučenia, ktorým už človek prestáva rozumieť a vyznaťsa v nich, je priam nemožné. Kamery nás sledujú na každom kroku. Kdekoľvek sa pohneme, sme pod kontrolou. Všetko je evidované, zaznamenané a všetko pre našu "bezpečnosť." Každá správa, každá pošta, každý telefonát, každá platba, každý mail, každý, niekedy veľmi súkromný pohyb, je pod organizovaným dohľadom. Kedykoľvek sa dá vybrať z archívu ako zbraň, ktorá je pripravená na okamžité použitie proti nám. Zaujímavé je, že aj pri takomto špicľovaní dochádza k trestným činom o akých som nemal v minulosti ani potuchy. Drogy, prepady, násilie, výpalníctvo, vraždy... sa stali bežným sprievodným javom tejto slobodnej doby.
Zbavujeme sa vlastnej identity, pretože súhlasíme so všetkým, čo po nás rôzne inštitúcie, ako banky, mobilní operátori a pod., požadujú. Môžeme vidieť oči bezdomovca, ktorí sa určite na ulici nenarodil. Môžeme vidieť žobrákov, čo im trčia nohy z kontajnera,aby sa natiahli za prázdnou fľašou, či noblesné hotely pre psov aj s vlastnou www stránkou, lekárom a kaderníkom. Môžeme sledovať zložité operácie svojich psích miláčikov priamo na internete. A ak sa nám náhodou nás drahý psík stratí, okamžite sa oňho postarajú v útulku aj s lekárskou starostlivosťou. Ak sa však ocitne na ulici človek, nezakopne oňho ani pes. Stávame sa číslom daňového úradu či sociálnej poisťovne.
Kde sa podeli hodnoty, kde je vlastná podstata človečenstva? Kde je niečo viac, ako len strohé konštatovanie...? Hrôza, čo sa tu udialo za tých dvadsať rokov. Vytratila sa láska, porozumenie, ľudskosť, tolerancia, teplo rúk, sklon pred šedinami... Nepoznáme suseda, nevieme aký plat má vlastná žena či muž. Nesmieme dať po zadku vlastnému dieťaťu ak nechceme mať problém s úradmi. Sledujeme stupídne, nehodnotné až deštruktívne pôsobiace televízne stanice, kde seriály bez konca nahradzujú kultúrne vyžitie určitej skupine nevedomých a možno aj nevidomých ľudí. Ale čo ta druhá polovica? Nemá šancu fungovať dôstojne, bez toho aby jej boli podsúvané podobné stupídnosti?
Ak je toho málo, môžeme si pozrieť Superstar a tam nás pošlú verejne do riti aj s posmešným komentárom. Ak je ešte málo, potom sú tu pripečení policajti, alebo niečo podobné o tzv. mafii? Nádhera a vďaka, za ten kultúrny a hodnotný zážitok, ktorý nám za lacný peniaz podsúvajú ako duševným mrzákom, niektoré
televízie. Nehovoriac, aké celebrity tam má možnosť človek vidieť... Kde že by mali na nich takí umelci, ako p. Króner, Dibarbora, Huba... atp., čo sa celý život usilovali, aby predviedli ten najlepší herecký-umelecký výkon, aby zanechali v divákovi ozajstný zážitok. Rozdiel je len v tom, že títo herci s umením
žili celý svoj život. Žili pre umenie a srdcom umenie tvorili.
Kupujeme cigarety, ktoré nám zakázali fajčiť tam, kde sa fajčiť vždy mohli. Okrádajú nás ako malé deti na piesočku a z každej predanej krabičky nám jednu-dve vytiahnu už pred predajom. K lekárke chodíme s platobnou kartou, alebo s peňaženkou v ruke... bavíme sa ako roboti, keď jeden rozpráva o živote a druhý hľadí do počítača. Formulky, nacvičené frázy, ktoré nemajú s našim ozajstným ľudským vnútrom a presvedčením nič spoločného. Letákmi, ktorými sú upchané vchody bytoviek, nás lákajú do obchodov. Dobre nás neprosia aby sme nakúpili práve u nich. Keď sme však zaplatili, "u nich", nestačíme sa diviť ako musíme kmitať a hádzať svoj nákup do tašky. Hneď je jasné kto je tu pánom a kde ich zdvorilosť skončila. Môžeme povedať svoj názor. Slobodne, demokraticky sa /občas/ vyjadriť. No k čomu to je, keď je to nič platné. Žijeme v neustálom strese a napätí. Nikto z nás si nie je istý zajtrajškom. Je len pár jedincov , ktorý m je to jedno a tí žijú aj tak mimo nás a v anonymite. Nie som sám, ktorému to všetko už začalo vadiť. Niekde sa stala chyba-veľká chyba, ktorej náprava bude trvať dlho. Ochorel nám svet a m y v snahe uplatniť sa, sme ochoreli s ním! Socializmus nebol dobrý, ale takáto demokracia, nie je o nič lepšia. Možno až nástup duševných chorôb, depresii, samovrážd, naštartuje proces triedenia, ktorý nás položí na kolená, keď to už prestaneme zvládať. Vidíme len Bratislavu, alebo väčšie mestá, ale čo tí, ktorí žijú na dedinách, samotách? A čo ďalej?
Mám dosť slobody tohto typu, slobody, ktorá so slobodou nemá nič spoločného. Slobody, ktorú si nedokážeme užívať, pretože je viac proti nám ako pre nás. Je tak oklieštená zákonmi a zároveň otvorená neprávosti, zločinu, podvodom, že jej existencia mi pripadá ako aura. Kdesi je, ale nevidím ju. Je mimo mňa. Nuž a záverom? Nechýba mi už reklama, ktorá ma v tej západnej dedine tak ohúrila. Nechýba mi ani západ o ktorého ideách som toľko sníval. Nechýbajú mi ani kuracie zadky čo som hádzal psovi... chyba mi len
jedno: chcem ešte stretnúť človeka-priateľa. Chcem sa ráno prebudiť a celým srdcom sa tešiť novému dňu, svojej rodine. Chcem mať okolo seba úprimných ľudí, ako tomu bolo voľakedy. Chcem stretnúť kamaráta,
ktorého prvá otázka nebude smerovať k materiálnym veciam, ale bezprípravy ma potľapká po pleci: Ako sa máš? Ako žiješ? Zájdeme si sadnúť...? Kamaráta ktorého v polovici debaty nevyruší zvonenie mobilu a bude musieť odísť. "Vieš,tento telefonát bol tak dôležitý, že ak by som to nezobral, mohlo by ma to stáť prácu."
Nie! Verím že nie! No ovládol nás strach a v tom strachu žijeme svoje každodenné životy. To je fakt a skutočná realita tohto novodobého, pokazeného sveta. Nehovorím o novembri, ten prísť musel, ale o tom, čo všetko sem s novembrom vkĺzlo. Ďalšieho pokusu, ktorý príde keď sa to už celé nebude dať udržať, sa
chvála Bohu nedožijem.
Dokedy bude človek hľadať svoje miesto?
Original na sieti Facebook Ľudia-pamätáte-sa
sobota 15. februára 2014
Slovensko - morálna žumpa sveta!!!
Slovenské média sú vďačnou témou prezentácie úbohosti tohto národa, počnúc novinárom či pisálkom, ktorý "beztrestne" pourážal našu biatlonistku svetového formátu a končiac napríklad televíziou Markíza, ktorej sa ale musim poďakovať, že duševne lacným programom prezentuje slovenskú úbohosť, slovenských hokejistov ako polobohov, ak nie priam hokejových bohov, pred ktorými sa všetci od strachu "poserú"! Bohov ako aj v markízackom superprograme = zlaté manželky, kde národ môže - mohol vidieť, ako to u bohov, s ich božstvom, doma chodí. Výchovne metódy hodné tupcov - zavrieť dieťa do tmavej miestnosti, že áno pani Xxxxxxxxxx!!! Vo vysielaní v čase 18:56 - 18:57, dňa 15 februára 2014!
Ochrancovia práv detí kde ste, videl to skoro celý národ!!!!
Natrieme to Rusom, ide reklama na Markíze. Natrieme, porazíme hokejového giganta, no samé kecy.... Ja tvrdím, lebo Rusom skutočne prajem, aby zrazili slovenské superhviezdy na kolená, aby pripravili potupu, aby im zavesili aspoň 10 banánov a poslali ich domov! Ono v športe je to ako na hojdačke, kde aj prehra sa dá akceptovať, ak by tam na ľade "život nechali", ale aj tak prehrali. Prehrať sa dá so cťou, čo ale v našom prípade neplatí, vždy sa nájde tisíc výhovoriek, prečo sa tak stalo. Všetko má svoje hranice, aj urážanie fanúšikov, ľudí žijúcich na Slovensku, ktorých dôveru a podporu si vôbec nevážia.
Bohužiaľ, slovenský hokej je iba odrazom slovenskej spoločnosti, kde absentuje spolupatričnosť, hrdosť, česť a láska k vlasti.
Ochrancovia práv detí kde ste, videl to skoro celý národ!!!!
Natrieme to Rusom, ide reklama na Markíze. Natrieme, porazíme hokejového giganta, no samé kecy.... Ja tvrdím, lebo Rusom skutočne prajem, aby zrazili slovenské superhviezdy na kolená, aby pripravili potupu, aby im zavesili aspoň 10 banánov a poslali ich domov! Ono v športe je to ako na hojdačke, kde aj prehra sa dá akceptovať, ak by tam na ľade "život nechali", ale aj tak prehrali. Prehrať sa dá so cťou, čo ale v našom prípade neplatí, vždy sa nájde tisíc výhovoriek, prečo sa tak stalo. Všetko má svoje hranice, aj urážanie fanúšikov, ľudí žijúcich na Slovensku, ktorých dôveru a podporu si vôbec nevážia.
Bohužiaľ, slovenský hokej je iba odrazom slovenskej spoločnosti, kde absentuje spolupatričnosť, hrdosť, česť a láska k vlasti.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)