Ukrajina je v súčasnosti stredobodom pozornosti svetovej verejnosti, vďaka primitívnej podpore USA a EU. Primitivizmus je ten správny výraz na konanie spolku rozvracačov sveta. Naivne predpoklady, že Rusko pošle svojich vojakov do Ukrajiny robiťporiadky a tak vyvolá vojnu, z ktorej by opäť isté kruhy mohli profitovat, im nevychádzajú. Vďaka štátnickej múdrosti prezidenta Ruska, pána Putina, sa tak nestalo a dnes je svet svedkom nechutného vraždenia vlastných obyvateľov, samozvolenou fašistickou vládou v Kyjeve. Jej nemohúcosť a servilnosť k "svojim priateľom za hranicami" je problémom, prečo nechce ukončiť vojenské ťaženie proti vlastným občanom. Skutočnost, fakt, že mnoho Ukrajincov pochádza zo zmiešaných rusko-ukrajinských rodín, je predpokladom nemožnosti udržať Ukrajinu pokope. Už aj preto, že stávajúci samoľúbi režim vedie vojnu. Ľudsky je nemysliteľné, aby bojovali rodiny proti svojim rodinám.
Západu nepomohli sankcie proti Rusku, ani najatí žoldnieri, ktorí sa na prevrate na Ukrajine podieľajú. Dnes samozvanci nevedia, ako by sa dala situácia stabilizovať, najmä aj preto, že EU a USA dávajú pomaly ruky preč od naplánovanej "Blitzkrieg", ktorá im nevyšla. Sankcie namierené proti Rusku sú neúčinné, pretože zahraniční podnikatelia, aktívni na území Ruska, nezdieľajú názor svojich vlád. Týka sa to najmä Nemecka, ktoré má v Rusku silné obchodné aktivity a ktoré na vlastné sankcie može doplatiť.
Ukrajina doplatí na naivitu svojich momentálnych pánov, či politicky, či obchodne. Nás hlavne zaujíma, kedy premiér a vláda SR odsúdia dianie na Ukrajine, odsúdia fašistický režim, terorizujúci a vraždiaci svojich obyvateľov. Rozhodnutia o pomoci Ukrajine, napríklad reverzný tok plynu a mnohé iné (aj finančná pomoc) o ktorých nevieme. Slovensko už dávno nemalo byť v NATO, nie je dôvod tam zostávať, najmä aj preto, že táto teroristická organizácia koná iba v mene svojich mecenášov, ako aj však pominuli dôvody byť v takomto "obrannom" útočnom pakte, ktorý nám nič pozitívne neprináša. Ukrajina žiada NATO, aby ju ochránilo, paradoxom ale je, že nie je pred kým, keď Rusi neútočia. V prípade vojenského zásahu na Ukrajine, sa asi naplní nežiadúci. Už aj preto by bolo skôr vhodné hľadať riešenia, ako sa tomu vyhnúť. Slovensko by sa nemalo podiaľať na podobných demontážach režimov vo svete, ani tichou podporou. Hra s ohňom pokračuje.
