Slovenské zdravotníctvo v praxi

Slovenské zdravotníctvo je všetko, len nie služba verejnosti.


Ste chorí, tak absolvujete všetky možné vyšetrenia a pokračujete ďalej a dostanete neuspokojivé odpovede: :


a) Výsledky budú do dvoch týždňov;
b) Žiadate o poskytnutie lekárskej správy, lebo máte povinnosť k zamestnávateľovi, nedostanete ju;
c) Robiť nesmiete, lebo lekár tak nakázal, ale čo povedať vašemi chlebodarcovi, to nepovedali;
d) Zamestnávateľa asi vaše odpovede neuspokoja, tak je celkom možné, že sa po čase ocitnete bez práce;
e) Dokedy budete maród to vám tiež nikto nepovie, však aj prečo, všetci zainteresovaní, na vašej nemoci zarobia.


Štát rozhadzuje milióny peňazí, ktoré mu nepatria, mali by sa vracať zpäť do systému, len v mnohých prípadoch tomu tak nie je. Platiť, či neplatiť povinné odvody, je otázkou dňa. Ste SZČO, živnostník, tak máte smolu. Ak nezaplatíte, budú vám hroziť exekúciou, pritom na veľkých dlžníkov, v mnohých prípadoch aj štátne firmy, nemá ale dosah. Ak aj zaplatíte, pýtate sa, čo je to za službu, keď ste vlastne vazalom systému a poskytovaná služba je mizerná. Prečo potom vlastne platiť niečo, čo nefunguje, to je otázka, ktorá zamestnáva myseľ každého občana Slovenska. Reprivatízácia, znárodnenie, zoštátnenie, jediná zdravotná poisťovňa, to sú dnešné plány vlády. Jeden peňazovod sa ľahšie kontroluje, ako tisíc ďaľších. Zákazník, pacient, opäť raz utrie nos. 

 

Novodobé koncentráky

Človek žije, mal by žiť nielen preto, aby napĺňal vrecká zamestnávateľov peniažkami, len realita je na Slovensku úplne iná. Ak píše jeden pán o koncentračných táboroch Rómov na Slovensku, mal by písať, aj živote mnohých ostatných občanov, ktorí tu tiež takmer žijú takmer ako v koncentráku. Narážam na skutočnosť, že práca by okrem peňazí mala prinášať osobné uspokojenie, nielen finančné ale aj v smere osobného života, osobného štastia. Aká je skutočnosť, mnohí o tom vedia svoje. Slovenský neokolionalizmus nepozná v Európe obdobu. Na mnohých firemných štítoch, či vstupoch do podnikov už nám len chýba nápis: "Arbeit macht frei"!

Vďaka jednostrannosti orientácie priemyslu na Slovensku, mnoho možností na zamestnanie nie je, automotive, IT, služby. Okrem profesnej skladby, mnoho nie je už aj preto, že sa firmy zbavili zodpovednosti za zamestnancov, spolupracujú s personálnymi agentúrami, ktoré v podstate fungujú len ako naborčíci a nie personalisti. Okrem toho tu je aj fakt, že sme krajina, kde asi žije a pracuje najviac živnostníkov v Európe. Ono je tomu tak preto, lebo mnoho firiem ľudí zamestná iba na živnosť, ktorá im vyhovuje, ale vonkoncom nie zamestnancom, ľuďom. Mnoho sa popísalo a diskutovalo o tom, že na prácu, kde by mal byť človek v riadnom pracovnom pomere, nemala by platiť živnosť, ani práca na dohodu a malo by byť toto legálne obchádzanie zákonov zakázané. Opak je pravdou. Výhody požíva v podstate len zamestnávateľ, ludia ťahajú bohužiaľ za kratší koniec a živoria, zhlboka nadýchnuť sa im nie je dovolené. Dá sa to nazvať legálnym vydieraním, nakoľko ak ľudia prácu potrebujú, aby vôbec existovali a inej niet, tak na tieto podmienky pristúpia. Odhliadnuc od skutočnosti, že tisíce ľudí na Slovensku pracujú za almužnu. Rozdiel je najmä v porovnaní Bratislavy a ostatných častí Slovenska, ako keby tam ľudia ani nežili. Odmeny za prácu úplne odtrhnuté od reality, porovnanie úrovne platov v iných regiónoch s bratislavskými, vykazuje len zhruba tretinu toho bratislavského, za tú istú prácu, popritom potreba uspokojenia základných potrieb, je všade rovnaká. Mám rád Stredodoslovákov, mám rád Vychodniarov, preto veľmi ľutujem, že sa Mečiarovi, tak ako plánoval, realizácia presťahovania niektorých štátnych úradov do iných krajov Slovenska. Pomohlo by to iste celkom iste regiónom Slovenska ako aj ľuďom, tam žijúcim a nemuseli by sa trepať za prácou na západ Slovenska, alebo do zahraničia.

Štát by z ľudí vyžmýkal aj posledné, ale v tomto smere vúbec nekoná. Pritom stále politici plačú, že majú prázdnu štátnu kasu a tu im taktiež utekajú tisice, milióny peňazí, keď sa platí menej daní, ako by sa mohlo. Štát preto vymýšľa v spolupráci s EU, nové formy zdierania, ako by ľuďom vytiahol z vrecák to posledné, čo im tam zostáva. Neokolonializmus EU je potrebné rozbiť, vystúpiť z EU a začať konečne robiť politiku pre ľudi. Nie sme štát, ktorý môže robiť veľkú politiku, nie sme štát, ktorý bude niekto zachraňovať, ak by k jeho kolabsu malo prísť. Vravievalo sa a roky kritizovalo, že politika robí ekonomiku, mala by ekonomika robiť politiku. Vôbec to neplatí v smere existencie štátu. Dnes opäť politika robí ekonomiku, čím to zákonite celé musí dospieť do krachu, lebo peniaze, zisky, odchádzajú každý deň preč a neslúžia vnútornej potrebe Slovenska a jeho občanov. Slovenský koncentrák.

Dočkáme sa ešte nejakej pozitívnej zmeny, alebo sa len budeme trvale prizerať genocíde občanov Slovenska? Dokedy ešte? Kedy sa tu opäť bude dať normálne žiť? Kto vie, nech odpovie!

Keď národ umožní svoj koniec

Niet asi tupšieho národa v Európe, ktrorý dovolí, aby sa s nim manipulovalo, ako sa urodzenosti zachce. Darí sa mu to, najmä vďaka neochote národa sa vzoprieť, vďaka jeho hlúposti. Štát a politika potrebujú, aby každý človek bojoval sám za seba a skutočne sa im to dari. Ako Slováci, čí občania tohto štátu, máme k sebe, jeden k druhému, čím ďalej tým viac, veľmi ďaleko, nestaviame medzi sebou mosty, ktoré nás majú spájať, skôr bariéry, aby sme sa k sebe už vôbec nikdy nedostali. Scenár rozvadenej rodiny, keď platí, nefunguje rodina, nefunguje štát.

Zaujímavé je, že všetci plačú aké je to zlé, všetci ale hrajú, ako gajdoš hraje. Celé Slovensko, to nie je jeden národ, to je len nejaký zlepenec, ktorý musí živiť darmožráčov, aktívnych v politike. Ako si vysvetliť, že mzdy sú na východe našej republiky len na prežitie (sú vo výške zhruba 1/3 tých na západe republiky, v niketorých lokalitách stredného Slovenska, ešte menej) a pritom množstvo hrdých rodákov z východu sa podieľalo, či podieľa na likvidácii národa. Ako je možné, že jeden štát má rozdielny meter na ľudí žijúcich na západe, v jeho strede, na východe republiky. Ako je možné, že štát pracuje systematicky na ich fyzickej likvidácii. Inak sa nedajú nazvať činy našich servilných politikov, ktorí sa vôbec nestarajú o "blaho" národa, tak ako by mali. Nedá sa žiť, ak ľudia žijú z platov hodných almužny. To čo sa u nás deje, je plánovaná genocída, likvidácia Slovenského národa. Padne EU, skončí Euroválov s Eurovalom, skončí aj Slovensko. Mocní sveta nebudú mať záujem ratovať "národ holubičí".

Vlastizrada je poznávacím znakom poliky Slovenska.