nedeľa 18. novembra 2012

Domnienky či realita

Otázkou je, prečo Iveta Radičová vstúpila do politiky. Či osobné ambície či osobné problémy, po smrti manžela Stana Radiča. Ťažko posúdiť nezainteresovanému, ale skôr by to mohla byť druhá možnost. Spasiteľmi mali či mohli byť Dzurinda s Miklošom. Dvaja zlodeji, čo zdevastovali a rozkradli Slovensko. To sa týka najmä toho druhého, lebo ten prvý na nič sám nemá. Bohužiaľ Radičová neskoro pochopila, že ju len zneužili pre svoje ciele. Naletela pekným rečiam? Bolo to tak či ínak, to je otázkou.

Prečo sme chudobní

Slovensko, krajina ako stvorená, aby sa ľuďom žilo dobre. Všetko je ale úplne inak. Inak len vďaka skutočnosti, že politická verchuška všetky zisky prežerie alebo rozkradne. V inych kútoch sveta by už boli politici postaveni k múru a popravení. Všetky zisky končia na privátnych či iných bankových kontách v zahraničí. Ak by tomu tak nebolo, boli by sme všetci bohatí. Dokedy bude národ a obyvatelia Slovenska znášať túto zlodejinu, ťažko odhadnúť. Ekonomicky rastieme, životne chradneme. Je čas vystavit účty!

Raz jeden človek povedal, že vidieť päť miliónov blbcov na jednom mieste, je raritou. No povedal to hrubšie, než papier znesie. Je skutočne paradoxom, že sa národ nepohne správnym smerom a nechá sa zdierať, nechá "orať" na svojich chrbtoch .... Všetko to len preto, že sa mnohí boja priznať, že sa nevodí najlepšie ako aj neschopnosť tých iných ubožiakov pochopiť, že ak príde ťažšia doba, tak tam padnú na dno aj oni. Aj to iba preto, že mnoho ľudí sa stalo otrokom úverov, pôžičiek .....

Ak sa zamyslíme nad skutočnosťou, že tých xxx miliónov pracujúcich sa na Slovensku nevie uživiť, tak skutočne tu štát nefunguje a malo by tomu byť naopak. Slovensko malo predpoklady nieže byť malým Švajčiarskom ale skutočným ostrovom blahobytu svojich obyvateľov. Prečo to stále ide zlým smerom, na to máme tisíc pravdivých argumentov. Je na čase skutočne sa zamyslieť a konať, viď. štrajky učiteľov atď a nielen sa prizerať ale sa aj pridať. Všetci by chceli pracovať a žiť doma, nie byť vyhnancami vo vlastnej vlasti!