Ťažko je zamýšľať sa nad pravdou, ale pravdou je, že pred rokom 1989 sa ľudia dočítali viac pravdy. Dnes to je už len spravodajstvo poslušných papagájov, pracujúcich v médiách. Žurnalista na Slovensku umrel, niet ho, preto pravdy niet.
Prečo tomu tak je, je jednoduché. Pokiaľ v dobách minulých, aj v takom denníku ( s bohatým využitím ), akým bola napríklad Pravda, či Rudé Právo, sa človek skutočne dočétal pravdy, bolo najmä preto, že vždy pod článkom bol uvedený zdroj, či už AP, Reuter atď. Dnes to vyzerá tak, že papagáje v redakciách, či už tlačovín, či televízie, odrecitujú len to, ťo im šéfstvo predloží. Vlastný úsudok je nulou, čiernou dierou a preto všetci sú svedkami správ o ničom, alebo komentárov tzv. politolǒgov, či bezpečnostných analytikov, ktorých výpovedná hodnota sa u mňa rovná - NULE! Sú to len platení štváči, mená sú všeobecne známe.
Nech bolo ako bolo, ale predtým si strana a vláda nemohli dovoliť, už aj z medzinárodného hľadiska uvádzať polopravdy resp lži, ako sme tomu svedkami dnes. Nemohli, lebo by ich svet roztrhal na cucky.
Prečo ľudia dnes prijímajú rozporuplné informácie, mi je skutočne neznáme, aj keď jedno vysvetlenie by som našiel: súpohodlní a myslenie občas bolí. Preto vlastne podporujú, svojou pasivitou, dianie na svete, aj keď s ním nesúhlasia.
Lenže kričať doma do mušle, že s niečím nesúhlasím je dnes málo.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára