Súčasný stav k ničomu nevedie, iba k prežívaniu, vôbec nie k naplneniu článkov ústavy o práve dôstojného života..... Veľa bolo a bude ešte popísané na tému nezamestnanosti na Slovensku, ku ktorej prispieva nielen tupá politika štátu, ale aj absolútne nemožná skladba nášho hospodárstva. Mnoho sa popísalo, že sme v podstate len montážnou dieľňou Európy, vazalmi sľubov a prísľubov našich politikov zahraničným podnikateľským kruhom.
Mnohí sa pýtajú ako je možné, že ľudia nie sú schopní dôstojného života, ako je možné, že mnohí z nich zarábajú len toľko, čo im pomaly nestačí ani na prežitie. Mnoho sa na sociálnych sieťach a blogoch popísalo o zamestnanosti prostredníctvom rôznych agentúr sprostredkujúcich prácu a mnohokrát sme sa dočítali o podvodoch na ľuďoch, ako aj o trestných podaniach, ktoré boli na niektoré agentúry podané. Podvodom sa darí najmä preto, že vydavateľ povolení pre činnosť sprostredkovania práce a zamestnania, ktorým je ÚPSVAR, nekontroluje činnosť a nerieši ani sťažnosti týkajúce sa takto podnikajúcich agentúr. Ako to je s mnohými agentúrami a hlavne aké sú skúsenosti ľudí hľadajúcich prácu, možno vidieť aj na webe Blacklist cierna listina firiem. Zamestnávatelia sa v záujme úspory nákladov zbavili svojich personalistov a pohodlne sú zásobovanými otrokmi prostredníctvom agentúr, čím šetria na nákladoch a čím je v podstate podporované legálne zdieranie ľudí, pretože ponúkané platy nestačia ľuďom pomaly ani na prežitie. Viacerí postihnutí sa na dané praktiky sťažovali priamo štátu, pričom aj vyštrovania políciou skončili do stratena.
Ak sa pozrieme bližsie na ponuku práce ( nebudeme uvažovať o ponuke IT, ďalej z oblasti finančníctva, farmácie), tak sa už aj v Bratislave dopracujume k smiešnym a ľudskú dôstojnosť ponižujúcim hodinovým mzdám vo výške cca 600-800 brutto alebo inak už aj vo výške hodinových miezd ~ 2,30 EURa, čo predstavuje pri plánovanom mesačnom fonde pracovného času, zárobok vo výške cca 386 EUR. Komická to suma, z ktorej vie vyžiť snáď len pán minister. Kto zarába tri a viac, je frajer, aj keď mnohí zarábajú tých pomyselných štyri a viac, len preto, že sú podnikateľmi z donútenia. Na podnikateľov z donútenia si štát opäť raz pripravil bič, v podobe vyšších odvodov, preto sme v súčasnosti svedkami rušenia živností. Bohužiaľ je to realita dnešných dní. Kam Slovensko realizáciou svojej asociálnej politiky padlo, či ešte padne, je ťažko odhadnúť. Proste ľudia z takýchto príjmov nedá vyžiť. Skladba ponuky práce sa v priebehu rokov rapídne zmenila, presunula sa z oblasti výroby, prvovýroby do oblasti servisu a služieb. Odhliadnúc od produkcie áut, ktoré Slovensko "úspešne montuje už zopár rokov", až na pár výnimiek tu nič nemáme. Snáď ešte tak stagnujúce stavebníctvo, ktoré produkuje a realizuje šuplíkové projekty devolopérov, hlavne v oblasti nákupných a administratívnych centier, ktoré nám už prerastajú cez hlavu, ako aj objektov pre bývanie a rekreáciu, ktoré sú v cenových hladinách ľuďom nedosiahnuteľných. A politika štátu, propagujúca podporu zamestnanosti nám dnes vyznieva úplne smiešne, lebo ústretovo nepodporuje životaschopné slovenské projekty, ale len opäť len klasické zamestnávanie otrokov a podporu zahraničných investorov, ktorí sem prichádzajú resp. majú záujem o realizáciu svojich podnikateľských aktivít, len v prípade, ak štát to celé zacvaká! Vydieranie ako z učebnice a keďže naše politické elity, okrem presadzovania a realizácie vlastných osobných záujmov, pretrvávajúcej devastácie Sovenska, rozpredaja, rozkrádania spoločného a pokračujúcej genocídy obyvateľstva Slovenska, v repertoári nič nemajú, zmena pomerov sa nápadne podobá kategórii scénarom z oblasti "scifi"!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára