Slovensko dnes ako aj iné krajiny v Európe trápi stále rastúca nezamestnanosť. Čísla sú alarmujúce, sú zrkadlom neschopnosti vlády a politikov riešiť súčasné problémy.
Slovenská politická elita nerieši problém koncepčne, nerieši fakt, že sme len servisnou spoločnosťou, že sme najväčšou montážnou dieľnou v Európe, že v podstate sami nič neprodukujeme. Vďaka vládnym stimulom na podporu investícií je slovenský zamestnanec otrokom a naopak slovenský podnikateľ odsúdený k smrti, nakoľko nie je schopný konkurencie. Stimul poskytovaný zahraničným firmám, investorom, vlastne pokrýva celé ich podnikanie. Preložené do slovenčiny, všeti občania Slovenska si platia za možnosť mať aké také zamestnanie, ako aj platia si "legálnu možnosť byť vydieranými, zdieranými".
Čísla poskytujúce stav nezamestnanosti sú zavádzajúce, lebo vychádzajú z počtu ekonomicky aktívnych obyvateľov a nie z počtu zamestnancov, ktorí tvoria tú väčšinu v ohrození. Podľa čísiel udáva aktuálna evidovaná nezamestnanosť cca 15 %, ale v skutočnosti je omnoho vyššia, lebo mnoho ľudí, ktorí nemajú nárok na podporu, resp. z iných dôvodov nie su registrovaní na úradoch práce, ako aj reálne by bolo vychádzať z čísla zamestnancov, kam by som pripočítal aj samostatne zarábajúce osoby - živnostníkov z donútenia. Potom by sme iste dostali úplne iné čísla a tie by sa blížili hodnote cca 25%! Účelové lži vlády, parlamentu, kompetentných, kecy rôznych analytikov, hľadiacich si svoje korytá, nám lepšiu budúcnosť iste nezabezpečia.
Inou je, prečo národ nezoberie zodpovednosť za svoje bytie konečne do vlastných rúk a nevyhádže tu bandu darmožráčov z parlamentu, vlády do Dunaja?! Nie je možná náprava podľa prianí ministra Jána Richtera, ktoré sú len odlievaním peňazí na nefunkčné projekty vymyslené v kancelárii, odtrhnuté od reality všedných dní na Slovensku. Štátna kasa je vybrakovaná a nie je ju ani čím naplniť.
Slovenská kríza je našou krízou, nie krízou EU, nie celosvetovou krízou, je krízou štátnej mafie, páchajúcej genocídu na vlastnom národe, krízou morálky, z ktorej je východiskom len vzbura občanov proti svojim katom.
sobota 23. februára 2013
sobota 12. januára 2013
Prezident Gašparovič a iné kauzy
Uponáhlané Slovensko, utápajúce sa v mocenskom boji pravice, ľavice, štátotvornej mafie má o zábavu postarané. Publicitu zabezpečil nik iný, než prezident Ivan Gašparovič, svojim nevymenovaním Čenteša do úradu Generálnej prokuratúry.
Prezident svojim vyčkávaním s vymenovaním nového generálneho prokurátora si poriadne zavaril. Zavaril si preto, lebo podľa mňa nie je štátnikom a hra na dve bránky sa mu proste nevydarila. Vyčkával, ako sa situácia vyvinie, či bude fungovať SMER SD, alebo veľká koalícia SKDÚ s partnermi a pritom zabudol na jeden podstatný životný fakt a to, že sa všetkým nezavďačí, nech rozhodne akokoľvek. Táto prešpekulovaná hra mu proste nevyšla a momentálne sa snaží pozvať na svoju stranu občanov, ktorých prosí o podporu, o ktorých donedávna nejavil úprimný záujem. Články a reakcie na jeho adresu sú také aj onaké, ale skôr prevláda názor, že nie je schopný zastávať a plniť funkciu prezidenta Slovenska.
Pán Gašparovič sa vo vzťahu k širšej verejnosti stal zrazu útlocitným, najmä v zmysle kritiky svojej osoby. Prešlapy politikov sú bežným javom v politickom živote, nielen na Slovensku, s čím každý do politiky vstupujúci človek musí počítať. Musi počítať s tým, že nebude mať len obľúbencov, ale bude mať hodne ľudí v "opozícii." No a takúto situáciu dnes vôbec nezvláda. Odhliadnuc od snáh o jeho odstavenie z funkcie, smiešne mnohým ľuďom pripadá jeho aktivita v smere podania žaloby "na neznámeho páchateľa", podotýkam jedného blogera, ktorého meno je známe, v zmysle krivého obvinenia, či neopodstatneného útoku na verejného činiteľa, či v zmysle urážky osobnosti. Pritom bloger v svojom článku nenapísal, že prezident Gašparovič je vrah, len poskladal puzzle z jemu a verejne dostupných informácií a vyjadril tak svoj názor. Celý článok si možno prečítať na stránke Poláčkovho blogu.
Môj názor: Je faktom, že Ivan Gašparovič už dávno nie je prezidentom všetkých občanov, nepomáha a nerieši pád Slovenska, nerieši genocídu vlastného národa. Skôr sa prikláňam k tvrdeniu, že je oddaným služobníkom ekonomicko-politickým kruhom, ktorým na Slovensku vôbec nezáleží, zviazaný minulosťou s politickými stranami, ktoré nemajú v portfóliu svojich záujmov rozvoj Slovenska, skôr jeho devastáciu. Svoju hru prehral, stal sa fackovacím panákom, dvorným šašom Slovenskej Republiky, ktorú by mal prezentovať vo svete v dobrom svetle a nie celosvetovo prezentovať frašky našej politickej scény. Prečo padol do podpalubia, na tú otázku si musí odpovedať sám.
Myslím národne, cítim sociálne! - to je názov jeho knižky, motto, ktoré dnes vyznieva úlne smiešne...... názor si urobte sami! Je mi úprimne ľúto ....
Prezident svojim vyčkávaním s vymenovaním nového generálneho prokurátora si poriadne zavaril. Zavaril si preto, lebo podľa mňa nie je štátnikom a hra na dve bránky sa mu proste nevydarila. Vyčkával, ako sa situácia vyvinie, či bude fungovať SMER SD, alebo veľká koalícia SKDÚ s partnermi a pritom zabudol na jeden podstatný životný fakt a to, že sa všetkým nezavďačí, nech rozhodne akokoľvek. Táto prešpekulovaná hra mu proste nevyšla a momentálne sa snaží pozvať na svoju stranu občanov, ktorých prosí o podporu, o ktorých donedávna nejavil úprimný záujem. Články a reakcie na jeho adresu sú také aj onaké, ale skôr prevláda názor, že nie je schopný zastávať a plniť funkciu prezidenta Slovenska.
Pán Gašparovič sa vo vzťahu k širšej verejnosti stal zrazu útlocitným, najmä v zmysle kritiky svojej osoby. Prešlapy politikov sú bežným javom v politickom živote, nielen na Slovensku, s čím každý do politiky vstupujúci človek musí počítať. Musi počítať s tým, že nebude mať len obľúbencov, ale bude mať hodne ľudí v "opozícii." No a takúto situáciu dnes vôbec nezvláda. Odhliadnuc od snáh o jeho odstavenie z funkcie, smiešne mnohým ľuďom pripadá jeho aktivita v smere podania žaloby "na neznámeho páchateľa", podotýkam jedného blogera, ktorého meno je známe, v zmysle krivého obvinenia, či neopodstatneného útoku na verejného činiteľa, či v zmysle urážky osobnosti. Pritom bloger v svojom článku nenapísal, že prezident Gašparovič je vrah, len poskladal puzzle z jemu a verejne dostupných informácií a vyjadril tak svoj názor. Celý článok si možno prečítať na stránke Poláčkovho blogu.
Môj názor: Je faktom, že Ivan Gašparovič už dávno nie je prezidentom všetkých občanov, nepomáha a nerieši pád Slovenska, nerieši genocídu vlastného národa. Skôr sa prikláňam k tvrdeniu, že je oddaným služobníkom ekonomicko-politickým kruhom, ktorým na Slovensku vôbec nezáleží, zviazaný minulosťou s politickými stranami, ktoré nemajú v portfóliu svojich záujmov rozvoj Slovenska, skôr jeho devastáciu. Svoju hru prehral, stal sa fackovacím panákom, dvorným šašom Slovenskej Republiky, ktorú by mal prezentovať vo svete v dobrom svetle a nie celosvetovo prezentovať frašky našej politickej scény. Prečo padol do podpalubia, na tú otázku si musí odpovedať sám.
Myslím národne, cítim sociálne! - to je názov jeho knižky, motto, ktoré dnes vyznieva úlne smiešne...... názor si urobte sami! Je mi úprimne ľúto ....
piatok 4. januára 2013
Choré školstvo
Z iného zdroja sa občas objaví článok, ktorý stojí za to, aby bol zverejnený bez úprav.
Poprosím o pozornosť! Žiadam a zároveň prosím všetkých občanov a priateľov o rozposlanie nasledovného otvoreného listu zúfalej pedagogičky, ktorá sa na nás obrátila. List bude smerovať na konkrétne príslušné miesto. Spravte si obraz o slovenskom školstve, prečítajte dokonca a šírte ďalej svojimi linkami. Zdroj poprosil o anonymitu.
S pozdravom
Iniciatíva Slobodného občana (ISO)
Trenčín
Dobrý deň.
Úvodom môjho listu Vás srdečne pozdravujem.
Dlho som sa odhodlávala Vám napísať a rozmýšľala, ako vhodne opísať toto 5 ročné obdobie štúdia angličtiny. Myslím, že tento projekt bol vypracovaný s najlepším úmyslom. Napriek tomu sa to vo väčšej časti (podľa viacerých, nielen, frekventantiek) nepodarilo. Viem, že Vy máte na to svoj názor a asi ste si aj vedomí rôznych chýb, nástrah, ktoré neboli domyslené. Napriek tomu by som bola rada, keby si tento list prečítate do konca.
Na začiatku tohto projektu sa prihlásilo do našej skupiny 22 učiteliek, ktoré sa chceli naučiť angličtinu a byť samozrejme aj kvalifikované v tomto obore. Po niekoľkých prestupoch zo skupiny do skupiny (nie každému vyhovoval, či už lektor, kolektív alebo časový rozpis hodín) sa naša skupina ustálila. Aj keď sme mali byť samé začiatočníčky, našli sa medzi nami kolegyne, ktoré už angličtinu študovali, čo sa odzrkadlilo aj na hodinách - slabší nestíhali.
O tom, že sa nám menili lektorky, písať asi ani nebudem. To dobre viete, prečo a za akých okolností odišli. Počas týchto rokov štúdia nás opustilo 14 kolegýň, ktoré to nezvládali buď z pracovných, rodinných, zdravotných alebo psychických problémov. Mimochodom, tiež chceli študovať a naučiť sa angličtinu. Ale podmienky, za akých to (v projekte) bolo možné, boli pre ne neadekvátne. Vrcholom všetkého bolo, keď sme dostali lektora, ktorý miesto hodín venovaných konverzácie, nosil samé testy, ktoré sme po sobotách vypisovali. Aj napriek snahe dohodnúť sa na viacerých hodinách komunikácie v angličtine, nebol ochotný spraviť akékoľvek ústupky. Jeho metódy a formy neboli žiadne, nakoľko didaktiku vyučovania pravdepodobne neovládal. Jeho hodnotenie bolo na základe sympatií a antipatií a jeho prístup bol direktívny. Výsledkom bol odchod pomerne väčšej časti frekventantiek z našej skupiny. Sťažnosť, ktorú sme písali na pána ...... Vám pravdepodobne neprišla, nakoľko nám lektor nebol ani zmenený a neprišlo nám ani vyjadrenie z Vašej strany.
Na stránke ŠPÚ bol zablokovaný chat, ktorý bol prospešný najmä pre učiteľky, ktoré doteraz majú problémy s diplomovkou, záverečným testovaním alebo s ústnou skúškou, o čom svedčí aj následne založená skupina na FB „vzdelávanie AJ“. Problémy v diskusiách sa nemenia a bohužiaľ ani neriešia.
Veľa učiteliek odstúpilo z tohto projektu a o mnohých asi ani neviete, z akých dôvodov. Boli tu ženy, ktoré odišli, lebo mali rizikové tehotenstvo, ďalšia potratila v priebehu projektu, boli to rozvody a rozchody, nedorozumenia v rodinách, v práci. V ďalšej skupine sa jedna psychicky zrútila priamo na hodine z úplného vyčerpania. Niektorí manželia, partneri priam zakazovali svojim polovičkám chodiť na angličtinu, čo sme my (frekventantky) brali ako pokus o srandu, ale oni to mysleli vážne. Keď sme už my nevideli, že sme na tom zle, chceli nám pomôcť, no my sme to nevnímali. Boli aj ženy, ktoré počas piatich rokov otehotneli, porodili a boli na materskej. Pre ne bola angličtina ako únik zo stereotypu. Nemali problém stráviť piatky a soboty od rána do večera na seminároch. Ľudia absolvujú toho mnoho počas života, majú svoju prácu, svoju rodinu, svoje domáce a pracovné povinnosti a myslím, že aj svoje právo na oddych. Táto angličtina im zobrala nielen 5 rokov života ale aj zdravie.
Ďalším dôvodom nefunkčnosti tohto projektu je, že nie je jednotný. Na celom Slovensku sa hlásia učiteľky a neustále sa pýtajú na fakty, ktoré by mali byť jasné pre všetkých. Bohužiaľ nie sú. Je jedno, či sa to týka ústnej skúšky, testovania alebo diplomovej práce. Pani docentka ........ venovala niekoľko hodín návodu, ako písať diplomovku. O týždeň prišla pani doktorka ............, ktorá prezentovala pravý opak. Nedorozumenia o tom, ako robiť diplomovku donútilo ďalšie kolegyne k odchodu z tohto projektu. Je nemysliteľné, aby sa robil výskum v triedach a porovnávali sa dané triedy, keď sú medzi nami učiteľky, ktoré učia na malotriednych školách a počet žiakov v danom ročníku je 2. Škola sa nachádza na lazoch a široko-ďaleko nie je žiadna „kontrolná“ trieda. Učiteľky sú nútené vymýšľať si údaje, falšovať diplomovky alebo si ich dať spraviť nejakému absolventovi, nakoľko 50 ročné ženy nemajú ani tušenie, ako sa diplomovka píše. Potom sa teda pýtam – aký to má význam???
Konkrétne k mojej osobe:
Toľko ČASU, voľných víkendov, prevozeného benzínu, peňazí a hlavne môjho ZDRAVIA, som neinvestovala snáď nikde. Tento projekt mi znechutil angličtinu, moje nadšenie učiť ju je minimálne a moje nadšenie učiť sa ju je nulové. Aj keď učenie detí milujem. Som zástanca toho, že človek sa naučí cudzí jazyk vtedy, keď ním bude komunikovať (najlepšie v zahraničí). To nám mimochodom tiež bol prisľúbený nejaký výmenný jazykový pobyt, ktorý sa nekonal. Alebo možno konal, ale len pre „vyvolených“. Ak ste aspoň na chvíľu boli niekedy učiteľom viete, že práca učiteľa nekončí piatou alebo šiestou vyučovacou hodinou. Ja osobne z celého týždňa mám voľnú iba nedeľu a to je čas pre mojich blízkych a čas na varenie. V škole pracujeme neustále na projektoch, prostredníctvom ktorých sa vzdelávame a získavame financie pre školu. Ďalej vytvárame (nielen) poobedné aktivity pre deti, krúžkovú činnosť, ale aj rôzne víkendové aktivity. Prichádzam domov o piatej poobede (ak nemám AJ). Fyzicky a psychicky vyčerpaná (po AJ trojnásobne). Nehovoriac o tom, že absolvujem druhým rokom liečenie, kvôli zlým výsledkom krvi, pravdepodobne zo stresu.
Za 5 rokov som mohla mať absolvovanú vysokú školu s diplomom. V tomto projekte ani neviem, čo je vlastne pre mňa skutočným cieľom a nevedeli mi na to odpovedať ani lektor ani administrátor. A pár kreditov, ktorých platnosť uplynie po 7 rokoch? Myslím, že si ich zaslúžime už len za to, že sme to vydržali. Veľa ľudí sa mi čuduje, že som v tom projekte vydržala tak dlho, že tu vôbec niekto vydržal. A aj keď sa to mnohým bude zdať nepochopiteľné odísť na konci tohto projektu, ja to vzdávam. Neviem a nechcem môj čas pre život, ktorý je tak krátky, venovať angličtine, nechať sa ponižovať a pracovať nad ľudské možnosti. Samozrejme sa také učiteľky nájdu – vďaka nim sa Vám snáď podarí tento projekt dotiahnuť do konca.
Týmto Vám oznamujem, že odstupujem z projektu hlavne kvôli zdravotným problémom. Tie peniaze, čas, kredity,...mi za to nestoja.
S pozdravom učiteľka I. stupňa, zvažujúca odchod zo školstva
Poprosím o pozornosť! Žiadam a zároveň prosím všetkých občanov a priateľov o rozposlanie nasledovného otvoreného listu zúfalej pedagogičky, ktorá sa na nás obrátila. List bude smerovať na konkrétne príslušné miesto. Spravte si obraz o slovenskom školstve, prečítajte dokonca a šírte ďalej svojimi linkami. Zdroj poprosil o anonymitu.
S pozdravom
Iniciatíva Slobodného občana (ISO)
Trenčín
Dobrý deň.
Úvodom môjho listu Vás srdečne pozdravujem.
Dlho som sa odhodlávala Vám napísať a rozmýšľala, ako vhodne opísať toto 5 ročné obdobie štúdia angličtiny. Myslím, že tento projekt bol vypracovaný s najlepším úmyslom. Napriek tomu sa to vo väčšej časti (podľa viacerých, nielen, frekventantiek) nepodarilo. Viem, že Vy máte na to svoj názor a asi ste si aj vedomí rôznych chýb, nástrah, ktoré neboli domyslené. Napriek tomu by som bola rada, keby si tento list prečítate do konca.
Na začiatku tohto projektu sa prihlásilo do našej skupiny 22 učiteliek, ktoré sa chceli naučiť angličtinu a byť samozrejme aj kvalifikované v tomto obore. Po niekoľkých prestupoch zo skupiny do skupiny (nie každému vyhovoval, či už lektor, kolektív alebo časový rozpis hodín) sa naša skupina ustálila. Aj keď sme mali byť samé začiatočníčky, našli sa medzi nami kolegyne, ktoré už angličtinu študovali, čo sa odzrkadlilo aj na hodinách - slabší nestíhali.
O tom, že sa nám menili lektorky, písať asi ani nebudem. To dobre viete, prečo a za akých okolností odišli. Počas týchto rokov štúdia nás opustilo 14 kolegýň, ktoré to nezvládali buď z pracovných, rodinných, zdravotných alebo psychických problémov. Mimochodom, tiež chceli študovať a naučiť sa angličtinu. Ale podmienky, za akých to (v projekte) bolo možné, boli pre ne neadekvátne. Vrcholom všetkého bolo, keď sme dostali lektora, ktorý miesto hodín venovaných konverzácie, nosil samé testy, ktoré sme po sobotách vypisovali. Aj napriek snahe dohodnúť sa na viacerých hodinách komunikácie v angličtine, nebol ochotný spraviť akékoľvek ústupky. Jeho metódy a formy neboli žiadne, nakoľko didaktiku vyučovania pravdepodobne neovládal. Jeho hodnotenie bolo na základe sympatií a antipatií a jeho prístup bol direktívny. Výsledkom bol odchod pomerne väčšej časti frekventantiek z našej skupiny. Sťažnosť, ktorú sme písali na pána ...... Vám pravdepodobne neprišla, nakoľko nám lektor nebol ani zmenený a neprišlo nám ani vyjadrenie z Vašej strany.
Na stránke ŠPÚ bol zablokovaný chat, ktorý bol prospešný najmä pre učiteľky, ktoré doteraz majú problémy s diplomovkou, záverečným testovaním alebo s ústnou skúškou, o čom svedčí aj následne založená skupina na FB „vzdelávanie AJ“. Problémy v diskusiách sa nemenia a bohužiaľ ani neriešia.
Veľa učiteliek odstúpilo z tohto projektu a o mnohých asi ani neviete, z akých dôvodov. Boli tu ženy, ktoré odišli, lebo mali rizikové tehotenstvo, ďalšia potratila v priebehu projektu, boli to rozvody a rozchody, nedorozumenia v rodinách, v práci. V ďalšej skupine sa jedna psychicky zrútila priamo na hodine z úplného vyčerpania. Niektorí manželia, partneri priam zakazovali svojim polovičkám chodiť na angličtinu, čo sme my (frekventantky) brali ako pokus o srandu, ale oni to mysleli vážne. Keď sme už my nevideli, že sme na tom zle, chceli nám pomôcť, no my sme to nevnímali. Boli aj ženy, ktoré počas piatich rokov otehotneli, porodili a boli na materskej. Pre ne bola angličtina ako únik zo stereotypu. Nemali problém stráviť piatky a soboty od rána do večera na seminároch. Ľudia absolvujú toho mnoho počas života, majú svoju prácu, svoju rodinu, svoje domáce a pracovné povinnosti a myslím, že aj svoje právo na oddych. Táto angličtina im zobrala nielen 5 rokov života ale aj zdravie.
Ďalším dôvodom nefunkčnosti tohto projektu je, že nie je jednotný. Na celom Slovensku sa hlásia učiteľky a neustále sa pýtajú na fakty, ktoré by mali byť jasné pre všetkých. Bohužiaľ nie sú. Je jedno, či sa to týka ústnej skúšky, testovania alebo diplomovej práce. Pani docentka ........ venovala niekoľko hodín návodu, ako písať diplomovku. O týždeň prišla pani doktorka ............, ktorá prezentovala pravý opak. Nedorozumenia o tom, ako robiť diplomovku donútilo ďalšie kolegyne k odchodu z tohto projektu. Je nemysliteľné, aby sa robil výskum v triedach a porovnávali sa dané triedy, keď sú medzi nami učiteľky, ktoré učia na malotriednych školách a počet žiakov v danom ročníku je 2. Škola sa nachádza na lazoch a široko-ďaleko nie je žiadna „kontrolná“ trieda. Učiteľky sú nútené vymýšľať si údaje, falšovať diplomovky alebo si ich dať spraviť nejakému absolventovi, nakoľko 50 ročné ženy nemajú ani tušenie, ako sa diplomovka píše. Potom sa teda pýtam – aký to má význam???
Konkrétne k mojej osobe:
Toľko ČASU, voľných víkendov, prevozeného benzínu, peňazí a hlavne môjho ZDRAVIA, som neinvestovala snáď nikde. Tento projekt mi znechutil angličtinu, moje nadšenie učiť ju je minimálne a moje nadšenie učiť sa ju je nulové. Aj keď učenie detí milujem. Som zástanca toho, že človek sa naučí cudzí jazyk vtedy, keď ním bude komunikovať (najlepšie v zahraničí). To nám mimochodom tiež bol prisľúbený nejaký výmenný jazykový pobyt, ktorý sa nekonal. Alebo možno konal, ale len pre „vyvolených“. Ak ste aspoň na chvíľu boli niekedy učiteľom viete, že práca učiteľa nekončí piatou alebo šiestou vyučovacou hodinou. Ja osobne z celého týždňa mám voľnú iba nedeľu a to je čas pre mojich blízkych a čas na varenie. V škole pracujeme neustále na projektoch, prostredníctvom ktorých sa vzdelávame a získavame financie pre školu. Ďalej vytvárame (nielen) poobedné aktivity pre deti, krúžkovú činnosť, ale aj rôzne víkendové aktivity. Prichádzam domov o piatej poobede (ak nemám AJ). Fyzicky a psychicky vyčerpaná (po AJ trojnásobne). Nehovoriac o tom, že absolvujem druhým rokom liečenie, kvôli zlým výsledkom krvi, pravdepodobne zo stresu.
Za 5 rokov som mohla mať absolvovanú vysokú školu s diplomom. V tomto projekte ani neviem, čo je vlastne pre mňa skutočným cieľom a nevedeli mi na to odpovedať ani lektor ani administrátor. A pár kreditov, ktorých platnosť uplynie po 7 rokoch? Myslím, že si ich zaslúžime už len za to, že sme to vydržali. Veľa ľudí sa mi čuduje, že som v tom projekte vydržala tak dlho, že tu vôbec niekto vydržal. A aj keď sa to mnohým bude zdať nepochopiteľné odísť na konci tohto projektu, ja to vzdávam. Neviem a nechcem môj čas pre život, ktorý je tak krátky, venovať angličtine, nechať sa ponižovať a pracovať nad ľudské možnosti. Samozrejme sa také učiteľky nájdu – vďaka nim sa Vám snáď podarí tento projekt dotiahnuť do konca.
Týmto Vám oznamujem, že odstupujem z projektu hlavne kvôli zdravotným problémom. Tie peniaze, čas, kredity,...mi za to nestoja.
S pozdravom učiteľka I. stupňa, zvažujúca odchod zo školstva
štvrtok 3. januára 2013
Slovensko vstávať!!!
Ľudia píšu a nechápu, ako je možné, že v tom čase, počas "režimu", dokázali vtedajší "mocipáni" z vlastných zdrojov zabezpečiť bezplatné zdravotníctvo, školstvo, mladomanželské pôžičky, finančne dostupné byty, dotácie do poľnohospodárstva, potravín, do športu, vzdelania vedy a kultúry, vydržiavať bojaschopnú armádu a ešte aj každý rok zvyšovať reálne platy a dôchodky? Dokázali to počas dlhých 40 rokov, keď nič nepredali a ani si nemuseli veľa požičiavať. Ľudia žili relatívne dobre, nemuseli mať dve zamestnania, aby žili a vyžili. Faktom je, že sa hodne vybudovalo, v podstate sme tu toho kedysi moc nemali. To, že sa mnohokrát budovalo nezmyselne aj takmer v národných parkoch, to je už iná pesnička. Dnes je obdivuhodné, že v rámci obrovského morálneho úpadku spoločnosti, je absolútne zakázané diskutovať o tomto bezprecedentnom zázraku humanity za posledných xxx rokov v ČSSR, či na Slovensku. Po plánovanom úspešnom odovzdaní moci mocipánmi do rúk "disidentov" v ´89 sa jedna etapa skončila a Slovensko sa po rozpade republiky stalo ekonomickým, politickým vazalom Európskej únie a západných finančníkov. Paradoxne v čase globalizácie, sme sa s bratmi Čechmi na prianie západu museli rozísť, aby bolo možné nás položiť na lopatky nie príliš šťastnými investíciami, aby sa dalo rozkradnúť všetko, čo naši predkovia vybudovali! Dennodenne nám naše elity prízvukujú, že nemáme peniaze, že máme len dlhy, a to aj napriek tomu, že produktivita a výkonnosť nášho hospodárstva je v rámci EU vysoká. Paradoxom sú investície novodobých kolonizátorov, na ktorých investície si ale v podstate, musíme stále požičiavať. Proste nás držia pod krkom, buď budeme poslúchať alebo zle skončíme. Diskuzie k týmto ekonomicko politickým témam sú zakázané! Masmédiá v rámci profesionálnej informačnej totality, či morálnej plytkosti, stále okydávajú predošlý systém, produkujú smotánku - vytunelovaných, mentálnych a morálnych uchylákov, k obrazu ktorých súčasný podvodný systém funguje. Štát vybrakovaný, rozpredaný, rozkradnutý chudobnie veľmi rýchlo a my s ním. Legálne podvody, schválené rabovačky nemajú sudcu. Národ, obyvateľstvo chudobnie, ako sa vyprázdňuje štátna kasa, úmerne sa míňajú aj úspory ľudí, čoraz viac žijúcich na dlh. Zamestnaní majú už dnes problém poplatiť všetky odvody vyrúbené štýtnym vypaľníkom. Pribúdajú nám traumatizovaní ľudia, pribúdať nám budú bezdomovci ako aj prípady samovrážd tých, ktorí situáciu psychicky nezvládnu.
Odchod z EU a nastúpenie vlastnej cesty je jediným správnym riešením, do ktorého sa našim srabom ale nechce. Každá zmluva je vypovedateľná, každý zväzok je zrušiteľný. Však snáď nechceme zostať na ďaľšie dlhé roky otrokmi vo vlastnej vlasti! Však je to vlastizrada, genocída páchaná na obyvateľoch Slovenska!
"Kto sa bojí, nesmie do lesa!!!"
Odchod z EU a nastúpenie vlastnej cesty je jediným správnym riešením, do ktorého sa našim srabom ale nechce. Každá zmluva je vypovedateľná, každý zväzok je zrušiteľný. Však snáď nechceme zostať na ďaľšie dlhé roky otrokmi vo vlastnej vlasti! Však je to vlastizrada, genocída páchaná na obyvateľoch Slovenska!
"Kto sa bojí, nesmie do lesa!!!"
streda 2. januára 2013
Scifi a voľba prezidenta
Scenár pre film na Oscara: Voľba prezidenta a cirkevný kandidát. Scifi alebo realita. Možná realita návratu doby temna. Povinná príslušnosť k cirkvi, povinné sa modlenie po rannom príchode do práce, pred odchodom z práce. Vlastný osobný názor bude trestne postihovaný, všetci ktorí nebudú súhlasiť, budú postihovaní. Začne sa novodobý hon na bosorky?
Možné, či len fikcia, že sa zo Slovenska stane cirkevná bašta, "Trójsky kôň" v Strednej Európe? Vôbec nie nemysliteľné v spoločnosti, kde sa podarilo morálku poslať do pekla, kde sa podarilo a stále darí rozbíjať rodiny, kde ľudia majú k sebe tak ďaleko ako Aljaška k Tasmánii.
Slovensko resp. jeho bývalí disidenti tvrdo žiadali odluku cirkvi od štátu. Dnes je ale situácia úplne opačná, kde jeden z najbohatších spolkov, stále naťahuje ruku k štátu a žiada o "ďaľšie finančné dary" ..... a stále sa tlačí do politiky.
Iba dôsledná odluka cirkvi od štátu zabráni realizácii načrtnutého scenáru.
Možné, či len fikcia, že sa zo Slovenska stane cirkevná bašta, "Trójsky kôň" v Strednej Európe? Vôbec nie nemysliteľné v spoločnosti, kde sa podarilo morálku poslať do pekla, kde sa podarilo a stále darí rozbíjať rodiny, kde ľudia majú k sebe tak ďaleko ako Aljaška k Tasmánii.
Slovensko resp. jeho bývalí disidenti tvrdo žiadali odluku cirkvi od štátu. Dnes je ale situácia úplne opačná, kde jeden z najbohatších spolkov, stále naťahuje ruku k štátu a žiada o "ďaľšie finančné dary" ..... a stále sa tlačí do politiky.
Iba dôsledná odluka cirkvi od štátu zabráni realizácii načrtnutého scenáru.
Snívalo sa mi
Stretol som úžasného chlapa. Javil sa ako správny farár, len sa javil. Mal a nemal, vodu kázal a víno pil. Nemanželské deti, alimenty, ale pred "Pánom Bohom" nepoškvrnený mužíček cirkvi. Sú aj iní, liečení alkoholici, gambleri, niektorí trestaní, čo si trest odsedeli, ale cirkevné božské súdy ich hriechy prehodnotili a tak mohli pokračovať v svojej bohumilej činnosti naháňania ovečiek do košiara. Tajtrlíci, ktorí klamú národ, ľuďom vymývajú mozgy. Česť výnimkám.
Odmalička sú učení a zvykajúci si, že sú niečo viac ako obyčajní ľudia. Vyberajú do zvončeka, množstvo nezdanených peňazí a pritom ľudia platia cirkevnú daň. Vlastnia a užívajú majetky, ktoré im nepatria, ktoré štát financuje. Výborný biznis je teológia, keď už vaše dieťa nikde nedostanete, tak na teológiu vždy, len musí byť poslušné. Robia sa síce formálne testy inteligencie, ale cez tie prejde každý jeden. Ak je v rodine farár, má študent absolútne výhody naviac a to nielen počas štúdia. Len nesmie byť aktívny a kritizovať cirkevných hodnostárov, potom sa mu bude vodiť veľmi dobre. Popritom cirkev prehliada mimomanželské vzťahy, alkoholizmus, homosexuálne správanie sa, zneužívanie svojho postavenia. Neposlušných oddrbú do posledných dediniek na východe, kde už nemôžu nikomu "ubližiť". Farári sa boja, biskupské úrady ich držia nakrátko.
Nemalo by to byť trochu inak? Skromnosť, pokora, úprimná snaha pomocť ľuďom chýba. Asi by sme po mnohých z nich, chceli veľmi veľa. Však je lepším poslaním pomáhať ľuďom v Afrike, Ázii, Amerike, ako tým doma. Viera je biznis, výhodný obchod, najmä so svedomim.
Sen na papieri, možno to tak je aj v reále.
Odmalička sú učení a zvykajúci si, že sú niečo viac ako obyčajní ľudia. Vyberajú do zvončeka, množstvo nezdanených peňazí a pritom ľudia platia cirkevnú daň. Vlastnia a užívajú majetky, ktoré im nepatria, ktoré štát financuje. Výborný biznis je teológia, keď už vaše dieťa nikde nedostanete, tak na teológiu vždy, len musí byť poslušné. Robia sa síce formálne testy inteligencie, ale cez tie prejde každý jeden. Ak je v rodine farár, má študent absolútne výhody naviac a to nielen počas štúdia. Len nesmie byť aktívny a kritizovať cirkevných hodnostárov, potom sa mu bude vodiť veľmi dobre. Popritom cirkev prehliada mimomanželské vzťahy, alkoholizmus, homosexuálne správanie sa, zneužívanie svojho postavenia. Neposlušných oddrbú do posledných dediniek na východe, kde už nemôžu nikomu "ubližiť". Farári sa boja, biskupské úrady ich držia nakrátko.
Nemalo by to byť trochu inak? Skromnosť, pokora, úprimná snaha pomocť ľuďom chýba. Asi by sme po mnohých z nich, chceli veľmi veľa. Však je lepším poslaním pomáhať ľuďom v Afrike, Ázii, Amerike, ako tým doma. Viera je biznis, výhodný obchod, najmä so svedomim.
Sen na papieri, možno to tak je aj v reále.
utorok 1. januára 2013
Národ zobuď sa!
Novoročné vinše našich politikov sú plné cynizmu, arogancie, nechutných vyjadrení na adresu všetkých obyvateľov Slovenska.
Vyjadrenia premiéra alebo prezidenta musia dvihnút žlč každému slušnému človeku. Máme pracovať, milovať, žiť, krízu zvládneme a podobné kecy sa naozaj nedajú počúvať v období, keď tu národ padá na nos, existenčné neistotú rastú každým dňom a mnohí z obyvateľov už dnes bojujú o prežitie.
Prezident cynicky vyzýva obyvateľstvo, aby sa zomklo, že musí ťažkú dobu vydržať a pritom ani ON nechce riešiť podstatu problému, problém finančných kruhov, ktoré krízu spôsobujú a jej nekonečnu napomáhajú. Riešením pre Slovensko je, aj podľa mnohých vyjadrení ľudí, čo ekonomike viac rozumejú, vo vystúpení Slovenska zo spolkov, z EU a NATO, ktoré nám nič dobré neprinášajú, skôr systematicky podporujú zničenie našej krásnej vlasti! Diverzifikácia rizika v ekonomike Slovenska vôbec nefunguje. Vyrábame len autá a autá a autá, z ktorých sa nenajeme, skôr naopak ...... Prezident na jednej strane prizná relatívne dobré výsledky, ale ľudia to vôbec nepociťujú, skôr naopak. Stále sa musíme skladať na hrátky našich politikov, na všeliaké "internacionálne pomoci" ala EUroval, čo je jeden odporný EU-tunel, vedúci k zničeniu národných ekonomík a podporujúci rozkradnutie EU peňazí finančnými inštutúciami. Prezident volá po solidarite, ale viacerí nerozumieme, po akej. Produktivita vysoká, platy mizerné a život na Slovensku veľmi drahý! Tak nech zabezpečí, aby naši ľudia mali aspon také platy ako majú napríklad v Nemecku a potom sa bude dať diskutovať, čo ďalej. Ožobračenie vlastného národa im je všetkým, našim politikom, prezidenta nevynímajúc, vlastná!
Slováci ako aj všetci obyvatelia Slovenska by sa už mali prestať prosiť politikom, ktorí vôbec nenapĺňajú svoje mandáty skutkami a mali by začať uvažovať o zmene! A konať, lebo ak sa pomaly tu nedá žiť dnes, zajtra sa na Slovensku už žiť dať nebude!!! Zastavme úplné porobenie Slovenska, zastavme načatú genocídu národa! Politikov treba vziať na zodpovednosť, ak nekoná štát, musí konať národ!
Vyjadrenia premiéra alebo prezidenta musia dvihnút žlč každému slušnému človeku. Máme pracovať, milovať, žiť, krízu zvládneme a podobné kecy sa naozaj nedajú počúvať v období, keď tu národ padá na nos, existenčné neistotú rastú každým dňom a mnohí z obyvateľov už dnes bojujú o prežitie.
Prezident cynicky vyzýva obyvateľstvo, aby sa zomklo, že musí ťažkú dobu vydržať a pritom ani ON nechce riešiť podstatu problému, problém finančných kruhov, ktoré krízu spôsobujú a jej nekonečnu napomáhajú. Riešením pre Slovensko je, aj podľa mnohých vyjadrení ľudí, čo ekonomike viac rozumejú, vo vystúpení Slovenska zo spolkov, z EU a NATO, ktoré nám nič dobré neprinášajú, skôr systematicky podporujú zničenie našej krásnej vlasti! Diverzifikácia rizika v ekonomike Slovenska vôbec nefunguje. Vyrábame len autá a autá a autá, z ktorých sa nenajeme, skôr naopak ...... Prezident na jednej strane prizná relatívne dobré výsledky, ale ľudia to vôbec nepociťujú, skôr naopak. Stále sa musíme skladať na hrátky našich politikov, na všeliaké "internacionálne pomoci" ala EUroval, čo je jeden odporný EU-tunel, vedúci k zničeniu národných ekonomík a podporujúci rozkradnutie EU peňazí finančnými inštutúciami. Prezident volá po solidarite, ale viacerí nerozumieme, po akej. Produktivita vysoká, platy mizerné a život na Slovensku veľmi drahý! Tak nech zabezpečí, aby naši ľudia mali aspon také platy ako majú napríklad v Nemecku a potom sa bude dať diskutovať, čo ďalej. Ožobračenie vlastného národa im je všetkým, našim politikom, prezidenta nevynímajúc, vlastná!
Slováci ako aj všetci obyvatelia Slovenska by sa už mali prestať prosiť politikom, ktorí vôbec nenapĺňajú svoje mandáty skutkami a mali by začať uvažovať o zmene! A konať, lebo ak sa pomaly tu nedá žiť dnes, zajtra sa na Slovensku už žiť dať nebude!!! Zastavme úplné porobenie Slovenska, zastavme načatú genocídu národa! Politikov treba vziať na zodpovednosť, ak nekoná štát, musí konať národ!
streda 19. decembra 2012
Slovenský parlament
Parlament je vo všetkých štátoch sveta miestom požívajúcim úctu občanov ale najmä poslancov, pre ktorých je miestom výkonu ich pracovnej činnosti. Náš parlament je bohužiaľ javiskom, divadlom politikov, volených zástupcov obyvateľov, ktorí pravidelne prezentujú v priamom prenose morálny úpadok Slovenska.
Ako sa má citiť volič, ak nie oklamaný, podvedený, keď sa vlastne jeho zamestnanci, volení zástupcovia ľudu, pre nich s naprostou pravidelnosťou nezúčastňujú rokovaní parlamentu. Mnohí poslanci sa podľa všetkého skôr venujú svojim privátnym záujmom, zárobkovej činnosti, ktorá je ich primárnou oblasťou záujmu. Nie je potrebné asi komentovať, že v mnohých prípadoch využívajú informácie získavané svojimi poslaneckými mandátmi, čím pravdepodobne dochádza k ich zneužitiu svojich funkcií, postavenia vo vlastný prospech. Nakoľko sú si vedomí nefunkčnosti slovenských súdov, vedomí si svojej poslaneckej imunity, tak sa vlastne nič nedeje a veselo sa podniká za peniaze daňových poplatníkov. Poslanci zabúdajú, že sú v parlamente hlavne preto, že majú spravovať a zvelaďovať majetok štátu ako aj sa majú aktívne podielať na tvorbe zákonov, potrebných k napĺňaniu funkcie štátu a uspokojeniu potrieb jeho obyvateľov. Potrebné je opýtať sa ich, prečo tak nekonajú, ale upredňostňujú svoje vlastné záujmy !!!
Načo nám je, nielen Slovákom, ale všetkým obyvateľom Slovenska, parlament, ktorý koná v neprospech obyvateľov, prispôsobuje a mení si ústavu i zákony v prospech lobbistov, mení ich s tupým a primitívnym odvolávaním sa na Európsku úniu, ktorú národ nepotrebuje k svojej existencii. Načo sú nám poslanci, chudáčkovia nemajetní, ktorí pracujú len vo svoj prospech?! Načo nám je potrebné mať parlament, voči ktorému neprechovávajú úctu najmä naši poslanci, ktorí majú sedieť v jeho laviciach. Načo nám je parlament, ku ktorému väčšina obyvateľov už dávno stratila dôveru a neprechováva k nemu úctu, lebo sa to proste nedá stráviť, čo tam vyvádzajú ....
Hľadajú sa peniaze, štátna kasa zíva prízdnotou. Ak by sme zredukovali počet poslancov, iste by sme ušetrili. Ak by sa zrušilo financovanie politických strán zo štátneho rozpočtu, našla by vláda ďaľšie voľné zdroje. Akým právom sú obyvatelia Slovenska postavení do úlohy štatistov, ktorí sú potrební len v čase volieb?! Akým právom si poslanci neplnia svoje povinnosti, najmä ak zložili poslanecký sľub?! Akým právom a to by sme sa mohli pýtať na mnoho ďaľších vecí ......
Slovensko je krajina zázrakov, ďaľší div sveta, pretože všade vo svete platí, že zamestnávateľ nepodarených zamestnacov vyhodí na dlažbu na minútu, len vyhodiť nepodarených zamestnancov - politikov z nášho parlamentu, sa zatiaľ slovenskému zamestnávateľovi nedarí.
Ako sa má citiť volič, ak nie oklamaný, podvedený, keď sa vlastne jeho zamestnanci, volení zástupcovia ľudu, pre nich s naprostou pravidelnosťou nezúčastňujú rokovaní parlamentu. Mnohí poslanci sa podľa všetkého skôr venujú svojim privátnym záujmom, zárobkovej činnosti, ktorá je ich primárnou oblasťou záujmu. Nie je potrebné asi komentovať, že v mnohých prípadoch využívajú informácie získavané svojimi poslaneckými mandátmi, čím pravdepodobne dochádza k ich zneužitiu svojich funkcií, postavenia vo vlastný prospech. Nakoľko sú si vedomí nefunkčnosti slovenských súdov, vedomí si svojej poslaneckej imunity, tak sa vlastne nič nedeje a veselo sa podniká za peniaze daňových poplatníkov. Poslanci zabúdajú, že sú v parlamente hlavne preto, že majú spravovať a zvelaďovať majetok štátu ako aj sa majú aktívne podielať na tvorbe zákonov, potrebných k napĺňaniu funkcie štátu a uspokojeniu potrieb jeho obyvateľov. Potrebné je opýtať sa ich, prečo tak nekonajú, ale upredňostňujú svoje vlastné záujmy !!!
Načo nám je, nielen Slovákom, ale všetkým obyvateľom Slovenska, parlament, ktorý koná v neprospech obyvateľov, prispôsobuje a mení si ústavu i zákony v prospech lobbistov, mení ich s tupým a primitívnym odvolávaním sa na Európsku úniu, ktorú národ nepotrebuje k svojej existencii. Načo sú nám poslanci, chudáčkovia nemajetní, ktorí pracujú len vo svoj prospech?! Načo nám je potrebné mať parlament, voči ktorému neprechovávajú úctu najmä naši poslanci, ktorí majú sedieť v jeho laviciach. Načo nám je parlament, ku ktorému väčšina obyvateľov už dávno stratila dôveru a neprechováva k nemu úctu, lebo sa to proste nedá stráviť, čo tam vyvádzajú ....
Hľadajú sa peniaze, štátna kasa zíva prízdnotou. Ak by sme zredukovali počet poslancov, iste by sme ušetrili. Ak by sa zrušilo financovanie politických strán zo štátneho rozpočtu, našla by vláda ďaľšie voľné zdroje. Akým právom sú obyvatelia Slovenska postavení do úlohy štatistov, ktorí sú potrební len v čase volieb?! Akým právom si poslanci neplnia svoje povinnosti, najmä ak zložili poslanecký sľub?! Akým právom a to by sme sa mohli pýtať na mnoho ďaľších vecí ......
Slovensko je krajina zázrakov, ďaľší div sveta, pretože všade vo svete platí, že zamestnávateľ nepodarených zamestnacov vyhodí na dlažbu na minútu, len vyhodiť nepodarených zamestnancov - politikov z nášho parlamentu, sa zatiaľ slovenskému zamestnávateľovi nedarí.
utorok 18. decembra 2012
Hľa, čo píšu iní
Nedá mi, aby som nezverejnil, jeden článok z internetu, čo píšu iní k životu na Slovensku. Stotožňujem sa s autorom. Sľúbený príspevok, v plnom znení, bez úprav, nasleduje.
PREČO ???
Prečo sa štáty zadlžujú?
Do úspešného prevratu v roku 89 nemalo Československo nijaký dlh. Prevažovali aktíva, a to v miliardách dolárov. Ďalšia nepochopiteľná vec - všetci ľudia mali prácu. Ústava garantovala právo na prácu. Príživníctvo bolo trestané. Práca bola právom, i povinnosťou. Pracovali aj poslanci. Za výkon funkcie mali symbolicky príplatok. Aj Boh, keď stvoril svet, pracoval. Na siedmy deň dal zatvoriť super a hypermarkety, a odpočíval.
Školy produkovali len také profesie, aké si vyžadovala spoločenská deľba práce. Plánovalo sa. Každý absolvent školy dostal umiestnenie, s platom, a niekedy aj s bytom. Zadarmo. Družstevný trojizbový byt sa dal splatiť za päť či sedem rokov, bez toho, aby sa rodina živila korienkami. Z mladomanželských pôžičiek sa dala zariadiť domácnosť. Úrok bol symbolicky, a pri narodení dieťaťa sa odpisovalo z dlžnej čiastky. S demografickým vývojom sme nemali problémy. Odchod do dôchodku sa postupne mal znižovať. Rovnako i týždenná pracovná doba. V Bratislave sa pripravovala výstavba metra, federálna vláda už schválila rozpočet. MHD mala vstúpiť do experimentu: mala byť bezplatná. Rómsky problém nebol, naši Cigáni pracovali. Totalita.
Vysvetlenie je v princípe jednoduché: štát mal vlastný majetok, vlastné zdroje. Nepotreboval tzv. zahraničných investorov, ani iných špekulantov typu Medzinárodný menový fond či Svetová banka. Rada vzájomnej hospodárskej pomoci slúžila svojim členom, a pomáhala aj rozvojovým krajinám. Prevoditeľný rubeľ, ktorým sa platilo medzi štátmi RVHP, nepotreboval nijaké eurovaly. Vykorisťovanie, špekulácie a podvody boli trestným činom. Štát, majúc vlastný majetok, mohol financovať všetko: bol investorom, staviteľom, ochrancom, sponzorom, charitou (vtedy neznáme slová), všetkým. Požičiaval občanom bez toho, aby hrozil exekútormi. Aby živil veľkú a rafinovanú skupinu parazitov. Tých sme poznali len zo západných, či starých filmov. Privatizáciou sa na úkor občanov obohatili jedinci, domáci či zahraniční. Aby to bolo beztrestné, papierové hlavy v parlamente k tomu schválili patričné zákony. Zločin na občanovi sa tak legalizoval. Nad tým všetkým sa vyvesil firemný nápis: sloboda a demokracia. Občan dostal do rúk nezrozumiteľné množstvo volebných lístkov, aby tak pravidelne potvrdzoval dosiahnutý stav. Kvantita nahradila kvalitu. Zločin si obliekol biely golier. Účelové svetre a čapice sa rýchlo upratali. Sociálne, v tom najširšom zmysle slova, sme sa novembrovým prevratom, vrátili do 19. storočia. Čakajú nás národnostné a sociálne konflikty, boj za elementárne ľudské práva, vojny a bieda. Úpadok Slovenska je už dnes aj geneticky. Lepšie si pozrite našu mládež, chlapcov i dievčatá. Obezita, neforemná chôdza i postavy. Slovenky, ako pekné ženy, sú... minulosťou. Aj tu dobiehame neodolateľnú Ameriku. Bagety, hamburgery, kuracie mäso plné neznámych látok, podradné nealkoholické nápoje robia svoje. Kvalita potravín všeobecne je na úrovni výživových doplnkov pre mačky a psov.
Štát, ako naše milované Slovensko, je zadĺžený, a bude sa zadlžovať naďalej. Rozdiely budú len v rozsahu a tempe. Terajší dlh nikdy nesplatíme. Dôvod je prostý: s chatrným vlastným majetkom si štát, aby mohol plniť svoje funkcie, musí požičiavať. Alebo zvyšovať dane. Alebo vyvlastniť tých, ktorí nás vyvlastnili. To posledné nehrozí. Zatiaľ. Preto sme v NATO, a s eurosľučkou na krku v Únii. Preto máme toľko nezávislých médií, expertov, súťaží a iných ohlupovadiel. Zisky von, chudoba doma.
Pravda, do nekonečna to nepôjde. Zatiaľ nikto nevie, ako to skončí. Prijateľné, a optimistické východisko je pravdepodobne vo vojne. Lebo aj na tejto katastrofe sa dá zarobiť. Pred vojnou, počas nej, i potom. Američania, keď chceli vytlačiť Španielov z Cuby, v Havane si potopili - oblečení do španielskych uniforiem - vlastnú loď. Nemeckí fašisti to zopakovali v poľských Gliwiciach. A pred nedávnom sa podobná cháska doviezla do Líbye. Aký problém? Breivika v kravate pošleme Maďarom, alebo oni nám. To záleží len na tom, ako rozhodne nadnárodná finančná oligarchia. Úspešné klinické skúšky sa urobili v Juhoslávii, a robia sa permanentne. Haagský tribunál je len divadielko pre pozostalých. Kto neverí, dožije sa.
Prečo sme odovzdali naše banky a poisťovne z rúk štátu do zahraničia? Dali by ste svoju peňaženku niekomu cudziemu, aby vám v nej gazdoval? To neurobí ani nevzdelaný človek. To urobí len premyslený gauner. Slobodný a demokratický politik. Zadarmo? Ročne zo Slovenska vytečie smerom na Západ, len z bánk a poisťovní, niekoľko desiatok miliárd. Naše ženy robia slúžky v Rakúsku, a čudujú sa aké sú tam platy a dôchodky. Akoby Rakúsko - Uhorsko nikdy nezaniklo. Slovenská sporiteľňa, niekdajšia najväčšia slovenská banka, živí rakúskych supermanov. Straka z Viedne už síce nesedí v Bratislave, ale vykrádanie funguje naďalej. Je snáď jasné kto mal záujem na odstránení plotov. Kto by starým Rakúšanom slobodne utieral zadky, keď nie, chudery slovenské ženy? Za pár nedôstojných grošov. Čo všetko pritom musia strpieť a robiť, vedia len ony. Aby tak bolo, najprv musíme Slovákov dostať do úbohého stavu. Zbaviť ich dôstojnosti a hrdosti. A chudoba je ten najistejší spôsob. Poďakovať treba všetkým ponovembrovým politikom, poslancom a ministrom, ktorí nám tento zázrak tak nezištne zabezpečili. Až príde Deň potom, a ten príde, netreba na nich zabudnúť. Každý z nich si zaslúži, v mieste bydliska, veľký pomník. Nie na pamiatku, ale pre výstrahu. Americkí superboháči si z košických VSŽ každý rok vyvezú cez nie-naše banky ďalšie desiatky miliárd. A takto si tu žijeme. A takto sme rozdali celý štátny majetok. Otázka je, či ponovembroví politici to urobili plánovite, za peniaze, alebo len zo stupídnosti? Vláda odborníkov. Ale na čo? Komu vlastne dlhujú štáty? Bankám? Finančným trhom? Kto je vlastne veriteľ, kde sídli, aké má meno? Má vôbec nejakú tvár? Nie sú to tí istí gentlemani, ktorí dlhy štátov vyrábajú, primerane generujú, a zároveň nám vtĺkajú do našich slobodných hlavičiek návody na šetrenie? Naše vykorisťovanie je elegantné, v súlade so zákonom a navyše dobrovoľné. Dobrovoľne a s úsmevom celebrít si ho pravidelne volíme. Súčasťou zadlžovania je aj zbrojná výroba. V každom štáte je inflačná. Z čisto ekonomického hľadiska ide o výrobu tovaru, ktorý si nekupuje občan, ale štát. Abstrahujeme od dôvodov. Štát tak vkladá do obehu inflačné, nekryté peniaze, potlačený papier. Spôsobov je viacero. Socialistický štát, napríklad, dal vytlačiť rovnaký objem peňazí, ako ho stála zbrojná výroba. Ako štát, a majiteľ v jednej osobe sa nepotreboval klamať. Tam, kde vládne vojensko-priemyslový komplex a diktuje finančná oligarchia, sa do obehu napumpujú nie len výrobné náklady, ale aj patričný zisk pre súkromné firmy. Inflácia tak dostáva nekontrolovateľný rozmer. Riešení je niekoľko. Najobľúbenejšie a osvedčené, že sa v mene demokracie vyvolajú konflikty v iných častiach sveta. Aby bol dopyt po vojnovej produkcii. Tak sa časť inflačných peňazí vyvezie v raketách, bombách, zabíjaní a ničení. Zaplatí ju iný štát, peniazmi i životmi svojich nedemokratických občanov. Ak sa na takúto hru nepristúpi dobrovoľne, zasadne OSN, nadácie, mimovládne organizácie a jedného dňa vás dostanú. A možno nie. Kapitalizmus je darebácky režim. Tí, čo tvoria hodnoty, žijú z minimálnej mzdy. Dôchodcovia živoria, nedôstojný život majú deti z chudobných rodín, nezamestnaní a handicapovaní. V Česku je, podľa oficiálnych údajov, na hranici chudoby toľko ľudí koľko obyvateľov má Hradec Králové. Za Husáka sme takéto mestá, ba ani len uličky, nemali. Bezdomovci a žobráci, abstrahujúc od príčin ich stavu, sú na okraji ľudskej spoločnosti. Ani cirkev, plná lásky a božieho slova, im nepodá ruku. Je ako vždy v histórii, bezcitná a chamtivá. Naši blížni musia zahynúť na ulici, neraz v zime a takmer vždy opustení. A ak je život po živote, dúfam, že tam nestretnem nikoho z tých, koho som nevolil. A netúžim ani po ich voličoch. Privatizéri, vlastníci nášho majetku, majitelia štátu v parlamentných a ministerských kuklách, ako aj servisné okolie, žijú nad pomery. Diferencovane, ale s náskokom. Aby tento zločinecký režim vyzeral ľudovo, vysmieva sa nám cez masku demokracie a slobody. Len ju strhnúť. Kto sa ale prizná ako prvý? Ficov kabinet ide znižovať výsluhové dôchodky, lebo je to jediný spôsob ako potrestať tých, čo slúžili vlasti. A vlasť už neexistuje. To, čo nám vydáva pasy, občianske preukazy, vyberá dane a tvári sa ako štát, je zúfalé združenie kryté našou nezodpovednosťou a naivitou. Ústava je len zdrapom papiera. Buď je zdravotná starostlivosť bezplatná, alebo nie. Buď Ústava je najvyššou normou, alebo len dielom z vepeénkarskej realityšou.
Cirkev so svojimi obrovskými majetkami je v daňovom raji. Prenajíma, podniká a inkasuje. Ale dane neplatí. Nikto z pozemských politikov sa neodváži jej pripomenúť desať božích prikázaní. Ak by Kristus dnes zostúpil z nebies, opäť by ho vysmiali, a v slobodných voľbách, pre istotu aj s Pilátom, ukrižovali. A mám obavy, či by ešte chcel vstať z mŕtvych! Egoizmus, chamtivosť a bezohľadnosť, ktorú nám nežne vnútili, a na čom je postavený dnešný režim, môže vykoreniť len civilizačný zánik. Alebo zázrak: ľudia sa spamätajú a popravia, čo pokazili.
Možno ste pozerali priamy prenos z Václavského námestia v Prahe. Májovú demonštráciu zorganizovali odbory. Rečnilo sa, hromžilo sa, ale len jeden rečník sa odvážil použiť slovo kapitalizmus. Šéf odborov, na priamu i rečnícku otázku, či zhromaždenie má politický charakter, sa ohradil (božechráň): len sociálny. Tak im treba.
Triedni priatelia dávali v minulosti do takýchto zhromaždení strieľať. Možno limitne, možno nie, sa k osvedčenej metóde blížime. Bez ohľadu na to, či bratia Češi budú európskym lakmusovým papierikom, treba si nastaviť zrkadlo. A priznať, že samet bol omyl. Krokom vedľa, rovno do priepasti. Priznanie, aj pred sebou samotným, je vždy poľahčujúca okolnosť. Lebo historický úspech novembra 89 bol taký, ako v lotérii výhra lístku na plavbu Titanicom.
PREČO ???
Prečo sa štáty zadlžujú?
Do úspešného prevratu v roku 89 nemalo Československo nijaký dlh. Prevažovali aktíva, a to v miliardách dolárov. Ďalšia nepochopiteľná vec - všetci ľudia mali prácu. Ústava garantovala právo na prácu. Príživníctvo bolo trestané. Práca bola právom, i povinnosťou. Pracovali aj poslanci. Za výkon funkcie mali symbolicky príplatok. Aj Boh, keď stvoril svet, pracoval. Na siedmy deň dal zatvoriť super a hypermarkety, a odpočíval.
Školy produkovali len také profesie, aké si vyžadovala spoločenská deľba práce. Plánovalo sa. Každý absolvent školy dostal umiestnenie, s platom, a niekedy aj s bytom. Zadarmo. Družstevný trojizbový byt sa dal splatiť za päť či sedem rokov, bez toho, aby sa rodina živila korienkami. Z mladomanželských pôžičiek sa dala zariadiť domácnosť. Úrok bol symbolicky, a pri narodení dieťaťa sa odpisovalo z dlžnej čiastky. S demografickým vývojom sme nemali problémy. Odchod do dôchodku sa postupne mal znižovať. Rovnako i týždenná pracovná doba. V Bratislave sa pripravovala výstavba metra, federálna vláda už schválila rozpočet. MHD mala vstúpiť do experimentu: mala byť bezplatná. Rómsky problém nebol, naši Cigáni pracovali. Totalita.
Vysvetlenie je v princípe jednoduché: štát mal vlastný majetok, vlastné zdroje. Nepotreboval tzv. zahraničných investorov, ani iných špekulantov typu Medzinárodný menový fond či Svetová banka. Rada vzájomnej hospodárskej pomoci slúžila svojim členom, a pomáhala aj rozvojovým krajinám. Prevoditeľný rubeľ, ktorým sa platilo medzi štátmi RVHP, nepotreboval nijaké eurovaly. Vykorisťovanie, špekulácie a podvody boli trestným činom. Štát, majúc vlastný majetok, mohol financovať všetko: bol investorom, staviteľom, ochrancom, sponzorom, charitou (vtedy neznáme slová), všetkým. Požičiaval občanom bez toho, aby hrozil exekútormi. Aby živil veľkú a rafinovanú skupinu parazitov. Tých sme poznali len zo západných, či starých filmov. Privatizáciou sa na úkor občanov obohatili jedinci, domáci či zahraniční. Aby to bolo beztrestné, papierové hlavy v parlamente k tomu schválili patričné zákony. Zločin na občanovi sa tak legalizoval. Nad tým všetkým sa vyvesil firemný nápis: sloboda a demokracia. Občan dostal do rúk nezrozumiteľné množstvo volebných lístkov, aby tak pravidelne potvrdzoval dosiahnutý stav. Kvantita nahradila kvalitu. Zločin si obliekol biely golier. Účelové svetre a čapice sa rýchlo upratali. Sociálne, v tom najširšom zmysle slova, sme sa novembrovým prevratom, vrátili do 19. storočia. Čakajú nás národnostné a sociálne konflikty, boj za elementárne ľudské práva, vojny a bieda. Úpadok Slovenska je už dnes aj geneticky. Lepšie si pozrite našu mládež, chlapcov i dievčatá. Obezita, neforemná chôdza i postavy. Slovenky, ako pekné ženy, sú... minulosťou. Aj tu dobiehame neodolateľnú Ameriku. Bagety, hamburgery, kuracie mäso plné neznámych látok, podradné nealkoholické nápoje robia svoje. Kvalita potravín všeobecne je na úrovni výživových doplnkov pre mačky a psov.
Štát, ako naše milované Slovensko, je zadĺžený, a bude sa zadlžovať naďalej. Rozdiely budú len v rozsahu a tempe. Terajší dlh nikdy nesplatíme. Dôvod je prostý: s chatrným vlastným majetkom si štát, aby mohol plniť svoje funkcie, musí požičiavať. Alebo zvyšovať dane. Alebo vyvlastniť tých, ktorí nás vyvlastnili. To posledné nehrozí. Zatiaľ. Preto sme v NATO, a s eurosľučkou na krku v Únii. Preto máme toľko nezávislých médií, expertov, súťaží a iných ohlupovadiel. Zisky von, chudoba doma.
Pravda, do nekonečna to nepôjde. Zatiaľ nikto nevie, ako to skončí. Prijateľné, a optimistické východisko je pravdepodobne vo vojne. Lebo aj na tejto katastrofe sa dá zarobiť. Pred vojnou, počas nej, i potom. Američania, keď chceli vytlačiť Španielov z Cuby, v Havane si potopili - oblečení do španielskych uniforiem - vlastnú loď. Nemeckí fašisti to zopakovali v poľských Gliwiciach. A pred nedávnom sa podobná cháska doviezla do Líbye. Aký problém? Breivika v kravate pošleme Maďarom, alebo oni nám. To záleží len na tom, ako rozhodne nadnárodná finančná oligarchia. Úspešné klinické skúšky sa urobili v Juhoslávii, a robia sa permanentne. Haagský tribunál je len divadielko pre pozostalých. Kto neverí, dožije sa.
Prečo sme odovzdali naše banky a poisťovne z rúk štátu do zahraničia? Dali by ste svoju peňaženku niekomu cudziemu, aby vám v nej gazdoval? To neurobí ani nevzdelaný človek. To urobí len premyslený gauner. Slobodný a demokratický politik. Zadarmo? Ročne zo Slovenska vytečie smerom na Západ, len z bánk a poisťovní, niekoľko desiatok miliárd. Naše ženy robia slúžky v Rakúsku, a čudujú sa aké sú tam platy a dôchodky. Akoby Rakúsko - Uhorsko nikdy nezaniklo. Slovenská sporiteľňa, niekdajšia najväčšia slovenská banka, živí rakúskych supermanov. Straka z Viedne už síce nesedí v Bratislave, ale vykrádanie funguje naďalej. Je snáď jasné kto mal záujem na odstránení plotov. Kto by starým Rakúšanom slobodne utieral zadky, keď nie, chudery slovenské ženy? Za pár nedôstojných grošov. Čo všetko pritom musia strpieť a robiť, vedia len ony. Aby tak bolo, najprv musíme Slovákov dostať do úbohého stavu. Zbaviť ich dôstojnosti a hrdosti. A chudoba je ten najistejší spôsob. Poďakovať treba všetkým ponovembrovým politikom, poslancom a ministrom, ktorí nám tento zázrak tak nezištne zabezpečili. Až príde Deň potom, a ten príde, netreba na nich zabudnúť. Každý z nich si zaslúži, v mieste bydliska, veľký pomník. Nie na pamiatku, ale pre výstrahu. Americkí superboháči si z košických VSŽ každý rok vyvezú cez nie-naše banky ďalšie desiatky miliárd. A takto si tu žijeme. A takto sme rozdali celý štátny majetok. Otázka je, či ponovembroví politici to urobili plánovite, za peniaze, alebo len zo stupídnosti? Vláda odborníkov. Ale na čo? Komu vlastne dlhujú štáty? Bankám? Finančným trhom? Kto je vlastne veriteľ, kde sídli, aké má meno? Má vôbec nejakú tvár? Nie sú to tí istí gentlemani, ktorí dlhy štátov vyrábajú, primerane generujú, a zároveň nám vtĺkajú do našich slobodných hlavičiek návody na šetrenie? Naše vykorisťovanie je elegantné, v súlade so zákonom a navyše dobrovoľné. Dobrovoľne a s úsmevom celebrít si ho pravidelne volíme. Súčasťou zadlžovania je aj zbrojná výroba. V každom štáte je inflačná. Z čisto ekonomického hľadiska ide o výrobu tovaru, ktorý si nekupuje občan, ale štát. Abstrahujeme od dôvodov. Štát tak vkladá do obehu inflačné, nekryté peniaze, potlačený papier. Spôsobov je viacero. Socialistický štát, napríklad, dal vytlačiť rovnaký objem peňazí, ako ho stála zbrojná výroba. Ako štát, a majiteľ v jednej osobe sa nepotreboval klamať. Tam, kde vládne vojensko-priemyslový komplex a diktuje finančná oligarchia, sa do obehu napumpujú nie len výrobné náklady, ale aj patričný zisk pre súkromné firmy. Inflácia tak dostáva nekontrolovateľný rozmer. Riešení je niekoľko. Najobľúbenejšie a osvedčené, že sa v mene demokracie vyvolajú konflikty v iných častiach sveta. Aby bol dopyt po vojnovej produkcii. Tak sa časť inflačných peňazí vyvezie v raketách, bombách, zabíjaní a ničení. Zaplatí ju iný štát, peniazmi i životmi svojich nedemokratických občanov. Ak sa na takúto hru nepristúpi dobrovoľne, zasadne OSN, nadácie, mimovládne organizácie a jedného dňa vás dostanú. A možno nie. Kapitalizmus je darebácky režim. Tí, čo tvoria hodnoty, žijú z minimálnej mzdy. Dôchodcovia živoria, nedôstojný život majú deti z chudobných rodín, nezamestnaní a handicapovaní. V Česku je, podľa oficiálnych údajov, na hranici chudoby toľko ľudí koľko obyvateľov má Hradec Králové. Za Husáka sme takéto mestá, ba ani len uličky, nemali. Bezdomovci a žobráci, abstrahujúc od príčin ich stavu, sú na okraji ľudskej spoločnosti. Ani cirkev, plná lásky a božieho slova, im nepodá ruku. Je ako vždy v histórii, bezcitná a chamtivá. Naši blížni musia zahynúť na ulici, neraz v zime a takmer vždy opustení. A ak je život po živote, dúfam, že tam nestretnem nikoho z tých, koho som nevolil. A netúžim ani po ich voličoch. Privatizéri, vlastníci nášho majetku, majitelia štátu v parlamentných a ministerských kuklách, ako aj servisné okolie, žijú nad pomery. Diferencovane, ale s náskokom. Aby tento zločinecký režim vyzeral ľudovo, vysmieva sa nám cez masku demokracie a slobody. Len ju strhnúť. Kto sa ale prizná ako prvý? Ficov kabinet ide znižovať výsluhové dôchodky, lebo je to jediný spôsob ako potrestať tých, čo slúžili vlasti. A vlasť už neexistuje. To, čo nám vydáva pasy, občianske preukazy, vyberá dane a tvári sa ako štát, je zúfalé združenie kryté našou nezodpovednosťou a naivitou. Ústava je len zdrapom papiera. Buď je zdravotná starostlivosť bezplatná, alebo nie. Buď Ústava je najvyššou normou, alebo len dielom z vepeénkarskej realityšou.
Cirkev so svojimi obrovskými majetkami je v daňovom raji. Prenajíma, podniká a inkasuje. Ale dane neplatí. Nikto z pozemských politikov sa neodváži jej pripomenúť desať božích prikázaní. Ak by Kristus dnes zostúpil z nebies, opäť by ho vysmiali, a v slobodných voľbách, pre istotu aj s Pilátom, ukrižovali. A mám obavy, či by ešte chcel vstať z mŕtvych! Egoizmus, chamtivosť a bezohľadnosť, ktorú nám nežne vnútili, a na čom je postavený dnešný režim, môže vykoreniť len civilizačný zánik. Alebo zázrak: ľudia sa spamätajú a popravia, čo pokazili.
Možno ste pozerali priamy prenos z Václavského námestia v Prahe. Májovú demonštráciu zorganizovali odbory. Rečnilo sa, hromžilo sa, ale len jeden rečník sa odvážil použiť slovo kapitalizmus. Šéf odborov, na priamu i rečnícku otázku, či zhromaždenie má politický charakter, sa ohradil (božechráň): len sociálny. Tak im treba.
Triedni priatelia dávali v minulosti do takýchto zhromaždení strieľať. Možno limitne, možno nie, sa k osvedčenej metóde blížime. Bez ohľadu na to, či bratia Češi budú európskym lakmusovým papierikom, treba si nastaviť zrkadlo. A priznať, že samet bol omyl. Krokom vedľa, rovno do priepasti. Priznanie, aj pred sebou samotným, je vždy poľahčujúca okolnosť. Lebo historický úspech novembra 89 bol taký, ako v lotérii výhra lístku na plavbu Titanicom.
Slovenská chudoba
Mnoho sa píše o chudobe na Slovensku, ale bolo by dobré ju hlavne pomenovať. V krajine, s takmer najvyššou produktivitou práce v Európe sa ľudia nevedia uživiť a na hranici biedy balancujú aj tí zamestnaní.
Pomýlená hierarchia hodnôt, neúprimnosť samých proti sebe, privádza ľudí do čoraz väčších problémov. Nie sú si len sami na vine, ale veľký podiel majú aj politici a politické strany. Slovensko, štát absurdít, štát mafie, ktorý nie je schopný uživiť ( skôr nie je záujem o vytvorenie vhodných podmienok ) a zabezpečiť svojim občanom slušný život, je jednou z najväčších žúmp a to nielen v Európe. Bezcharakternosť politikov, naprosto aplikovaná antislovenská politika, činnosť štátnej mafie v zmysle čím horšie, tým lepšie, berie ľuďom aj tie posledné ilúzie o spokojnom a hlavne dôstojnom živote na Slovensku.
Štát podľa mňa úmyselne skresluje a upravuje štatistiky, len aby sa zavďačil administratíve EU, o ktorú ale mnohí z nás nestojíme. Pozitívne signály sú snáď vysielané, len v zmysle možnosti absolútneho a beztrestného konania, spejúceho ožobračenia obyvateľstva. Slovensko sa stalo hlavne morálnou žumpou. Samozrejmä nielen politici sú na vine, ale aj obyvatelia nášho miništátu sa na tom podieľajú, vedome, či nevedome a hlavne svojou nečinnosťou, nezáujmom o veci verejné, ako aj podporou nefunkčného systému. Podporou, lebo sa hanbia sami sebe priznať, že na mnoho vecí nemajú, odoprieť si ich ale nevedia, hanbia sa priznať, že sa im nežije dobre, aj to len preto, aby ich iní neohovorili ... atď. Chudoba ohrozuje stále viac našich občanov a čísla sú varujúce. Podľa dostupných údajov, každý ôsmy zamestnaný občan Slovenska, zarobil menej ako 337 € !! Asi sa z toho nedá vyžiť, aj keď ministri nás presviedčajú o inom.
Dokedy to slovenskí otroci budú zvládať, je aj mne samému záhadou!
Pomýlená hierarchia hodnôt, neúprimnosť samých proti sebe, privádza ľudí do čoraz väčších problémov. Nie sú si len sami na vine, ale veľký podiel majú aj politici a politické strany. Slovensko, štát absurdít, štát mafie, ktorý nie je schopný uživiť ( skôr nie je záujem o vytvorenie vhodných podmienok ) a zabezpečiť svojim občanom slušný život, je jednou z najväčších žúmp a to nielen v Európe. Bezcharakternosť politikov, naprosto aplikovaná antislovenská politika, činnosť štátnej mafie v zmysle čím horšie, tým lepšie, berie ľuďom aj tie posledné ilúzie o spokojnom a hlavne dôstojnom živote na Slovensku.
Štát podľa mňa úmyselne skresluje a upravuje štatistiky, len aby sa zavďačil administratíve EU, o ktorú ale mnohí z nás nestojíme. Pozitívne signály sú snáď vysielané, len v zmysle možnosti absolútneho a beztrestného konania, spejúceho ožobračenia obyvateľstva. Slovensko sa stalo hlavne morálnou žumpou. Samozrejmä nielen politici sú na vine, ale aj obyvatelia nášho miništátu sa na tom podieľajú, vedome, či nevedome a hlavne svojou nečinnosťou, nezáujmom o veci verejné, ako aj podporou nefunkčného systému. Podporou, lebo sa hanbia sami sebe priznať, že na mnoho vecí nemajú, odoprieť si ich ale nevedia, hanbia sa priznať, že sa im nežije dobre, aj to len preto, aby ich iní neohovorili ... atď. Chudoba ohrozuje stále viac našich občanov a čísla sú varujúce. Podľa dostupných údajov, každý ôsmy zamestnaný občan Slovenska, zarobil menej ako 337 € !! Asi sa z toho nedá vyžiť, aj keď ministri nás presviedčajú o inom.
Dokedy to slovenskí otroci budú zvládať, je aj mne samému záhadou!
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)