Zazitok cestovania

Jeden zazitok na zamyslenie sa.

A dnes opat, havaria prepravcu v Madarsku, 2 opatrovatelky to bohuzial neprezili ....

Mnoho som cital, ako sa cestuje opatrovatelkam do alebo z prace, mnoho som videl a pocul, o ich strachu na cestach. Tak mi nedalo a nakolko nerad pisem o tom, co nepoznam, raz som si taky, ten ich taxik objednal a skusil som cestovat. Myslel som, ze to bude pohoda, ale nebola.

Sofer mily, to je pravda, ale unaveny, nepodarilo sa mi preskumat celu jeho trasu, ale aj tak predpokladam, ze s nakladkami, vykladkami, za jeden den, prakticky nonstop (s prestavkami by nezarobil), tak urobi okolo 1000 - 1200 km ( treba pripocitat cas vykladania / nakladenia ). Sofer plus posadka 4 cestujuci, krat cca 50 EUR, krat dva, lebo vezie aj nejakych ludi opacnym smerom, to je okolo 400 EUR do ruky. Bez potvrdenky. Tyzdenne mu to vraj hodi okolo 1500 ... Iste, auta - leasing, servis, ine naklady, tiez to nieco stoji.

Nemienim pisat o peniazoch, lebo podstatnejsie su tie ine veci okolo prepravy. Dlhe trasy, unava, to vsetko zohrava negativnu ulohu pri preprave. Unava, sofer nezastavi, aby sa aspon pretiahol, obcas aj 10 minut pomoze. Inou kapitolou je mobil. Cely cas telefonovanie za volantom, aj ked s handsfree ale vsak treba citat mobil, najst telefonistu, ci precitat sms. Netelefonujem v aute vobec, ziadne handsfree, mobil vzdy v priehradke, vsak zavolam neskor, ked budem stat. Kedysi neboli telefony a nikomu to nevadilo. Jazda bola vtedy iste bezpecnejsia. To pozeranie sa na mobil, ci nedajboze pisanie smsky, citanie nejakeho papieru z dispecingu, v 130 km rychlosti, to je hazard, najma s tymi ktorych veziem. Bohuzial soferi su imunni, myslim, do prvej nehody, ktora sa im pritrafi. Neprajem im to. 

Vobec sa potom nedivim, ze sa stavaju nehody, ze opatrovatelky sa s nimi boja cestovat. Vsak zdravie ma kazdy len jedno, mrtvola je prakticky neopravitelna. 

Fakticky som mal simel v bruchu, necitil som sa bezpecne. Bol som rad, ked som vystupil.