Slovensko je úniou a NATOm vtiahnuté na zlú cestu a ľudia sa nevedia rozhýbať správnym smerom. Nič sa nedeje, pretože v podstate o zmenu usilujú len tí, ktorí rozmýšľajú aj za svoje deti, za svojich potomkov. Ostatní sa vezú vo vlaku do záhuby.
Skupiny ľudí, ktoré nerozmýšľajú sú naši predajní politici, ktorí pľujú na odkazy predkov, ľudia v štátnej správe, v strachu o zamestnanie, nekonajú takmer nič, kašľú na našu spoločnú budúcnosť. Pritom sú u zdroja a vidia každodenne tú špinu, ktorej je potrebné sa zbaviť. Polícia, armáda, slúžiace cudzím záujmom, ľudia v štátnej správe, z ktorých menšina či väčšina trávi pracovný čas na internete, blogoch, zoznamkách .... Veľkou skupinou sú ľudia pracujúci v médiách, novinári, komentátori, spravodajci, ktorí sa aktívne podieľajú na "výplachu mozgov" obyvateľov. Prečo títo ľudia nemajú záujem o zmenu, je asi fakt, že majú teplé pelechy a sú dobre zaplatení ak poslušne slúžia systému.
Obyvatelia Slovenska sa nevedia brániť štátu a jeho nehumánnej politike, lebo "kvalitných" ľudí ubúda, chýba kvalita vzdelania. Za posledných 25 rokov školstvo produkuje viacmenej len poslušných vykonávateľov príkazov, produkuje "vzdelancov", bez vlastného názoru, produkuje "ovce". Konzumný spôsob života sa stal trendom, kvalita žitia nežiadúcim prebytkom. Divím sa najmä mladým ľuďom, že ich nezaujíma budúcnosť, najmä z pohľadu do histórie slovenských dejín. Vôbec im nevadia klamstvá, korupcia, zlodejina, úplatnosť našich politikov, vôbec im nevadí, že ak chcú normálne žiť, musia do sveta. Doma sa pravdy a práva nedovolajú.
Vždy som sa v dávnej minulosti smial, ak niekto kritizoval akože cenzúru v tlači, lebo to nebola pravda. Nebola už aj preto, že správy v denníkoch a tlačovinách boli uvádzane aj so zdrojom informácie, či to bola TASR, APN, Reuters atď. Dnes sa už zdroje neuvádzajú, ostáva informovanosť ľudí len v rovine oblbovania, predkladaní neprávd, lží, ktoré sa ale dajú ľahko vyvrátiť, vďaka moderným technológiám, prístupu k informáciám z celého sveta. No a ľudia sú pohodlní, leniví čítať, venovať sa viac samovzdelávaniu a potom to u nás aj tak vyzerá. Neschopnosť vzájomnej komunikácie, neschopnosť zjednotiť svoje názory, neschopnosť spoločne konať a snažiť sa o zmenu, to je dnešné rozdelené Slovensko.
Mali by sme sa viac snažiť o vzájomné porozumenie, neodsudzovať za názor jeden druhého, skôr sa zjednotiť, nedávať štátu priestor na ďaľšie rabovačky, zlé politické rozhodnutia, mali by sme spoločne odsúdiť politiku, ktorá nadobúda rozmer likvidácie našej štátnosti, samostatnosti, politiky, ktorá už prestáva vykazovať znaky konania suverénneho štátu, len znaky pritakávania "služobníkov" západu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára