Skutočne je to k zamysleniu, kam na Slovensku skĺzla etika, morálka, keď sa budeme rozprávať o Ukrajine. Ukrajine mnohých tvárí, mnohých nepochopoteľných kontrastov, štátnej fašistickej mafie, ktorá v súčasnosti ženie národ na bitúnok dejín.
Nechcem polemizovať o Ukrajine ako takej, lebo to čo sa tam deje, vedia asi najlepšie ľudia tam žijúci a nie my, ktorí bezprostredné neskreslené informácie nemáme.
Skôr by som chcel načrtnúť tému morálneho problému, charakteru nedotknuteľných slovenských politikov, ktorí nevedno prečo, ale konajú presne sami proti sebe. Musím sa vždy pousmiať nad ilúziou, že by niekto prežil prípadnú atómovú vojnu ( do tej spúšte, čo by nastala potom, by som ani ja nerád vošiel ), do ktorej sa snažia teroristické spolky ( tu možno počítať EU ako aj hlavne NATO ) Rusko vmanipulovať, aj s prispením našich tupých politikov, česť výnimkám. Ak sa človek zamyslí nad súvislostiami, tak mu bude, musí mu byť naprosto jasné, že ako národ sme odsúdení k zániku. A to som prosím, optimista.
Nemožem si pomôcť, Slovensko zlyhalo, absolútne, na 100 percent, lebo nemôžem si pomôcť, ale nečítal som tvrdé odsúdenie slovenskej politiky ani od najväčších rusofilov ( asi neexistujú, alebo majú plné gate ... ), že by otvorene protestovali proti konaniu slovenskej vlády a jej prisluhovačov.
Však nie je možné poprieť našu historickú spojitosť so Slovanmi, potom vôbec nie s Ruskom, ktoré nám vždy bolo a bude bližšie, ako bezcharakterné Anglo-Sasko, ktoré nás mnohokrát utopilo.
Prečo sa z histórie ľudstva nevieme poučiť, to je mi záhadou. Prečo naši mopslíci nasledujú rady západu, keď vieme, že zradca vždy bol len využitý, nikdy nebol ušetrený.
To najcennejšie, čo človek vlastní je život, bohužiaľ, 150 + dobrodruhov v slovenskej politike si ho vôbec neváži! Inak by museli konať pre národ.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára