Otázkou je, prečo Iveta Radičová vstúpila do politiky. Či osobné ambície či osobné problémy, po smrti manžela Stana Radiča. Ťažko posúdiť nezainteresovanému, ale skôr by to mohla byť druhá možnost. Spasiteľmi mali či mohli byť Dzurinda s Miklošom. Dvaja zlodeji, čo zdevastovali a rozkradli Slovensko. To sa týka najmä toho druhého, lebo ten prvý na nič sám nemá. Bohužiaľ Radičová neskoro pochopila, že ju len zneužili pre svoje ciele. Naletela pekným rečiam? Bolo to tak či ínak, to je otázkou.
nedeľa 18. novembra 2012
Prečo sme chudobní
Slovensko, krajina ako stvorená, aby sa ľuďom žilo dobre. Všetko je ale úplne inak. Inak len vďaka skutočnosti, že politická verchuška všetky zisky prežerie alebo rozkradne. V inych kútoch sveta by už boli politici postaveni k múru a popravení. Všetky zisky končia na privátnych či iných bankových kontách v zahraničí. Ak by tomu tak nebolo, boli by sme všetci bohatí. Dokedy bude národ a obyvatelia Slovenska znášať túto zlodejinu, ťažko odhadnúť. Ekonomicky rastieme, životne chradneme. Je čas vystavit účty!
Raz jeden človek povedal, že vidieť päť miliónov blbcov na jednom mieste, je raritou. No povedal to hrubšie, než papier znesie. Je skutočne paradoxom, že sa národ nepohne správnym smerom a nechá sa zdierať, nechá "orať" na svojich chrbtoch .... Všetko to len preto, že sa mnohí boja priznať, že sa nevodí najlepšie ako aj neschopnosť tých iných ubožiakov pochopiť, že ak príde ťažšia doba, tak tam padnú na dno aj oni. Aj to iba preto, že mnoho ľudí sa stalo otrokom úverov, pôžičiek .....
Ak sa zamyslíme nad skutočnosťou, že tých xxx miliónov pracujúcich sa na Slovensku nevie uživiť, tak skutočne tu štát nefunguje a malo by tomu byť naopak. Slovensko malo predpoklady nieže byť malým Švajčiarskom ale skutočným ostrovom blahobytu svojich obyvateľov. Prečo to stále ide zlým smerom, na to máme tisíc pravdivých argumentov. Je na čase skutočne sa zamyslieť a konať, viď. štrajky učiteľov atď a nielen sa prizerať ale sa aj pridať. Všetci by chceli pracovať a žiť doma, nie byť vyhnancami vo vlastnej vlasti!
Raz jeden človek povedal, že vidieť päť miliónov blbcov na jednom mieste, je raritou. No povedal to hrubšie, než papier znesie. Je skutočne paradoxom, že sa národ nepohne správnym smerom a nechá sa zdierať, nechá "orať" na svojich chrbtoch .... Všetko to len preto, že sa mnohí boja priznať, že sa nevodí najlepšie ako aj neschopnosť tých iných ubožiakov pochopiť, že ak príde ťažšia doba, tak tam padnú na dno aj oni. Aj to iba preto, že mnoho ľudí sa stalo otrokom úverov, pôžičiek .....
Ak sa zamyslíme nad skutočnosťou, že tých xxx miliónov pracujúcich sa na Slovensku nevie uživiť, tak skutočne tu štát nefunguje a malo by tomu byť naopak. Slovensko malo predpoklady nieže byť malým Švajčiarskom ale skutočným ostrovom blahobytu svojich obyvateľov. Prečo to stále ide zlým smerom, na to máme tisíc pravdivých argumentov. Je na čase skutočne sa zamyslieť a konať, viď. štrajky učiteľov atď a nielen sa prizerať ale sa aj pridať. Všetci by chceli pracovať a žiť doma, nie byť vyhnancami vo vlastnej vlasti!
piatok 27. júla 2012
Slovenské zdravotníctvo v praxi
Slovenské zdravotníctvo je všetko, len nie služba verejnosti.
Ste chorí, tak absolvujete všetky možné vyšetrenia a pokračujete ďalej a dostanete neuspokojivé odpovede: :
a) Výsledky budú do dvoch týždňov;
b) Žiadate o poskytnutie lekárskej správy, lebo máte povinnosť k zamestnávateľovi, nedostanete ju;
c) Robiť nesmiete, lebo lekár tak nakázal, ale čo povedať vašemi chlebodarcovi, to nepovedali;
d) Zamestnávateľa asi vaše odpovede neuspokoja, tak je celkom možné, že sa po čase ocitnete bez práce;
e) Dokedy budete maród to vám tiež nikto nepovie, však aj prečo, všetci zainteresovaní, na vašej nemoci zarobia.
Štát rozhadzuje milióny peňazí, ktoré mu nepatria, mali by sa vracať zpäť do systému, len v mnohých prípadoch tomu tak nie je. Platiť, či neplatiť povinné odvody, je otázkou dňa. Ste SZČO, živnostník, tak máte smolu. Ak nezaplatíte, budú vám hroziť exekúciou, pritom na veľkých dlžníkov, v mnohých prípadoch aj štátne firmy, nemá ale dosah. Ak aj zaplatíte, pýtate sa, čo je to za službu, keď ste vlastne vazalom systému a poskytovaná služba je mizerná. Prečo potom vlastne platiť niečo, čo nefunguje, to je otázka, ktorá zamestnáva myseľ každého občana Slovenska. Reprivatízácia, znárodnenie, zoštátnenie, jediná zdravotná poisťovňa, to sú dnešné plány vlády. Jeden peňazovod sa ľahšie kontroluje, ako tisíc ďaľších. Zákazník, pacient, opäť raz utrie nos.
Ste chorí, tak absolvujete všetky možné vyšetrenia a pokračujete ďalej a dostanete neuspokojivé odpovede: :
a) Výsledky budú do dvoch týždňov;
b) Žiadate o poskytnutie lekárskej správy, lebo máte povinnosť k zamestnávateľovi, nedostanete ju;
c) Robiť nesmiete, lebo lekár tak nakázal, ale čo povedať vašemi chlebodarcovi, to nepovedali;
d) Zamestnávateľa asi vaše odpovede neuspokoja, tak je celkom možné, že sa po čase ocitnete bez práce;
e) Dokedy budete maród to vám tiež nikto nepovie, však aj prečo, všetci zainteresovaní, na vašej nemoci zarobia.
Štát rozhadzuje milióny peňazí, ktoré mu nepatria, mali by sa vracať zpäť do systému, len v mnohých prípadoch tomu tak nie je. Platiť, či neplatiť povinné odvody, je otázkou dňa. Ste SZČO, živnostník, tak máte smolu. Ak nezaplatíte, budú vám hroziť exekúciou, pritom na veľkých dlžníkov, v mnohých prípadoch aj štátne firmy, nemá ale dosah. Ak aj zaplatíte, pýtate sa, čo je to za službu, keď ste vlastne vazalom systému a poskytovaná služba je mizerná. Prečo potom vlastne platiť niečo, čo nefunguje, to je otázka, ktorá zamestnáva myseľ každého občana Slovenska. Reprivatízácia, znárodnenie, zoštátnenie, jediná zdravotná poisťovňa, to sú dnešné plány vlády. Jeden peňazovod sa ľahšie kontroluje, ako tisíc ďaľších. Zákazník, pacient, opäť raz utrie nos.
nedeľa 15. júla 2012
Novodobé koncentráky
Človek žije, mal by žiť nielen preto, aby napĺňal vrecká zamestnávateľov peniažkami, len realita je na Slovensku úplne iná. Ak píše jeden pán o koncentračných táboroch Rómov na Slovensku, mal by písať, aj živote mnohých ostatných občanov, ktorí tu tiež takmer žijú takmer ako v koncentráku. Narážam na skutočnosť, že práca by okrem peňazí mala prinášať osobné uspokojenie, nielen finančné ale aj v smere osobného života, osobného štastia. Aká je skutočnosť, mnohí o tom vedia svoje. Slovenský neokolionalizmus nepozná v Európe obdobu. Na mnohých firemných štítoch, či vstupoch do podnikov už nám len chýba nápis: "Arbeit macht frei"!
Vďaka jednostrannosti orientácie priemyslu na Slovensku, mnoho možností na zamestnanie nie je, automotive, IT, služby. Okrem profesnej skladby, mnoho nie je už aj preto, že sa firmy zbavili zodpovednosti za zamestnancov, spolupracujú s personálnymi agentúrami, ktoré v podstate fungujú len ako naborčíci a nie personalisti. Okrem toho tu je aj fakt, že sme krajina, kde asi žije a pracuje najviac živnostníkov v Európe. Ono je tomu tak preto, lebo mnoho firiem ľudí zamestná iba na živnosť, ktorá im vyhovuje, ale vonkoncom nie zamestnancom, ľuďom. Mnoho sa popísalo a diskutovalo o tom, že na prácu, kde by mal byť človek v riadnom pracovnom pomere, nemala by platiť živnosť, ani práca na dohodu a malo by byť toto legálne obchádzanie zákonov zakázané. Opak je pravdou. Výhody požíva v podstate len zamestnávateľ, ludia ťahajú bohužiaľ za kratší koniec a živoria, zhlboka nadýchnuť sa im nie je dovolené. Dá sa to nazvať legálnym vydieraním, nakoľko ak ľudia prácu potrebujú, aby vôbec existovali a inej niet, tak na tieto podmienky pristúpia. Odhliadnuc od skutočnosti, že tisíce ľudí na Slovensku pracujú za almužnu. Rozdiel je najmä v porovnaní Bratislavy a ostatných častí Slovenska, ako keby tam ľudia ani nežili. Odmeny za prácu úplne odtrhnuté od reality, porovnanie úrovne platov v iných regiónoch s bratislavskými, vykazuje len zhruba tretinu toho bratislavského, za tú istú prácu, popritom potreba uspokojenia základných potrieb, je všade rovnaká. Mám rád Stredodoslovákov, mám rád Vychodniarov, preto veľmi ľutujem, že sa Mečiarovi, tak ako plánoval, realizácia presťahovania niektorých štátnych úradov do iných krajov Slovenska. Pomohlo by to iste celkom iste regiónom Slovenska ako aj ľuďom, tam žijúcim a nemuseli by sa trepať za prácou na západ Slovenska, alebo do zahraničia.
Štát by z ľudí vyžmýkal aj posledné, ale v tomto smere vúbec nekoná. Pritom stále politici plačú, že majú prázdnu štátnu kasu a tu im taktiež utekajú tisice, milióny peňazí, keď sa platí menej daní, ako by sa mohlo. Štát preto vymýšľa v spolupráci s EU, nové formy zdierania, ako by ľuďom vytiahol z vrecák to posledné, čo im tam zostáva. Neokolonializmus EU je potrebné rozbiť, vystúpiť z EU a začať konečne robiť politiku pre ľudi. Nie sme štát, ktorý môže robiť veľkú politiku, nie sme štát, ktorý bude niekto zachraňovať, ak by k jeho kolabsu malo prísť. Vravievalo sa a roky kritizovalo, že politika robí ekonomiku, mala by ekonomika robiť politiku. Vôbec to neplatí v smere existencie štátu. Dnes opäť politika robí ekonomiku, čím to zákonite celé musí dospieť do krachu, lebo peniaze, zisky, odchádzajú každý deň preč a neslúžia vnútornej potrebe Slovenska a jeho občanov. Slovenský koncentrák.
Dočkáme sa ešte nejakej pozitívnej zmeny, alebo sa len budeme trvale prizerať genocíde občanov Slovenska? Dokedy ešte? Kedy sa tu opäť bude dať normálne žiť? Kto vie, nech odpovie!
Vďaka jednostrannosti orientácie priemyslu na Slovensku, mnoho možností na zamestnanie nie je, automotive, IT, služby. Okrem profesnej skladby, mnoho nie je už aj preto, že sa firmy zbavili zodpovednosti za zamestnancov, spolupracujú s personálnymi agentúrami, ktoré v podstate fungujú len ako naborčíci a nie personalisti. Okrem toho tu je aj fakt, že sme krajina, kde asi žije a pracuje najviac živnostníkov v Európe. Ono je tomu tak preto, lebo mnoho firiem ľudí zamestná iba na živnosť, ktorá im vyhovuje, ale vonkoncom nie zamestnancom, ľuďom. Mnoho sa popísalo a diskutovalo o tom, že na prácu, kde by mal byť človek v riadnom pracovnom pomere, nemala by platiť živnosť, ani práca na dohodu a malo by byť toto legálne obchádzanie zákonov zakázané. Opak je pravdou. Výhody požíva v podstate len zamestnávateľ, ludia ťahajú bohužiaľ za kratší koniec a živoria, zhlboka nadýchnuť sa im nie je dovolené. Dá sa to nazvať legálnym vydieraním, nakoľko ak ľudia prácu potrebujú, aby vôbec existovali a inej niet, tak na tieto podmienky pristúpia. Odhliadnuc od skutočnosti, že tisíce ľudí na Slovensku pracujú za almužnu. Rozdiel je najmä v porovnaní Bratislavy a ostatných častí Slovenska, ako keby tam ľudia ani nežili. Odmeny za prácu úplne odtrhnuté od reality, porovnanie úrovne platov v iných regiónoch s bratislavskými, vykazuje len zhruba tretinu toho bratislavského, za tú istú prácu, popritom potreba uspokojenia základných potrieb, je všade rovnaká. Mám rád Stredodoslovákov, mám rád Vychodniarov, preto veľmi ľutujem, že sa Mečiarovi, tak ako plánoval, realizácia presťahovania niektorých štátnych úradov do iných krajov Slovenska. Pomohlo by to iste celkom iste regiónom Slovenska ako aj ľuďom, tam žijúcim a nemuseli by sa trepať za prácou na západ Slovenska, alebo do zahraničia.
Štát by z ľudí vyžmýkal aj posledné, ale v tomto smere vúbec nekoná. Pritom stále politici plačú, že majú prázdnu štátnu kasu a tu im taktiež utekajú tisice, milióny peňazí, keď sa platí menej daní, ako by sa mohlo. Štát preto vymýšľa v spolupráci s EU, nové formy zdierania, ako by ľuďom vytiahol z vrecák to posledné, čo im tam zostáva. Neokolonializmus EU je potrebné rozbiť, vystúpiť z EU a začať konečne robiť politiku pre ľudi. Nie sme štát, ktorý môže robiť veľkú politiku, nie sme štát, ktorý bude niekto zachraňovať, ak by k jeho kolabsu malo prísť. Vravievalo sa a roky kritizovalo, že politika robí ekonomiku, mala by ekonomika robiť politiku. Vôbec to neplatí v smere existencie štátu. Dnes opäť politika robí ekonomiku, čím to zákonite celé musí dospieť do krachu, lebo peniaze, zisky, odchádzajú každý deň preč a neslúžia vnútornej potrebe Slovenska a jeho občanov. Slovenský koncentrák.
Dočkáme sa ešte nejakej pozitívnej zmeny, alebo sa len budeme trvale prizerať genocíde občanov Slovenska? Dokedy ešte? Kedy sa tu opäť bude dať normálne žiť? Kto vie, nech odpovie!
pondelok 9. júla 2012
Keď národ umožní svoj koniec
Niet asi tupšieho národa v Európe, ktrorý dovolí, aby sa s nim manipulovalo, ako sa urodzenosti zachce. Darí sa mu to, najmä vďaka neochote národa sa vzoprieť, vďaka jeho hlúposti. Štát a politika potrebujú, aby každý človek bojoval sám za seba a skutočne sa im to dari. Ako Slováci, čí občania tohto štátu, máme k sebe, jeden k druhému, čím ďalej tým viac, veľmi ďaleko, nestaviame medzi sebou mosty, ktoré nás majú spájať, skôr bariéry, aby sme sa k sebe už vôbec nikdy nedostali. Scenár rozvadenej rodiny, keď platí, nefunguje rodina, nefunguje štát.
Zaujímavé je, že všetci plačú aké je to zlé, všetci ale hrajú, ako gajdoš hraje. Celé Slovensko, to nie je jeden národ, to je len nejaký zlepenec, ktorý musí živiť darmožráčov, aktívnych v politike. Ako si vysvetliť, že mzdy sú na východe našej republiky len na prežitie (sú vo výške zhruba 1/3 tých na západe republiky, v niketorých lokalitách stredného Slovenska, ešte menej) a pritom množstvo hrdých rodákov z východu sa podieľalo, či podieľa na likvidácii národa. Ako je možné, že jeden štát má rozdielny meter na ľudí žijúcich na západe, v jeho strede, na východe republiky. Ako je možné, že štát pracuje systematicky na ich fyzickej likvidácii. Inak sa nedajú nazvať činy našich servilných politikov, ktorí sa vôbec nestarajú o "blaho" národa, tak ako by mali. Nedá sa žiť, ak ľudia žijú z platov hodných almužny. To čo sa u nás deje, je plánovaná genocída, likvidácia Slovenského národa. Padne EU, skončí Euroválov s Eurovalom, skončí aj Slovensko. Mocní sveta nebudú mať záujem ratovať "národ holubičí".
Vlastizrada je poznávacím znakom poliky Slovenska.
Zaujímavé je, že všetci plačú aké je to zlé, všetci ale hrajú, ako gajdoš hraje. Celé Slovensko, to nie je jeden národ, to je len nejaký zlepenec, ktorý musí živiť darmožráčov, aktívnych v politike. Ako si vysvetliť, že mzdy sú na východe našej republiky len na prežitie (sú vo výške zhruba 1/3 tých na západe republiky, v niketorých lokalitách stredného Slovenska, ešte menej) a pritom množstvo hrdých rodákov z východu sa podieľalo, či podieľa na likvidácii národa. Ako je možné, že jeden štát má rozdielny meter na ľudí žijúcich na západe, v jeho strede, na východe republiky. Ako je možné, že štát pracuje systematicky na ich fyzickej likvidácii. Inak sa nedajú nazvať činy našich servilných politikov, ktorí sa vôbec nestarajú o "blaho" národa, tak ako by mali. Nedá sa žiť, ak ľudia žijú z platov hodných almužny. To čo sa u nás deje, je plánovaná genocída, likvidácia Slovenského národa. Padne EU, skončí Euroválov s Eurovalom, skončí aj Slovensko. Mocní sveta nebudú mať záujem ratovať "národ holubičí".
Vlastizrada je poznávacím znakom poliky Slovenska.
nedeľa 29. apríla 2012
Pštros alebo slon v porceláne
Tak by sa dalo charakterizovať konanie a politika víťaza volieb, strany SMER s jeho predsedom Róbertom Ficom. Neriešenie dôležitých otázok predkladaných verejnosťou je iba pokračovaním politiky predošlých aktérov na slovenskej politickej scéne.
SMER sa vybral opäť cestou proti občanom a vôbec to nevyzerá, že by mohlo prísť k nejakým pozitívnym zmenám v prospech obyvateľov Slovenska. Nefungujúce štátne úradovne, zlá finančná politika, ako aj servilita vládnucich k zahraničným spolkom, či už EU alebo NATO, nejavia známy pozitívnych zmien. Čo si má občan štátu myslieť o zavádzaní a možnom zvyšovaní daní, ako aj o slovenskom súhlase k pobytu armád NATO, či americkej armády v Európe, či účasti našich vojakov na pofiderných operáciach v zahraničí. Nikto ich nevolal, nikto ich tu nechce, normalny človek s nimi mať nič nechce a všetci vidia, že to speje k zlému koncu nielen únie, ale aj našeho Slovenska.
Ten Fico, čo mával bývalému ministrovi financíí Miklošovi pred nosom, Ústavou SR, keď sa mu vyhrážal možnosťou znárodnenia, či zoštátnenia sprivatizovaných podnikov, strategického významu. Nič sa ale nedeje, lebo Fico je tiež len koleso u voza, ktoré bude gniaviť národy Európy v blízkej budúcnosti. Plus na dôvažok, Fico okrem plamenných rečí nemá na to, aby sám niečo pozitívne pre štát vyprodukoval.
Objavujú sa ďaľšie informácie, spojené s prepojením Fica a jeho manželky na rôzne kauzy a kauzičky. Vôbec celá politika smeruje a nielen Ficova, ale aj tých pred ním, k totálnej devastácii Slovenska a poroby národa. Nie je vidieť žiadne svetlo nádeje, že by sa v blízkej budúcnosti niečo zmenilo v pozitívnom smere. Pokračovanie politiky spolu s EU ako aj NATO, ktoré sa čím ďalej, tým viac pripravuje na úlohu správcu žalára národov, je iba cestou do pekla.
SMER sa vybral opäť cestou proti občanom a vôbec to nevyzerá, že by mohlo prísť k nejakým pozitívnym zmenám v prospech obyvateľov Slovenska. Nefungujúce štátne úradovne, zlá finančná politika, ako aj servilita vládnucich k zahraničným spolkom, či už EU alebo NATO, nejavia známy pozitívnych zmien. Čo si má občan štátu myslieť o zavádzaní a možnom zvyšovaní daní, ako aj o slovenskom súhlase k pobytu armád NATO, či americkej armády v Európe, či účasti našich vojakov na pofiderných operáciach v zahraničí. Nikto ich nevolal, nikto ich tu nechce, normalny človek s nimi mať nič nechce a všetci vidia, že to speje k zlému koncu nielen únie, ale aj našeho Slovenska.
Ten Fico, čo mával bývalému ministrovi financíí Miklošovi pred nosom, Ústavou SR, keď sa mu vyhrážal možnosťou znárodnenia, či zoštátnenia sprivatizovaných podnikov, strategického významu. Nič sa ale nedeje, lebo Fico je tiež len koleso u voza, ktoré bude gniaviť národy Európy v blízkej budúcnosti. Plus na dôvažok, Fico okrem plamenných rečí nemá na to, aby sám niečo pozitívne pre štát vyprodukoval.
Objavujú sa ďaľšie informácie, spojené s prepojením Fica a jeho manželky na rôzne kauzy a kauzičky. Vôbec celá politika smeruje a nielen Ficova, ale aj tých pred ním, k totálnej devastácii Slovenska a poroby národa. Nie je vidieť žiadne svetlo nádeje, že by sa v blízkej budúcnosti niečo zmenilo v pozitívnom smere. Pokračovanie politiky spolu s EU ako aj NATO, ktoré sa čím ďalej, tým viac pripravuje na úlohu správcu žalára národov, je iba cestou do pekla.
streda 25. apríla 2012
Slovensko prečo konáš hlúpo
Jeden im už nerozumie. Ani sa nedá rozumieť, najmä ak sme svedkami zdierania ostatných štátov EU dvomi veľkými hráčmi v EU politike, v snahe zachrániť svoje podnikateľské kruhy, ktoré profitovali z prezbrojenia Grécka.
Aj posledný počin Roberta Fica, prísľubom zotrvania našich vojakov v Afganistane v záujme cudzích záujmov, iba potvrdzje servilnosť našej politiky. Aka to paralela, s ohľadom na komentáre našich "disidentov", ktorí nesúhlasili s internacionálnou pomocou v 1968 roku, ale dnes súhlasia s podporou deinštalácie vlád v iných suverénnych štátoch sveta, za podpory našich žoldnierov, k všetkému platených zo štátnych peňazí. Ak už teda sa chcú naši politici hrať na silných hráčov v svetovej politike (aj keď sme v tejto hre bezvýznamným smiešnym trpaslíkom), mali by sa radšej skôr začať starať o budúcnosť Slovenska a nečakať až padne na nos spolu s EU. Vôbec nie je nemysliteľné vystúpenie z tohoto pre Slovensko nevýhodného zväzku, vôbec nie je zaujímavé zotrvanie v ňom, z pohľadu našich občanov. Rozkradnutá Európa, píliaca si pod sebou konár permanentným odlivom investícii a výrob do Ázie, nemôže ostať fungovať ako servisná spoločnosť, najmä ak sme si vedomí, že celá "kríza mozgov" je spôsobená finančnými inštitúciami, ktoré sa podieľajú na devastácii ekonomík národných štátov a z občanov si urobili otrokov. Občania sa poskladajú v konečnom zúčtovaní na dlhy ekonomík.
Nedá sa rozumieť politike našich predstaviteľov, najmä ak vidíme, že napr Nemecko a Francúzsko sa snaží presadiť kontrolu národných hraníc, čo v podstate vracia Európu pred rok 1989. Oni vedia prečo o to usilujú. Boja sa hnevu a níslednej migrácie ľudí kontinentu. Inou stranou mince je vzťah EU ku Grécku. Mienkotvorné Nemencko a Francúzsko by najradšej videli Grécko na kolenách, momentálne podporujú snahy o zavedenie pôvodnej meny. Tu sa ukazuje prezieravosť prezidenta ČR, Václava Klausa, keď si naši susedia ponechali svoju menu CZK a nepustili sa na tenký ľad, ako naši politici. Iste pri páde EURa, resp. prípadneho rozpadu Eurozónz, náš sused ČR bude na tom lepšie, ako všetci ostatní z EU.
Prežitý systém formy európskeho superštátu sa neosvedčil. Forma štátneho socialisticko-kapitalistického molocha, kde dotiahli ideu socializmu do absolútna, s absurdnou byrokraciou centra EU, nekontrolovateľným prerozdelovaním financií, podporujúcim korupciu, končí zotročením národov Európy, proti ich vlastnej vôli. A opäť pararlela s pomerami pred rokom 1989, keď sa v podstate nič nezmenilo, lebo systém vládnutia je v princípe ten samý, len s malým rozdielom, že vtedy mali ľudia aspoň ako také životné istoty. Zbytočná je polemika o "slobode", lebo slobodný môže byť len človek majetný, čo v mnohých prípadoch nie je realizovateľné nielen u nás, ale aj inde v Európe.
Smer a Fico by sa mali vrátiť na Slovensko, prestať sa zaujímať o problémy iných a začať ich riešiť hlavne u nás doma. Prvými krokmi by mali byť zoštátnenie strategických podnikov a firiem, predaných podvodným spôsobom pod cenu a následne vystúpením Slovenska z NATO, ako aj EU. Som presvedčený, že väčšia časť obyvateľstva by im takéto krokz odobrila.
Aj posledný počin Roberta Fica, prísľubom zotrvania našich vojakov v Afganistane v záujme cudzích záujmov, iba potvrdzje servilnosť našej politiky. Aka to paralela, s ohľadom na komentáre našich "disidentov", ktorí nesúhlasili s internacionálnou pomocou v 1968 roku, ale dnes súhlasia s podporou deinštalácie vlád v iných suverénnych štátoch sveta, za podpory našich žoldnierov, k všetkému platených zo štátnych peňazí. Ak už teda sa chcú naši politici hrať na silných hráčov v svetovej politike (aj keď sme v tejto hre bezvýznamným smiešnym trpaslíkom), mali by sa radšej skôr začať starať o budúcnosť Slovenska a nečakať až padne na nos spolu s EU. Vôbec nie je nemysliteľné vystúpenie z tohoto pre Slovensko nevýhodného zväzku, vôbec nie je zaujímavé zotrvanie v ňom, z pohľadu našich občanov. Rozkradnutá Európa, píliaca si pod sebou konár permanentným odlivom investícii a výrob do Ázie, nemôže ostať fungovať ako servisná spoločnosť, najmä ak sme si vedomí, že celá "kríza mozgov" je spôsobená finančnými inštitúciami, ktoré sa podieľajú na devastácii ekonomík národných štátov a z občanov si urobili otrokov. Občania sa poskladajú v konečnom zúčtovaní na dlhy ekonomík.
Nedá sa rozumieť politike našich predstaviteľov, najmä ak vidíme, že napr Nemecko a Francúzsko sa snaží presadiť kontrolu národných hraníc, čo v podstate vracia Európu pred rok 1989. Oni vedia prečo o to usilujú. Boja sa hnevu a níslednej migrácie ľudí kontinentu. Inou stranou mince je vzťah EU ku Grécku. Mienkotvorné Nemencko a Francúzsko by najradšej videli Grécko na kolenách, momentálne podporujú snahy o zavedenie pôvodnej meny. Tu sa ukazuje prezieravosť prezidenta ČR, Václava Klausa, keď si naši susedia ponechali svoju menu CZK a nepustili sa na tenký ľad, ako naši politici. Iste pri páde EURa, resp. prípadneho rozpadu Eurozónz, náš sused ČR bude na tom lepšie, ako všetci ostatní z EU.
Prežitý systém formy európskeho superštátu sa neosvedčil. Forma štátneho socialisticko-kapitalistického molocha, kde dotiahli ideu socializmu do absolútna, s absurdnou byrokraciou centra EU, nekontrolovateľným prerozdelovaním financií, podporujúcim korupciu, končí zotročením národov Európy, proti ich vlastnej vôli. A opäť pararlela s pomerami pred rokom 1989, keď sa v podstate nič nezmenilo, lebo systém vládnutia je v princípe ten samý, len s malým rozdielom, že vtedy mali ľudia aspoň ako také životné istoty. Zbytočná je polemika o "slobode", lebo slobodný môže byť len človek majetný, čo v mnohých prípadoch nie je realizovateľné nielen u nás, ale aj inde v Európe.
Smer a Fico by sa mali vrátiť na Slovensko, prestať sa zaujímať o problémy iných a začať ich riešiť hlavne u nás doma. Prvými krokmi by mali byť zoštátnenie strategických podnikov a firiem, predaných podvodným spôsobom pod cenu a následne vystúpením Slovenska z NATO, ako aj EU. Som presvedčený, že väčšia časť obyvateľstva by im takéto krokz odobrila.
piatok 30. marca 2012
Neúcta či zámer?
Slovenské média zverejnili správu o "likvidácii" našej svetoznámej športovkyne Veroniky Zuzulovej, ktorá robí veľmi dobré meno Slovensku vo svete. Robila, chcela by robiť, no bohužiaľ sme svedkami presného opaku, jej likvidácie.
Ako môžno posudzovať snahu zväzu, ktorý po jednej stránke nie je schopný zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na je prípravuje či účasť na pretekoch, na druhej jej bráni pokračovať v športe. Čo si má človek myslieť o štáte a jeho športových funkcionároch, ktorý používa a používajú vydieračské praktiky u športovcov, ktorí nás a Slovensko vzorne reprezentujú, šíria dobré meno a podieľajú sa na jeho propagácii vo svete.
Veronike, nielenže nie sú schopní zabezpečiť pokojnú prípravu, ale hrozí, že bude musieť skončiť s lyžovaním, hlavne pre neschopnosť zväzu a štátu poriešiť jej problémy, ktoré ona nezavinila. Nie sä peniaze, nie je je dovolené pretekať za iných, stala sa predmetom vydierania, čo už začína byť charakteristickou črtou Slovenska.
Ako uviedol denník SME, v svojom článku Zuzulova uvažuje, ze bude reprezentovať inú krajinu.
Uvádzajú sa tam, iné veci, pripomínajúce, ako píše SME, "praktiky z 50tych rokov., keď vraj Veronika mala napríklad podpísať, že súhlasí s nepodmienečným zákazom činnosti, finančnou sankciou dvetisíc eur plus vrátením dotácie 10 080 eur a okrem iného aj súhlas s tým, že odvedie desať percent z finančného plnenia zmlúv s jej individuálnymi partnermi na účet lyžiarskej asociácie".... atď.
Ako môžno posudzovať snahu zväzu, ktorý po jednej stránke nie je schopný zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na je prípravuje či účasť na pretekoch, na druhej jej bráni pokračovať v športe. Čo si má človek myslieť o štáte a jeho športových funkcionároch, ktorý používa a používajú vydieračské praktiky u športovcov, ktorí nás a Slovensko vzorne reprezentujú, šíria dobré meno a podieľajú sa na jeho propagácii vo svete.
Veronike, nielenže nie sú schopní zabezpečiť pokojnú prípravu, ale hrozí, že bude musieť skončiť s lyžovaním, hlavne pre neschopnosť zväzu a štátu poriešiť jej problémy, ktoré ona nezavinila. Nie sä peniaze, nie je je dovolené pretekať za iných, stala sa predmetom vydierania, čo už začína byť charakteristickou črtou Slovenska.
Ako uviedol denník SME, v svojom článku Zuzulova uvažuje, ze bude reprezentovať inú krajinu.
Uvádzajú sa tam, iné veci, pripomínajúce, ako píše SME, "praktiky z 50tych rokov., keď vraj Veronika mala napríklad podpísať, že súhlasí s nepodmienečným zákazom činnosti, finančnou sankciou dvetisíc eur plus vrátením dotácie 10 080 eur a okrem iného aj súhlas s tým, že odvedie desať percent z finančného plnenia zmlúv s jej individuálnymi partnermi na účet lyžiarskej asociácie".... atď.
streda 28. marca 2012
Nepodmienený základný príjem
Nepodmienený základný príjem alebo základný nepodmienený príjem
je koncept systému sociálneho zabezpečenia pomocou pravidelnej peňažnej
dávky potrebnej na dôstojný život vyplácanej všetkým ľuďom žijúcim na
danom území bez akýchkoľvek podmienok, nezávisle na práci, sociálnej
situácii a pod.
Nepodmienený základný príjem je často navrhovaný ako občianska dividenda alebo ako aj negatívna daň z príjmu.
Hlavným princípom je odstránenie dane z príjmov a ostatných odvodov a jeho podstata spočíva v absolútnej nezávislosti na práci. Štát tak chýbajuce prostriedky dopĺňa do svojho rozpočtu spotrebnými daňami.
Myšlienka nepodmieneného základného príjmu pochádza zo Švajčiarska a dnes sa o nej hodne diskutuje najmä v Švajčiarsku, Nemecku. Cieľom je nové usporiadanie sociálneho systému tak, aby sa spoločnosť mohla a bola schopná vysporiadať s rastúcou nezamestnanosťou, ktorú spôsobuje najmä automatizácia a racionalizácia výrob. Zmyslom nepodmieneného základného príjmu je hlavne oslobodenie človeka od existenčných tlakov a hrozieb v súčasnej dobe, pri hľadaní práce. Nepodmienený základný príjem predstavuje v svojej podstate, úplné hmotné zabezpečenie základného ľudského práva - práva na život.
Výrazné prínosy nepodmieneného základného príjmu:
* nepodmienený základný príjem sa týka všetkých ľudí a bol by poskytovaný v rovnakej výške všetkým občanov, bez ohľadu na na vek, kvalifikáciu ...;
* zabezpečené by boli základné životné potreby všetkých občanov, bez rozdielu, čo napĺňa články ústavu o zabezpečení práva na dôstojný život jednotivca;
* zlepšil by sa celkový zdravotný stav občanov, lebo by mohli žiť bez stresu, ktorý je výrazným faktorom ochorení modernej doby;
* uvoľnili by sa pracovné sily pre viaceré oblasti spoločenského života, čo prezentuje tvorivá práca, verejnoprospešná činnosť, bezodplatné služby. Všetko môže fungovať ako vravia ekonómovia, hlavne zo Švajčiarska, na základe dobrovoľnosti, bez nátlaku na občana a bez ohrozenia jeho základných životných istôt;
* pri zachovaní práva byť zamestnaným a práva na prácu, by sa tak zmenil systém zamestnávania, lebo by sa vzťahy zamestnanec versus zamestnávateľ poľudštili, čo znamená, že hrozba odchodu kvalifikovaného zamestnanca by bola omnoho vyššia, než v súčasnosti, čím by sa výrazne zlepšili podmienky obojstranne výhodnej spolupráce;
* na báze dobrovoľlnosti by sa vytvoril priestor pre aktivity občanov, ku ktorým za súčasného stavu nemajú ani chuť, ani možnosti, nakoľko sa musia hlavne zaujímať o zabezpečenie svojich základných potrieb, inými slovami vytvoril by sa priestor, aby sa ľudia mohli aktívnejšie zapájať do verejnoprospešných aktivít spoločenkého života a podieľať sa na riešeniach týkajúcich sa celej spoločnosti, rozvoju a podpore napríklad ďaľších aktivít v oblasti kultúry, či športu;
* bolo by možné zoštíhliť štátnu správu, lebo by nebolo potrebné držať a spravovať to množstvo neproduktívnych úradov., ako aj by bolo odbúraných množstvo dávok, ktoré sú dnes pokytované;
* znížila by sa možnosť korupcie a parazitovania na štátnych dávkach, parazitovania rôznych nadácií na štáte, ktorých činnosť v sociálnej oblasti, nahradzujúca výkony štátnej správy, by bola v tomto ohľade úplne zbytočná.
Nepodmienený základný príjem nevyrieši všetky problémy spoločnosti, ale je veľmi dobrým nástrojom na zlepšenie možnosti ich riešenia a znamenal by väčšiu slobodu občanov, slobodu výberu zamestnania bez tlaku na akceptovanie pracovných podmienok, odmeny za prácu, čím je človek oslobodený od hrozby svojej neexistencie, ak by ponúkanú prácu neprijal - dá sa povedať nulová existenčná hrozba. Kto by chcel robiť, robil by za úplne iných podmienok, bez donútenia, bez stresu, vykonával by prácu vo väčšej pohode.
Základný príjem poskytne možnosť zmeny prerozdeľovania zdrojov, zjednodušením administratívy a s tým spojenej byrokracie. Dnes sa vypláca množstvo druhov dávok - dôchodkov, dávok, podpôr, príspevkov a iných náhrad v sociánej oblasti, ktoré by nahradil nepodmienený základný príjem a nový prehľadný systém.
Nepodmienený základný príjem je často navrhovaný ako občianska dividenda alebo ako aj negatívna daň z príjmu.
Hlavným princípom je odstránenie dane z príjmov a ostatných odvodov a jeho podstata spočíva v absolútnej nezávislosti na práci. Štát tak chýbajuce prostriedky dopĺňa do svojho rozpočtu spotrebnými daňami.
Myšlienka nepodmieneného základného príjmu pochádza zo Švajčiarska a dnes sa o nej hodne diskutuje najmä v Švajčiarsku, Nemecku. Cieľom je nové usporiadanie sociálneho systému tak, aby sa spoločnosť mohla a bola schopná vysporiadať s rastúcou nezamestnanosťou, ktorú spôsobuje najmä automatizácia a racionalizácia výrob. Zmyslom nepodmieneného základného príjmu je hlavne oslobodenie človeka od existenčných tlakov a hrozieb v súčasnej dobe, pri hľadaní práce. Nepodmienený základný príjem predstavuje v svojej podstate, úplné hmotné zabezpečenie základného ľudského práva - práva na život.
Výrazné prínosy nepodmieneného základného príjmu:
* nepodmienený základný príjem sa týka všetkých ľudí a bol by poskytovaný v rovnakej výške všetkým občanov, bez ohľadu na na vek, kvalifikáciu ...;
* zabezpečené by boli základné životné potreby všetkých občanov, bez rozdielu, čo napĺňa články ústavu o zabezpečení práva na dôstojný život jednotivca;
* zlepšil by sa celkový zdravotný stav občanov, lebo by mohli žiť bez stresu, ktorý je výrazným faktorom ochorení modernej doby;
* uvoľnili by sa pracovné sily pre viaceré oblasti spoločenského života, čo prezentuje tvorivá práca, verejnoprospešná činnosť, bezodplatné služby. Všetko môže fungovať ako vravia ekonómovia, hlavne zo Švajčiarska, na základe dobrovoľnosti, bez nátlaku na občana a bez ohrozenia jeho základných životných istôt;
* pri zachovaní práva byť zamestnaným a práva na prácu, by sa tak zmenil systém zamestnávania, lebo by sa vzťahy zamestnanec versus zamestnávateľ poľudštili, čo znamená, že hrozba odchodu kvalifikovaného zamestnanca by bola omnoho vyššia, než v súčasnosti, čím by sa výrazne zlepšili podmienky obojstranne výhodnej spolupráce;
* na báze dobrovoľlnosti by sa vytvoril priestor pre aktivity občanov, ku ktorým za súčasného stavu nemajú ani chuť, ani možnosti, nakoľko sa musia hlavne zaujímať o zabezpečenie svojich základných potrieb, inými slovami vytvoril by sa priestor, aby sa ľudia mohli aktívnejšie zapájať do verejnoprospešných aktivít spoločenkého života a podieľať sa na riešeniach týkajúcich sa celej spoločnosti, rozvoju a podpore napríklad ďaľších aktivít v oblasti kultúry, či športu;
* bolo by možné zoštíhliť štátnu správu, lebo by nebolo potrebné držať a spravovať to množstvo neproduktívnych úradov., ako aj by bolo odbúraných množstvo dávok, ktoré sú dnes pokytované;
* znížila by sa možnosť korupcie a parazitovania na štátnych dávkach, parazitovania rôznych nadácií na štáte, ktorých činnosť v sociálnej oblasti, nahradzujúca výkony štátnej správy, by bola v tomto ohľade úplne zbytočná.
Nepodmienený základný príjem nevyrieši všetky problémy spoločnosti, ale je veľmi dobrým nástrojom na zlepšenie možnosti ich riešenia a znamenal by väčšiu slobodu občanov, slobodu výberu zamestnania bez tlaku na akceptovanie pracovných podmienok, odmeny za prácu, čím je človek oslobodený od hrozby svojej neexistencie, ak by ponúkanú prácu neprijal - dá sa povedať nulová existenčná hrozba. Kto by chcel robiť, robil by za úplne iných podmienok, bez donútenia, bez stresu, vykonával by prácu vo väčšej pohode.
Základný príjem poskytne možnosť zmeny prerozdeľovania zdrojov, zjednodušením administratívy a s tým spojenej byrokracie. Dnes sa vypláca množstvo druhov dávok - dôchodkov, dávok, podpôr, príspevkov a iných náhrad v sociánej oblasti, ktoré by nahradil nepodmienený základný príjem a nový prehľadný systém.
utorok 27. marca 2012
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)