Nepodmienený základný príjem alebo
základný nepodmienený príjem
je koncept systému sociálneho zabezpečenia pomocou pravidelnej peňažnej
dávky potrebnej na dôstojný život vyplácanej všetkým ľuďom žijúcim na
danom území bez akýchkoľvek podmienok, nezávisle na práci, sociálnej
situácii a pod.
Nepodmienený základný príjem je často navrhovaný ako
občianska dividenda alebo ako aj
negatívna daň z príjmu.
Hlavným princípom je odstránenie dane z príjmov a ostatných odvodov a jeho podstata spočíva v absolútnej nezávislosti na práci. Štát tak chýbajuce prostriedky dopĺňa do svojho rozpočtu spotrebnými daňami.
Myšlienka nepodmieneného základného príjmu pochádza zo Švajčiarska a dnes sa o nej hodne diskutuje najmä v Švajčiarsku, Nemecku. Cieľom je nové usporiadanie sociálneho systému tak, aby sa spoločnosť mohla a bola schopná vysporiadať s rastúcou nezamestnanosťou, ktorú spôsobuje najmä automatizácia a
racionalizácia výrob. Zmyslom nepodmieneného základného príjmu je hlavne oslobodenie človeka
od existenčných tlakov a hrozieb v súčasnej dobe, pri hľadaní práce. Nepodmienený základný príjem predstavuje
v svojej podstate, úplné hmotné zabezpečenie základného ľudského práva - práva na život.
Výrazné prínosy nepodmieneného základného príjmu:
* nepodmienený základný príjem sa týka všetkých ľudí a bol by poskytovaný v rovnakej výške všetkým občanov, bez ohľadu na na vek, kvalifikáciu ...;
* zabezpečené by boli základné životné potreby všetkých občanov, bez rozdielu, čo napĺňa články ústavu o zabezpečení práva na dôstojný život jednotivca;
* zlepšil by sa celkový zdravotný stav občanov, lebo by mohli žiť bez stresu, ktorý je výrazným faktorom ochorení modernej doby;
* uvoľnili by sa pracovné sily pre viaceré oblasti spoločenského života, čo prezentuje tvorivá práca,
verejnoprospešná činnosť, bezodplatné služby. Všetko môže fungovať ako vravia ekonómovia, hlavne zo Švajčiarska, na základe dobrovoľnosti, bez nátlaku na občana a bez ohrozenia jeho základných životných istôt;
* pri zachovaní práva byť zamestnaným a práva na prácu, by sa tak zmenil
systém zamestnávania, lebo by sa vzťahy zamestnanec versus
zamestnávateľ poľudštili, čo znamená, že hrozba odchodu kvalifikovaného
zamestnanca by bola omnoho vyššia, než v súčasnosti, čím by sa výrazne
zlepšili podmienky obojstranne výhodnej spolupráce;
* na báze dobrovoľlnosti by sa vytvoril priestor pre aktivity občanov,
ku ktorým za súčasného stavu nemajú ani chuť, ani možnosti, nakoľko sa
musia hlavne zaujímať o zabezpečenie svojich základných potrieb, inými
slovami vytvoril by sa priestor, aby sa ľudia mohli aktívnejšie zapájať
do verejnoprospešných aktivít spoločenkého života a podieľať sa na riešeniach týkajúcich sa celej
spoločnosti, rozvoju a podpore napríklad ďaľších aktivít v oblasti kultúry, či športu;
* bolo by možné zoštíhliť štátnu správu, lebo by nebolo potrebné držať a spravovať to množstvo neproduktívnych úradov., ako aj by bolo odbúraných množstvo dávok, ktoré sú dnes pokytované;
* znížila by sa možnosť korupcie a parazitovania na štátnych dávkach, parazitovania rôznych nadácií na štáte, ktorých činnosť v sociálnej oblasti, nahradzujúca výkony štátnej správy, by bola v tomto ohľade úplne zbytočná.
Nepodmienený základný príjem nevyrieši všetky problémy spoločnosti, ale je veľmi dobrým nástrojom na zlepšenie možnosti ich riešenia a znamenal by väčšiu slobodu občanov, slobodu výberu zamestnania bez tlaku na akceptovanie pracovných podmienok, odmeny
za prácu, čím je človek oslobodený od hrozby svojej neexistencie, ak by ponúkanú prácu neprijal - dá sa povedať nulová existenčná hrozba. Kto by chcel robiť, robil by za úplne iných podmienok, bez donútenia, bez stresu, vykonával by prácu vo väčšej pohode.
Základný príjem poskytne možnosť zmeny prerozdeľovania zdrojov, zjednodušením
administratívy a s tým spojenej byrokracie. Dnes sa vypláca množstvo druhov dávok - dôchodkov, dávok, podpôr, príspevkov a iných náhrad v sociánej oblasti, ktoré by nahradil nepodmienený základný príjem a nový prehľadný systém.