Národ zobuď sa!

Novoročné vinše našich politikov sú plné cynizmu, arogancie, nechutných vyjadrení na adresu všetkých obyvateľov Slovenska.
Vyjadrenia premiéra alebo prezidenta musia dvihnút žlč každému slušnému človeku. Máme pracovať, milovať, žiť, krízu zvládneme a podobné kecy sa naozaj nedajú počúvať v období, keď tu národ padá na nos, existenčné neistotú rastú každým dňom a mnohí z obyvateľov už dnes bojujú o prežitie.
Prezident cynicky vyzýva obyvateľstvo, aby sa zomklo, že musí ťažkú dobu vydržať a pritom ani ON nechce riešiť podstatu problému, problém finančných kruhov, ktoré krízu spôsobujú a jej nekonečnu napomáhajú. Riešením pre Slovensko je, aj podľa mnohých vyjadrení ľudí, čo ekonomike viac rozumejú, vo vystúpení Slovenska zo spolkov, z EU a NATO, ktoré nám nič dobré neprinášajú, skôr systematicky podporujú zničenie našej krásnej vlasti! Diverzifikácia rizika v ekonomike Slovenska vôbec nefunguje. Vyrábame len autá a autá a autá, z ktorých sa nenajeme, skôr naopak ...... Prezident na jednej strane prizná relatívne dobré výsledky,  ale ľudia to vôbec nepociťujú, skôr naopak. Stále sa musíme skladať na hrátky našich politikov, na všeliaké "internacionálne pomoci" ala EUroval, čo je jeden odporný EU-tunel, vedúci k zničeniu národných ekonomík a podporujúci rozkradnutie EU peňazí finančnými inštutúciami. Prezident volá po solidarite, ale viacerí nerozumieme, po akej. Produktivita vysoká, platy mizerné a život na Slovensku veľmi drahý! Tak nech zabezpečí, aby naši ľudia mali aspon také platy ako majú napríklad v Nemecku a potom sa bude dať diskutovať, čo ďalej. Ožobračenie vlastného národa im je všetkým, našim politikom, prezidenta nevynímajúc, vlastná!
Slováci ako aj všetci obyvatelia Slovenska by sa už mali prestať prosiť politikom, ktorí vôbec nenapĺňajú svoje mandáty skutkami a mali by začať uvažovať o zmene!  A konať, lebo ak sa pomaly tu nedá žiť dnes, zajtra sa na Slovensku už žiť dať nebude!!! Zastavme úplné porobenie Slovenska, zastavme načatú genocídu národa! Politikov treba vziať na zodpovednosť, ak nekoná štát, musí konať národ!

Slovenský parlament

Parlament je vo všetkých štátoch sveta miestom požívajúcim úctu občanov ale najmä poslancov, pre ktorých je miestom výkonu ich pracovnej činnosti. Náš parlament je bohužiaľ javiskom, divadlom politikov, volených zástupcov obyvateľov, ktorí pravidelne prezentujú v priamom prenose morálny úpadok Slovenska.

Ako sa má citiť volič, ak nie oklamaný, podvedený, keď sa vlastne jeho zamestnanci, volení zástupcovia ľudu, pre nich s naprostou pravidelnosťou nezúčastňujú rokovaní parlamentu. Mnohí poslanci sa podľa všetkého skôr venujú svojim privátnym záujmom, zárobkovej činnosti, ktorá je ich primárnou oblasťou záujmu. Nie je potrebné asi komentovať, že v mnohých prípadoch využívajú informácie získavané svojimi poslaneckými mandátmi, čím pravdepodobne dochádza k ich zneužitiu svojich funkcií, postavenia vo vlastný prospech. Nakoľko sú si vedomí nefunkčnosti slovenských súdov, vedomí si svojej poslaneckej imunity, tak sa vlastne nič nedeje a veselo sa podniká za peniaze daňových poplatníkov. Poslanci zabúdajú, že sú v parlamente hlavne preto, že majú spravovať a zvelaďovať majetok štátu ako aj sa majú aktívne podielať na tvorbe zákonov, potrebných k napĺňaniu funkcie štátu a uspokojeniu potrieb jeho obyvateľov. Potrebné je opýtať sa ich, prečo tak nekonajú, ale upredňostňujú svoje vlastné záujmy !!!

Načo nám je, nielen Slovákom, ale všetkým obyvateľom Slovenska, parlament, ktorý koná v neprospech obyvateľov, prispôsobuje a mení si ústavu i zákony v prospech lobbistov, mení ich s tupým a primitívnym odvolávaním sa na Európsku úniu, ktorú národ nepotrebuje k svojej existencii. Načo sú nám poslanci, chudáčkovia nemajetní, ktorí pracujú len vo svoj prospech?! Načo nám je potrebné mať parlament, voči ktorému neprechovávajú úctu najmä naši poslanci, ktorí majú sedieť v jeho laviciach. Načo nám je parlament, ku ktorému väčšina obyvateľov už dávno stratila dôveru a neprechováva k nemu úctu, lebo sa to proste nedá stráviť, čo tam vyvádzajú ....

Hľadajú sa peniaze, štátna kasa zíva prízdnotou. Ak by sme zredukovali počet poslancov, iste by sme ušetrili. Ak by sa zrušilo financovanie politických strán zo štátneho rozpočtu, našla by vláda ďaľšie voľné zdroje. Akým právom sú obyvatelia Slovenska postavení do úlohy štatistov, ktorí sú potrební len v čase volieb?! Akým právom si poslanci neplnia svoje povinnosti, najmä ak zložili poslanecký sľub?! Akým právom a to by sme sa mohli pýtať na mnoho ďaľších vecí ......

Slovensko je krajina zázrakov, ďaľší div sveta, pretože všade vo svete platí, že zamestnávateľ nepodarených zamestnacov vyhodí na dlažbu na minútu, len vyhodiť nepodarených zamestnancov - politikov z nášho parlamentu, sa zatiaľ slovenskému zamestnávateľovi nedarí.

Hľa, čo píšu iní

Nedá mi, aby som nezverejnil, jeden článok z internetu, čo píšu iní k životu na Slovensku. Stotožňujem sa s autorom. Sľúbený príspevok, v plnom znení, bez úprav, nasleduje.

PREČO ???
Prečo sa štáty zadlžujú?

Do úspešného prevratu v roku 89 nemalo Československo nijaký dlh. Prevažovali aktíva, a to v miliardách dolárov. Ďalšia nepochopiteľná vec - všetci ľudia mali prácu. Ústava garantovala právo na prácu. Príživníctvo bolo trestané. Práca bola právom, i povinnosťou. Pracovali aj poslanci. Za výkon funkcie mali symbolicky príplatok. Aj Boh, keď stvoril svet, pracoval. Na siedmy deň dal zatvoriť super a hypermarkety, a odpočíval.
Školy produkovali len také profesie, aké si vyžadovala spoločenská deľba práce. Plánovalo sa. Každý absolvent školy dostal umiestnenie, s platom, a niekedy aj s bytom. Zadarmo. Družstevný trojizbový byt sa dal splatiť za päť či sedem rokov, bez toho, aby sa rodina živila korienkami. Z mladomanželských pôžičiek sa dala zariadiť domácnosť. Úrok bol symbolicky, a pri narodení dieťaťa sa odpisovalo z dlžnej čiastky. S demografickým vývojom sme nemali problémy. Odchod do dôchodku sa postupne mal znižovať. Rovnako i týždenná pracovná doba. V Bratislave sa pripravovala výstavba metra, federálna vláda už schválila rozpočet. MHD mala vstúpiť do experimentu: mala byť bezplatná. Rómsky problém nebol, naši Cigáni pracovali. Totalita.
Vysvetlenie je v princípe jednoduché: štát mal vlastný majetok, vlastné zdroje. Nepotreboval tzv. zahraničných investorov, ani iných špekulantov typu Medzinárodný menový fond či Svetová banka. Rada vzájomnej hospodárskej pomoci slúžila svojim členom, a pomáhala aj rozvojovým krajinám. Prevoditeľný rubeľ, ktorým sa platilo medzi štátmi RVHP, nepotreboval nijaké eurovaly. Vykorisťovanie, špekulácie a podvody boli trestným činom. Štát, majúc vlastný majetok, mohol financovať všetko: bol investorom, staviteľom, ochrancom, sponzorom, charitou (vtedy neznáme slová), všetkým. Požičiaval občanom bez toho, aby hrozil exekútormi. Aby živil veľkú a rafinovanú skupinu parazitov. Tých sme poznali len zo západných, či starých filmov. Privatizáciou sa na úkor občanov obohatili jedinci, domáci či zahraniční. Aby to bolo beztrestné, papierové hlavy v parlamente k tomu schválili patričné zákony. Zločin na občanovi sa tak legalizoval. Nad tým všetkým sa vyvesil firemný nápis: sloboda a demokracia. Občan dostal do rúk nezrozumiteľné množstvo volebných lístkov, aby tak pravidelne potvrdzoval dosiahnutý stav. Kvantita nahradila kvalitu. Zločin si obliekol biely golier. Účelové svetre a čapice sa rýchlo upratali. Sociálne, v tom najširšom zmysle slova, sme sa novembrovým prevratom, vrátili do 19. storočia. Čakajú nás národnostné a sociálne konflikty, boj za elementárne ľudské práva, vojny a bieda. Úpadok Slovenska je už dnes aj geneticky. Lepšie si pozrite našu mládež, chlapcov i dievčatá. Obezita, neforemná chôdza i postavy. Slovenky, ako pekné ženy, sú... minulosťou. Aj tu dobiehame neodolateľnú Ameriku. Bagety, hamburgery, kuracie mäso plné neznámych látok, podradné nealkoholické nápoje robia svoje. Kvalita potravín všeobecne je na úrovni výživových doplnkov pre mačky a psov.
Štát, ako naše milované Slovensko, je zadĺžený, a bude sa zadlžovať naďalej. Rozdiely budú len v rozsahu a tempe. Terajší dlh nikdy nesplatíme. Dôvod je prostý: s chatrným vlastným majetkom si štát, aby mohol plniť svoje funkcie, musí požičiavať. Alebo zvyšovať dane. Alebo vyvlastniť tých, ktorí nás vyvlastnili. To posledné nehrozí. Zatiaľ. Preto sme v NATO, a s eurosľučkou na krku v Únii. Preto máme toľko nezávislých médií, expertov, súťaží a iných ohlupovadiel. Zisky von, chudoba doma.
Pravda, do nekonečna to nepôjde. Zatiaľ nikto nevie, ako to skončí. Prijateľné, a optimistické východisko je pravdepodobne vo vojne. Lebo aj na tejto katastrofe sa dá zarobiť. Pred vojnou, počas nej, i potom. Američania, keď chceli vytlačiť Španielov z Cuby, v Havane si potopili - oblečení do španielskych uniforiem - vlastnú loď. Nemeckí fašisti to zopakovali v poľských Gliwiciach. A pred nedávnom sa podobná cháska doviezla do Líbye. Aký problém? Breivika v kravate pošleme Maďarom, alebo oni nám. To záleží len na tom, ako rozhodne nadnárodná finančná oligarchia. Úspešné klinické skúšky sa urobili v Juhoslávii, a robia sa permanentne. Haagský tribunál je len divadielko pre pozostalých. Kto neverí, dožije sa.
Prečo sme odovzdali naše banky a poisťovne z rúk štátu do zahraničia? Dali by ste svoju peňaženku niekomu cudziemu, aby vám v nej gazdoval? To neurobí ani nevzdelaný človek. To urobí len premyslený gauner. Slobodný a demokratický politik. Zadarmo? Ročne zo Slovenska vytečie smerom na Západ, len z bánk a poisťovní, niekoľko desiatok miliárd. Naše ženy robia slúžky v Rakúsku, a čudujú sa aké sú tam platy a dôchodky. Akoby Rakúsko - Uhorsko nikdy nezaniklo. Slovenská sporiteľňa, niekdajšia najväčšia slovenská banka, živí rakúskych supermanov. Straka z Viedne už síce nesedí v Bratislave, ale vykrádanie funguje naďalej. Je snáď jasné kto mal záujem na odstránení plotov. Kto by starým Rakúšanom slobodne utieral zadky, keď nie, chudery slovenské ženy? Za pár nedôstojných grošov. Čo všetko pritom musia strpieť a robiť, vedia len ony. Aby tak bolo, najprv musíme Slovákov dostať do úbohého stavu. Zbaviť ich dôstojnosti a hrdosti. A chudoba je ten najistejší spôsob. Poďakovať treba všetkým ponovembrovým politikom, poslancom a ministrom, ktorí nám tento zázrak tak nezištne zabezpečili. Až príde Deň potom, a ten príde, netreba na nich zabudnúť. Každý z nich si zaslúži, v mieste bydliska, veľký pomník. Nie na pamiatku, ale pre výstrahu. Americkí superboháči si z košických VSŽ každý rok vyvezú cez nie-naše banky ďalšie desiatky miliárd. A takto si tu žijeme. A takto sme rozdali celý štátny majetok. Otázka je, či ponovembroví politici to urobili plánovite, za peniaze, alebo len zo stupídnosti? Vláda odborníkov. Ale na čo? Komu vlastne dlhujú štáty? Bankám? Finančným trhom? Kto je vlastne veriteľ, kde sídli, aké má meno? Má vôbec nejakú tvár? Nie sú to tí istí gentlemani, ktorí dlhy štátov vyrábajú, primerane generujú, a zároveň nám vtĺkajú do našich slobodných hlavičiek návody na šetrenie? Naše vykorisťovanie je elegantné, v súlade so zákonom a navyše dobrovoľné. Dobrovoľne a s úsmevom celebrít si ho pravidelne volíme. Súčasťou zadlžovania je aj zbrojná výroba. V každom štáte je inflačná. Z čisto ekonomického hľadiska ide o výrobu tovaru, ktorý si nekupuje občan, ale štát. Abstrahujeme od dôvodov. Štát tak vkladá do obehu inflačné, nekryté peniaze, potlačený papier. Spôsobov je viacero. Socialistický štát, napríklad, dal vytlačiť rovnaký objem peňazí, ako ho stála zbrojná výroba. Ako štát, a majiteľ v jednej osobe sa nepotreboval klamať. Tam, kde vládne vojensko-priemyslový komplex a diktuje finančná oligarchia, sa do obehu napumpujú nie len výrobné náklady, ale aj patričný zisk pre súkromné firmy. Inflácia tak dostáva nekontrolovateľný rozmer. Riešení je niekoľko. Najobľúbenejšie a osvedčené, že sa v mene demokracie vyvolajú konflikty v iných častiach sveta. Aby bol dopyt po vojnovej produkcii. Tak sa časť inflačných peňazí vyvezie v raketách, bombách, zabíjaní a ničení. Zaplatí ju iný štát, peniazmi i životmi svojich nedemokratických občanov. Ak sa na takúto hru nepristúpi dobrovoľne, zasadne OSN, nadácie, mimovládne organizácie a jedného dňa vás dostanú. A možno nie. Kapitalizmus je darebácky režim. Tí, čo tvoria hodnoty, žijú z minimálnej mzdy. Dôchodcovia živoria, nedôstojný život majú deti z chudobných rodín, nezamestnaní a handicapovaní. V Česku je, podľa oficiálnych údajov, na hranici chudoby toľko ľudí koľko obyvateľov má Hradec Králové. Za Husáka sme takéto mestá, ba ani len uličky, nemali. Bezdomovci a žobráci, abstrahujúc od príčin ich stavu, sú na okraji ľudskej spoločnosti. Ani cirkev, plná lásky a božieho slova, im nepodá ruku. Je ako vždy v histórii, bezcitná a chamtivá. Naši blížni musia zahynúť na ulici, neraz v zime a takmer vždy opustení. A ak je život po živote, dúfam, že tam nestretnem nikoho z tých, koho som nevolil. A netúžim ani po ich voličoch. Privatizéri, vlastníci nášho majetku, majitelia štátu v parlamentných a ministerských kuklách, ako aj servisné okolie, žijú nad pomery. Diferencovane, ale s náskokom. Aby tento zločinecký režim vyzeral ľudovo, vysmieva sa nám cez masku demokracie a slobody. Len ju strhnúť. Kto sa ale prizná ako prvý? Ficov kabinet ide znižovať výsluhové dôchodky, lebo je to jediný spôsob ako potrestať tých, čo slúžili vlasti. A vlasť už neexistuje. To, čo nám vydáva pasy, občianske preukazy, vyberá dane a tvári sa ako štát, je zúfalé združenie kryté našou nezodpovednosťou a naivitou. Ústava je len zdrapom papiera. Buď je zdravotná starostlivosť bezplatná, alebo nie. Buď Ústava je najvyššou normou, alebo len dielom z vepeénkarskej realityšou.
Cirkev so svojimi obrovskými majetkami je v daňovom raji. Prenajíma, podniká a inkasuje. Ale dane neplatí. Nikto z pozemských politikov sa neodváži jej pripomenúť desať božích prikázaní. Ak by Kristus dnes zostúpil z nebies, opäť by ho vysmiali, a v slobodných voľbách, pre istotu aj s Pilátom, ukrižovali. A mám obavy, či by ešte chcel vstať z mŕtvych! Egoizmus, chamtivosť a bezohľadnosť, ktorú nám nežne vnútili, a na čom je postavený dnešný režim, môže vykoreniť len civilizačný zánik. Alebo zázrak: ľudia sa spamätajú a popravia, čo pokazili.
Možno ste pozerali priamy prenos z Václavského námestia v Prahe. Májovú demonštráciu zorganizovali odbory. Rečnilo sa, hromžilo sa, ale len jeden rečník sa odvážil použiť slovo kapitalizmus. Šéf odborov, na priamu i rečnícku otázku, či zhromaždenie má politický charakter, sa ohradil (božechráň): len sociálny. Tak im treba.
Triedni priatelia dávali v minulosti do takýchto zhromaždení strieľať. Možno limitne, možno nie, sa k osvedčenej metóde blížime. Bez ohľadu na to, či bratia Češi budú európskym lakmusovým papierikom, treba si nastaviť zrkadlo. A priznať, že samet bol omyl. Krokom vedľa, rovno do priepasti. Priznanie, aj pred sebou samotným, je vždy poľahčujúca okolnosť. Lebo historický úspech novembra 89 bol taký, ako v lotérii výhra lístku na plavbu Titanicom.

Slovenská chudoba

Mnoho sa píše o chudobe na Slovensku, ale bolo by dobré ju hlavne pomenovať. V krajine, s takmer najvyššou produktivitou práce v Európe sa ľudia nevedia uživiť a na hranici biedy balancujú aj tí zamestnaní.

Pomýlená hierarchia hodnôt, neúprimnosť samých proti sebe, privádza ľudí do čoraz väčších problémov. Nie sú si len sami na vine, ale veľký podiel majú aj politici a politické strany. Slovensko, štát absurdít, štát mafie, ktorý nie je schopný uživiť ( skôr nie je záujem o vytvorenie vhodných podmienok ) a zabezpečiť svojim občanom slušný život, je jednou z najväčších žúmp a to nielen v Európe. Bezcharakternosť politikov, naprosto aplikovaná antislovenská politika, činnosť štátnej mafie v zmysle čím horšie, tým lepšie, berie ľuďom aj tie posledné ilúzie o spokojnom a hlavne dôstojnom živote na Slovensku.

Štát podľa mňa úmyselne skresluje a upravuje štatistiky, len aby sa zavďačil administratíve EU, o ktorú ale mnohí z nás nestojíme. Pozitívne signály sú snáď vysielané, len v zmysle možnosti absolútneho a beztrestného konania, spejúceho ožobračenia obyvateľstva. Slovensko sa stalo hlavne morálnou žumpou. Samozrejmä nielen politici sú na vine, ale aj obyvatelia nášho miništátu sa na tom podieľajú, vedome, či nevedome a hlavne svojou nečinnosťou, nezáujmom o veci verejné, ako aj podporou nefunkčného systému. Podporou, lebo sa hanbia sami sebe priznať, že na mnoho vecí nemajú, odoprieť si ich ale nevedia,  hanbia sa priznať, že sa im nežije dobre, aj to len preto, aby ich iní neohovorili ... atď. Chudoba ohrozuje stále viac našich občanov a čísla sú varujúce. Podľa dostupných údajov, každý ôsmy zamestnaný občan Slovenska, zarobil menej ako 337 € !! Asi sa z toho nedá vyžiť, aj keď ministri nás presviedčajú o inom.

Dokedy to slovenskí otroci budú zvládať, je aj mne samému záhadou!

Fico a jeho družina

Veľkohubý premiér so svojom smeráckou bandou koná a pokračuje v ceste totálnej devastácie Slovenska, ceste, ktorú nastúpili dobrodruhovia či zlodeji, Dzurinda, Mikloš so svojimi konkubínmi.

Všetci pamätáme, ako sa vyhrážal minulej vláde ústavou a hlavne článkom o znárodnení či zoštátnení. Skutek utek. Bohužiaľ, preto veľkohubý, lebo pán premiér dnes už vo funkcii "stratil gule", aby napravil krivdy minulosti. Koná presne opak a ak si odmyslíme nekonanie v mnohých kauzách a kauzičkách, tak sa skôr poberá cestou svojich predchodcov. K smiechu sú daňové priznania bandy vagabundov, ktorí dnes sedia v parlamente a v ostatných štátnych orgánoch, či vo vláde samotnej a rozhodujú o našom bytí či nebytí, ku ktorému sme bohužiaľ bližšie. Smejú sa do tváre nielen tisícom ich voličov, ale všetkým občanom Slovenska. Bačujú na štátnom ako na svojom, namiesto zveľadenia, dochádza k devastácii. Deravá štátna kasa, z ktorej sa dennodenne odlievajú miliónov nevedno kam, bude deravá naďalej. Nie som presvedčený, že ju naplnia daňami obyčajných radových občanov, či živnostníkov. Ficova družina nás presvedčuje, že nie je o nič lepšia ako tí "lordi" minulí. Národ trestá a na mnohých podnikateľov proste nemá dosah.

Ak sa človek zamyslí, fakt mu príde na rozum, plánovaná genocída národa, ktorý žije zo dňa na deň, z ruky do huby.... Slovensko už dávno nie je krajinou, kde sa dá žiť, aj kedˇsamozrejmä dá sa, tým zopár horným desattisíc, čo vlastnia to, čo sa nepodarilo rozpredať, rozkradnúť. Zaujímavým faktom je, že napriek vysokej produktivite práce Slováci živoria, seniori a mladá generácia na Slovensku, majú pred sebou budúcnosť žiadnu a ten pracujúci zbytok sa morí, dennodenne lopotí v novodobom slovenskom koncentráku aby ich všetkých, vrátane štátnych výpalníkov, uživil.

Štát, lepšie povedané úzka skupina ľudí, ktorá si štát privlastnila, pracuje na svojom sebazničení. Len dúfať, že tento národ nevoľníkov, ktorý ešte bohužiaľ nedospel, aby si svoje veci spravoval sám, sa konečne raz  zobudí a zoberie si zpäť to, čo mu patrí.

Slovenské zdravotníctvo - téma pre prokurátora

Slovenské zdravotníctvo mi pripadá ako fabrika na výrobu nemocných. Veľké farmaceutické koncerny môžu prosperovať len vtedy, ak budeme mať dostatok pacientov, ktorých treba liečiť. Ak nie sú, tak ich vyrobíme, asi týmto štýlom to podľa mňa funguje, aj keď nebudem generalizovať, lebo ešte poctivých,  slušných a múdrych lekárov je stále dosť.

Naštartoval ma prípad jedného kojenca, ktorý vraj trpí nejakým syndrómom, ktorý je vraj geneticky daný a trpí nim až osem novorodencov na Slovensku. Toľko zo štatistiky. Zaujímavé je, že vyšetrujúci lekár na požiadanie mamičky postihutého dieťaťa, odmietol je vydať písomnú správu k zdravotnému stavu babätka, ktorú chcela doručiť svojej obvodnej lekárke. Ak opomenieme, že je to absurdné, neetické, predpokladajme, že asi je ťažké napísať správu o stave dieťaťa, ktoré má slúžiť len výskumu, ako pokusný králik. Už iba keď som počul, že musí byť dokrmované kojeneckým mliekom ( ceny sa pohybujú od 10 do 40 EUR /  iné som ešte nevidel .... ), tak som si položil otázku, či sme už naozaj stratili súdnosť..... ľudia majú zdravo žiť, normálne jesť atď. Podmienený reflex spôsobí, že dieťa bude permanentne potrebovať lekára.

Podnikanie so zdravotným stavom občanov mi pripomína psa pána Pavlova ( Pavlovov pes ) , keď permanentným užívaním neprirodzených látok organizmu sa stávajú ľudia závislákmi. No a novorodencom, babätkám ničíme či ničia ich rodičia život už v zárodku. Aj keď u toho psa to bolo inak.

Uvedomme si všetci, že je to len a len zisk farmaceutických firiem. Skutočný biznis im môže prosperovať, len keď sa farmaká budú predávať, inak stratia opodstatnenosť.

Hrátky Magistrátu Bratislavy

Slovenské "Kocúrkovo" alebo svatokrádež, tak sa dá nazvať boj o pozemky, ponúknuté na výmenu  investorovi Henbury Development. Denník SME priniesol pred časom informáciu, ktorá bola, obrazne povedaná, ťažko čitateľná aj s lupou ....

Nie aby sa dostalo právu a boli hnaní na zodpovednosť ľudia zodpovední za nakladanie so štátnym majetkom neštandardným postupmi. Najnovšie informácie vravia o ponuke Magistrátu hlavného mesta spoločnosti Henbury, ak prijme ponuku, tak Magistrát sľubuje stiahnutie žalôb zo súdu .... viď link na  Webnoviny.

Spoločnosti Henbury boli ponúknuté na výmenu pozemky na ktorých stojí VÚVH so svojimi veľmi cennými laboratóriam. Na základe jedinečnosti laboratórií ponuku k jednaniu odmieta aj Ministerstvo životného prostredia SR, ktoré reagovalo na vyjadrenia spoločnosti Henbury Development. Mesto vo svojom návrhu žiada okrem zámeny pozemkov pod PKO aj zbúranie existujúcich a výstavbu nových administratívnych objektov pre VÚVH na náklady Henbury Development. Prepokladám, že sa primátor Bratislavy pán Ftáčnik zbláznil, ked podal Sťažnosť  na zastavenie trestného stíhania Andreja Ďurkovského v prípade PKO v Bratislave a na druhej strane súhlasí s návrhom výmeny pozemkov, kde Magistrát ponúka stiahnutie žalôb proti spoločnosti Hedbury.

Opäť sa potvrdzuje, že máme na radnici ľudí, ktorí majú k tomuto mestu, ako aj k nejakým pamiatkám našej histórie, kam i podľa mňa VÚVH patrí, veľmi ďaleko. Zarážajúci je ale fakt, že sa mienia stiahnuť, v prípade dohody, žaloby proti developerovi, ako aj že šafárenie a rozkrádanie štátneho majetku bude beztrestne pokračovať.

Skutočne je naša spoločnosť chorá, najmä ak vôbec takýto prísľub zo strany radnice existuje. Skutočne by sme sa mali zasadiť, aby chod Bratislavy riadili ľudia s chrbticou, ľudia, ktorí majú úprimný vzťah k tomuto mestu, lebo je celkom možné, že za daných podmienok sa aj dočkáme výstavby McDonaldu na mieste dnešného Slavína!

Domnienky či realita

Otázkou je, prečo Iveta Radičová vstúpila do politiky. Či osobné ambície či osobné problémy, po smrti manžela Stana Radiča. Ťažko posúdiť nezainteresovanému, ale skôr by to mohla byť druhá možnost. Spasiteľmi mali či mohli byť Dzurinda s Miklošom. Dvaja zlodeji, čo zdevastovali a rozkradli Slovensko. To sa týka najmä toho druhého, lebo ten prvý na nič sám nemá. Bohužiaľ Radičová neskoro pochopila, že ju len zneužili pre svoje ciele. Naletela pekným rečiam? Bolo to tak či ínak, to je otázkou.

Prečo sme chudobní

Slovensko, krajina ako stvorená, aby sa ľuďom žilo dobre. Všetko je ale úplne inak. Inak len vďaka skutočnosti, že politická verchuška všetky zisky prežerie alebo rozkradne. V inych kútoch sveta by už boli politici postaveni k múru a popravení. Všetky zisky končia na privátnych či iných bankových kontách v zahraničí. Ak by tomu tak nebolo, boli by sme všetci bohatí. Dokedy bude národ a obyvatelia Slovenska znášať túto zlodejinu, ťažko odhadnúť. Ekonomicky rastieme, životne chradneme. Je čas vystavit účty!

Raz jeden človek povedal, že vidieť päť miliónov blbcov na jednom mieste, je raritou. No povedal to hrubšie, než papier znesie. Je skutočne paradoxom, že sa národ nepohne správnym smerom a nechá sa zdierať, nechá "orať" na svojich chrbtoch .... Všetko to len preto, že sa mnohí boja priznať, že sa nevodí najlepšie ako aj neschopnosť tých iných ubožiakov pochopiť, že ak príde ťažšia doba, tak tam padnú na dno aj oni. Aj to iba preto, že mnoho ľudí sa stalo otrokom úverov, pôžičiek .....

Ak sa zamyslíme nad skutočnosťou, že tých xxx miliónov pracujúcich sa na Slovensku nevie uživiť, tak skutočne tu štát nefunguje a malo by tomu byť naopak. Slovensko malo predpoklady nieže byť malým Švajčiarskom ale skutočným ostrovom blahobytu svojich obyvateľov. Prečo to stále ide zlým smerom, na to máme tisíc pravdivých argumentov. Je na čase skutočne sa zamyslieť a konať, viď. štrajky učiteľov atď a nielen sa prizerať ale sa aj pridať. Všetci by chceli pracovať a žiť doma, nie byť vyhnancami vo vlastnej vlasti! 

Slovenské zdravotníctvo v praxi

Slovenské zdravotníctvo je všetko, len nie služba verejnosti.


Ste chorí, tak absolvujete všetky možné vyšetrenia a pokračujete ďalej a dostanete neuspokojivé odpovede: :


a) Výsledky budú do dvoch týždňov;
b) Žiadate o poskytnutie lekárskej správy, lebo máte povinnosť k zamestnávateľovi, nedostanete ju;
c) Robiť nesmiete, lebo lekár tak nakázal, ale čo povedať vašemi chlebodarcovi, to nepovedali;
d) Zamestnávateľa asi vaše odpovede neuspokoja, tak je celkom možné, že sa po čase ocitnete bez práce;
e) Dokedy budete maród to vám tiež nikto nepovie, však aj prečo, všetci zainteresovaní, na vašej nemoci zarobia.


Štát rozhadzuje milióny peňazí, ktoré mu nepatria, mali by sa vracať zpäť do systému, len v mnohých prípadoch tomu tak nie je. Platiť, či neplatiť povinné odvody, je otázkou dňa. Ste SZČO, živnostník, tak máte smolu. Ak nezaplatíte, budú vám hroziť exekúciou, pritom na veľkých dlžníkov, v mnohých prípadoch aj štátne firmy, nemá ale dosah. Ak aj zaplatíte, pýtate sa, čo je to za službu, keď ste vlastne vazalom systému a poskytovaná služba je mizerná. Prečo potom vlastne platiť niečo, čo nefunguje, to je otázka, ktorá zamestnáva myseľ každého občana Slovenska. Reprivatízácia, znárodnenie, zoštátnenie, jediná zdravotná poisťovňa, to sú dnešné plány vlády. Jeden peňazovod sa ľahšie kontroluje, ako tisíc ďaľších. Zákazník, pacient, opäť raz utrie nos.