Fico a jeho družina

Veľkohubý premiér so svojom smeráckou bandou koná a pokračuje v ceste totálnej devastácie Slovenska, ceste, ktorú nastúpili dobrodruhovia či zlodeji, Dzurinda, Mikloš so svojimi konkubínmi.

Všetci pamätáme, ako sa vyhrážal minulej vláde ústavou a hlavne článkom o znárodnení či zoštátnení. Skutek utek. Bohužiaľ, preto veľkohubý, lebo pán premiér dnes už vo funkcii "stratil gule", aby napravil krivdy minulosti. Koná presne opak a ak si odmyslíme nekonanie v mnohých kauzách a kauzičkách, tak sa skôr poberá cestou svojich predchodcov. K smiechu sú daňové priznania bandy vagabundov, ktorí dnes sedia v parlamente a v ostatných štátnych orgánoch, či vo vláde samotnej a rozhodujú o našom bytí či nebytí, ku ktorému sme bohužiaľ bližšie. Smejú sa do tváre nielen tisícom ich voličov, ale všetkým občanom Slovenska. Bačujú na štátnom ako na svojom, namiesto zveľadenia, dochádza k devastácii. Deravá štátna kasa, z ktorej sa dennodenne odlievajú miliónov nevedno kam, bude deravá naďalej. Nie som presvedčený, že ju naplnia daňami obyčajných radových občanov, či živnostníkov. Ficova družina nás presvedčuje, že nie je o nič lepšia ako tí "lordi" minulí. Národ trestá a na mnohých podnikateľov proste nemá dosah.

Ak sa človek zamyslí, fakt mu príde na rozum, plánovaná genocída národa, ktorý žije zo dňa na deň, z ruky do huby.... Slovensko už dávno nie je krajinou, kde sa dá žiť, aj kedˇsamozrejmä dá sa, tým zopár horným desattisíc, čo vlastnia to, čo sa nepodarilo rozpredať, rozkradnúť. Zaujímavým faktom je, že napriek vysokej produktivite práce Slováci živoria, seniori a mladá generácia na Slovensku, majú pred sebou budúcnosť žiadnu a ten pracujúci zbytok sa morí, dennodenne lopotí v novodobom slovenskom koncentráku aby ich všetkých, vrátane štátnych výpalníkov, uživil.

Štát, lepšie povedané úzka skupina ľudí, ktorá si štát privlastnila, pracuje na svojom sebazničení. Len dúfať, že tento národ nevoľníkov, ktorý ešte bohužiaľ nedospel, aby si svoje veci spravoval sám, sa konečne raz  zobudí a zoberie si zpäť to, čo mu patrí.

Slovenské zdravotníctvo - téma pre prokurátora

Slovenské zdravotníctvo mi pripadá ako fabrika na výrobu nemocných. Veľké farmaceutické koncerny môžu prosperovať len vtedy, ak budeme mať dostatok pacientov, ktorých treba liečiť. Ak nie sú, tak ich vyrobíme, asi týmto štýlom to podľa mňa funguje, aj keď nebudem generalizovať, lebo ešte poctivých,  slušných a múdrych lekárov je stále dosť.

Naštartoval ma prípad jedného kojenca, ktorý vraj trpí nejakým syndrómom, ktorý je vraj geneticky daný a trpí nim až osem novorodencov na Slovensku. Toľko zo štatistiky. Zaujímavé je, že vyšetrujúci lekár na požiadanie mamičky postihutého dieťaťa, odmietol je vydať písomnú správu k zdravotnému stavu babätka, ktorú chcela doručiť svojej obvodnej lekárke. Ak opomenieme, že je to absurdné, neetické, predpokladajme, že asi je ťažké napísať správu o stave dieťaťa, ktoré má slúžiť len výskumu, ako pokusný králik. Už iba keď som počul, že musí byť dokrmované kojeneckým mliekom ( ceny sa pohybujú od 10 do 40 EUR /  iné som ešte nevidel .... ), tak som si položil otázku, či sme už naozaj stratili súdnosť..... ľudia majú zdravo žiť, normálne jesť atď. Podmienený reflex spôsobí, že dieťa bude permanentne potrebovať lekára.

Podnikanie so zdravotným stavom občanov mi pripomína psa pána Pavlova ( Pavlovov pes ) , keď permanentným užívaním neprirodzených látok organizmu sa stávajú ľudia závislákmi. No a novorodencom, babätkám ničíme či ničia ich rodičia život už v zárodku. Aj keď u toho psa to bolo inak.

Uvedomme si všetci, že je to len a len zisk farmaceutických firiem. Skutočný biznis im môže prosperovať, len keď sa farmaká budú predávať, inak stratia opodstatnenosť.

Hrátky Magistrátu Bratislavy

Slovenské "Kocúrkovo" alebo svatokrádež, tak sa dá nazvať boj o pozemky, ponúknuté na výmenu  investorovi Henbury Development. Denník SME priniesol pred časom informáciu, ktorá bola, obrazne povedaná, ťažko čitateľná aj s lupou ....

Nie aby sa dostalo právu a boli hnaní na zodpovednosť ľudia zodpovední za nakladanie so štátnym majetkom neštandardným postupmi. Najnovšie informácie vravia o ponuke Magistrátu hlavného mesta spoločnosti Henbury, ak prijme ponuku, tak Magistrát sľubuje stiahnutie žalôb zo súdu .... viď link na  Webnoviny.

Spoločnosti Henbury boli ponúknuté na výmenu pozemky na ktorých stojí VÚVH so svojimi veľmi cennými laboratóriam. Na základe jedinečnosti laboratórií ponuku k jednaniu odmieta aj Ministerstvo životného prostredia SR, ktoré reagovalo na vyjadrenia spoločnosti Henbury Development. Mesto vo svojom návrhu žiada okrem zámeny pozemkov pod PKO aj zbúranie existujúcich a výstavbu nových administratívnych objektov pre VÚVH na náklady Henbury Development. Prepokladám, že sa primátor Bratislavy pán Ftáčnik zbláznil, ked podal Sťažnosť  na zastavenie trestného stíhania Andreja Ďurkovského v prípade PKO v Bratislave a na druhej strane súhlasí s návrhom výmeny pozemkov, kde Magistrát ponúka stiahnutie žalôb proti spoločnosti Hedbury.

Opäť sa potvrdzuje, že máme na radnici ľudí, ktorí majú k tomuto mestu, ako aj k nejakým pamiatkám našej histórie, kam i podľa mňa VÚVH patrí, veľmi ďaleko. Zarážajúci je ale fakt, že sa mienia stiahnuť, v prípade dohody, žaloby proti developerovi, ako aj že šafárenie a rozkrádanie štátneho majetku bude beztrestne pokračovať.

Skutočne je naša spoločnosť chorá, najmä ak vôbec takýto prísľub zo strany radnice existuje. Skutočne by sme sa mali zasadiť, aby chod Bratislavy riadili ľudia s chrbticou, ľudia, ktorí majú úprimný vzťah k tomuto mestu, lebo je celkom možné, že za daných podmienok sa aj dočkáme výstavby McDonaldu na mieste dnešného Slavína!

Domnienky či realita

Otázkou je, prečo Iveta Radičová vstúpila do politiky. Či osobné ambície či osobné problémy, po smrti manžela Stana Radiča. Ťažko posúdiť nezainteresovanému, ale skôr by to mohla byť druhá možnost. Spasiteľmi mali či mohli byť Dzurinda s Miklošom. Dvaja zlodeji, čo zdevastovali a rozkradli Slovensko. To sa týka najmä toho druhého, lebo ten prvý na nič sám nemá. Bohužiaľ Radičová neskoro pochopila, že ju len zneužili pre svoje ciele. Naletela pekným rečiam? Bolo to tak či ínak, to je otázkou.

Prečo sme chudobní

Slovensko, krajina ako stvorená, aby sa ľuďom žilo dobre. Všetko je ale úplne inak. Inak len vďaka skutočnosti, že politická verchuška všetky zisky prežerie alebo rozkradne. V inych kútoch sveta by už boli politici postaveni k múru a popravení. Všetky zisky končia na privátnych či iných bankových kontách v zahraničí. Ak by tomu tak nebolo, boli by sme všetci bohatí. Dokedy bude národ a obyvatelia Slovenska znášať túto zlodejinu, ťažko odhadnúť. Ekonomicky rastieme, životne chradneme. Je čas vystavit účty!

Raz jeden človek povedal, že vidieť päť miliónov blbcov na jednom mieste, je raritou. No povedal to hrubšie, než papier znesie. Je skutočne paradoxom, že sa národ nepohne správnym smerom a nechá sa zdierať, nechá "orať" na svojich chrbtoch .... Všetko to len preto, že sa mnohí boja priznať, že sa nevodí najlepšie ako aj neschopnosť tých iných ubožiakov pochopiť, že ak príde ťažšia doba, tak tam padnú na dno aj oni. Aj to iba preto, že mnoho ľudí sa stalo otrokom úverov, pôžičiek .....

Ak sa zamyslíme nad skutočnosťou, že tých xxx miliónov pracujúcich sa na Slovensku nevie uživiť, tak skutočne tu štát nefunguje a malo by tomu byť naopak. Slovensko malo predpoklady nieže byť malým Švajčiarskom ale skutočným ostrovom blahobytu svojich obyvateľov. Prečo to stále ide zlým smerom, na to máme tisíc pravdivých argumentov. Je na čase skutočne sa zamyslieť a konať, viď. štrajky učiteľov atď a nielen sa prizerať ale sa aj pridať. Všetci by chceli pracovať a žiť doma, nie byť vyhnancami vo vlastnej vlasti! 

Slovenské zdravotníctvo v praxi

Slovenské zdravotníctvo je všetko, len nie služba verejnosti.


Ste chorí, tak absolvujete všetky možné vyšetrenia a pokračujete ďalej a dostanete neuspokojivé odpovede: :


a) Výsledky budú do dvoch týždňov;
b) Žiadate o poskytnutie lekárskej správy, lebo máte povinnosť k zamestnávateľovi, nedostanete ju;
c) Robiť nesmiete, lebo lekár tak nakázal, ale čo povedať vašemi chlebodarcovi, to nepovedali;
d) Zamestnávateľa asi vaše odpovede neuspokoja, tak je celkom možné, že sa po čase ocitnete bez práce;
e) Dokedy budete maród to vám tiež nikto nepovie, však aj prečo, všetci zainteresovaní, na vašej nemoci zarobia.


Štát rozhadzuje milióny peňazí, ktoré mu nepatria, mali by sa vracať zpäť do systému, len v mnohých prípadoch tomu tak nie je. Platiť, či neplatiť povinné odvody, je otázkou dňa. Ste SZČO, živnostník, tak máte smolu. Ak nezaplatíte, budú vám hroziť exekúciou, pritom na veľkých dlžníkov, v mnohých prípadoch aj štátne firmy, nemá ale dosah. Ak aj zaplatíte, pýtate sa, čo je to za službu, keď ste vlastne vazalom systému a poskytovaná služba je mizerná. Prečo potom vlastne platiť niečo, čo nefunguje, to je otázka, ktorá zamestnáva myseľ každého občana Slovenska. Reprivatízácia, znárodnenie, zoštátnenie, jediná zdravotná poisťovňa, to sú dnešné plány vlády. Jeden peňazovod sa ľahšie kontroluje, ako tisíc ďaľších. Zákazník, pacient, opäť raz utrie nos. 

 

Novodobé koncentráky

Človek žije, mal by žiť nielen preto, aby napĺňal vrecká zamestnávateľov peniažkami, len realita je na Slovensku úplne iná. Ak píše jeden pán o koncentračných táboroch Rómov na Slovensku, mal by písať, aj živote mnohých ostatných občanov, ktorí tu tiež takmer žijú takmer ako v koncentráku. Narážam na skutočnosť, že práca by okrem peňazí mala prinášať osobné uspokojenie, nielen finančné ale aj v smere osobného života, osobného štastia. Aká je skutočnosť, mnohí o tom vedia svoje. Slovenský neokolionalizmus nepozná v Európe obdobu. Na mnohých firemných štítoch, či vstupoch do podnikov už nám len chýba nápis: "Arbeit macht frei"!

Vďaka jednostrannosti orientácie priemyslu na Slovensku, mnoho možností na zamestnanie nie je, automotive, IT, služby. Okrem profesnej skladby, mnoho nie je už aj preto, že sa firmy zbavili zodpovednosti za zamestnancov, spolupracujú s personálnymi agentúrami, ktoré v podstate fungujú len ako naborčíci a nie personalisti. Okrem toho tu je aj fakt, že sme krajina, kde asi žije a pracuje najviac živnostníkov v Európe. Ono je tomu tak preto, lebo mnoho firiem ľudí zamestná iba na živnosť, ktorá im vyhovuje, ale vonkoncom nie zamestnancom, ľuďom. Mnoho sa popísalo a diskutovalo o tom, že na prácu, kde by mal byť človek v riadnom pracovnom pomere, nemala by platiť živnosť, ani práca na dohodu a malo by byť toto legálne obchádzanie zákonov zakázané. Opak je pravdou. Výhody požíva v podstate len zamestnávateľ, ludia ťahajú bohužiaľ za kratší koniec a živoria, zhlboka nadýchnuť sa im nie je dovolené. Dá sa to nazvať legálnym vydieraním, nakoľko ak ľudia prácu potrebujú, aby vôbec existovali a inej niet, tak na tieto podmienky pristúpia. Odhliadnuc od skutočnosti, že tisíce ľudí na Slovensku pracujú za almužnu. Rozdiel je najmä v porovnaní Bratislavy a ostatných častí Slovenska, ako keby tam ľudia ani nežili. Odmeny za prácu úplne odtrhnuté od reality, porovnanie úrovne platov v iných regiónoch s bratislavskými, vykazuje len zhruba tretinu toho bratislavského, za tú istú prácu, popritom potreba uspokojenia základných potrieb, je všade rovnaká. Mám rád Stredodoslovákov, mám rád Vychodniarov, preto veľmi ľutujem, že sa Mečiarovi, tak ako plánoval, realizácia presťahovania niektorých štátnych úradov do iných krajov Slovenska. Pomohlo by to iste celkom iste regiónom Slovenska ako aj ľuďom, tam žijúcim a nemuseli by sa trepať za prácou na západ Slovenska, alebo do zahraničia.

Štát by z ľudí vyžmýkal aj posledné, ale v tomto smere vúbec nekoná. Pritom stále politici plačú, že majú prázdnu štátnu kasu a tu im taktiež utekajú tisice, milióny peňazí, keď sa platí menej daní, ako by sa mohlo. Štát preto vymýšľa v spolupráci s EU, nové formy zdierania, ako by ľuďom vytiahol z vrecák to posledné, čo im tam zostáva. Neokolonializmus EU je potrebné rozbiť, vystúpiť z EU a začať konečne robiť politiku pre ľudi. Nie sme štát, ktorý môže robiť veľkú politiku, nie sme štát, ktorý bude niekto zachraňovať, ak by k jeho kolabsu malo prísť. Vravievalo sa a roky kritizovalo, že politika robí ekonomiku, mala by ekonomika robiť politiku. Vôbec to neplatí v smere existencie štátu. Dnes opäť politika robí ekonomiku, čím to zákonite celé musí dospieť do krachu, lebo peniaze, zisky, odchádzajú každý deň preč a neslúžia vnútornej potrebe Slovenska a jeho občanov. Slovenský koncentrák.

Dočkáme sa ešte nejakej pozitívnej zmeny, alebo sa len budeme trvale prizerať genocíde občanov Slovenska? Dokedy ešte? Kedy sa tu opäť bude dať normálne žiť? Kto vie, nech odpovie!

Keď národ umožní svoj koniec

Niet asi tupšieho národa v Európe, ktrorý dovolí, aby sa s nim manipulovalo, ako sa urodzenosti zachce. Darí sa mu to, najmä vďaka neochote národa sa vzoprieť, vďaka jeho hlúposti. Štát a politika potrebujú, aby každý človek bojoval sám za seba a skutočne sa im to dari. Ako Slováci, čí občania tohto štátu, máme k sebe, jeden k druhému, čím ďalej tým viac, veľmi ďaleko, nestaviame medzi sebou mosty, ktoré nás majú spájať, skôr bariéry, aby sme sa k sebe už vôbec nikdy nedostali. Scenár rozvadenej rodiny, keď platí, nefunguje rodina, nefunguje štát.

Zaujímavé je, že všetci plačú aké je to zlé, všetci ale hrajú, ako gajdoš hraje. Celé Slovensko, to nie je jeden národ, to je len nejaký zlepenec, ktorý musí živiť darmožráčov, aktívnych v politike. Ako si vysvetliť, že mzdy sú na východe našej republiky len na prežitie (sú vo výške zhruba 1/3 tých na západe republiky, v niketorých lokalitách stredného Slovenska, ešte menej) a pritom množstvo hrdých rodákov z východu sa podieľalo, či podieľa na likvidácii národa. Ako je možné, že jeden štát má rozdielny meter na ľudí žijúcich na západe, v jeho strede, na východe republiky. Ako je možné, že štát pracuje systematicky na ich fyzickej likvidácii. Inak sa nedajú nazvať činy našich servilných politikov, ktorí sa vôbec nestarajú o "blaho" národa, tak ako by mali. Nedá sa žiť, ak ľudia žijú z platov hodných almužny. To čo sa u nás deje, je plánovaná genocída, likvidácia Slovenského národa. Padne EU, skončí Euroválov s Eurovalom, skončí aj Slovensko. Mocní sveta nebudú mať záujem ratovať "národ holubičí".

Vlastizrada je poznávacím znakom poliky Slovenska.

Pštros alebo slon v porceláne

Tak by sa dalo charakterizovať konanie a politika víťaza volieb, strany SMER s jeho predsedom Róbertom Ficom. Neriešenie dôležitých otázok predkladaných verejnosťou je iba pokračovaním politiky predošlých aktérov na slovenskej politickej scéne.

SMER sa vybral opäť cestou proti občanom a vôbec to nevyzerá, že by mohlo prísť k nejakým pozitívnym zmenám v prospech obyvateľov Slovenska. Nefungujúce štátne úradovne, zlá finančná politika, ako aj servilita vládnucich k zahraničným spolkom, či už EU alebo NATO, nejavia známy pozitívnych zmien. Čo si má občan štátu myslieť o zavádzaní a možnom zvyšovaní daní, ako aj o slovenskom súhlase k pobytu armád  NATO, či americkej armády v Európe, či účasti našich vojakov na pofiderných operáciach v zahraničí.  Nikto ich nevolal, nikto ich tu nechce, normalny človek s nimi mať nič nechce a všetci vidia, že to speje k zlému koncu nielen únie, ale aj našeho Slovenska.

Ten Fico, čo mával bývalému ministrovi financíí Miklošovi pred nosom, Ústavou SR, keď sa mu vyhrážal možnosťou znárodnenia, či zoštátnenia sprivatizovaných podnikov, strategického významu. Nič sa ale nedeje, lebo Fico je tiež len koleso u voza, ktoré bude gniaviť národy Európy v blízkej budúcnosti. Plus na dôvažok, Fico okrem plamenných rečí nemá na to, aby sám niečo pozitívne pre štát vyprodukoval.

Objavujú sa ďaľšie informácie, spojené s prepojením Fica a jeho manželky na rôzne kauzy a kauzičky. Vôbec celá politika smeruje a nielen Ficova, ale aj tých pred ním, k totálnej devastácii Slovenska a poroby národa. Nie je vidieť žiadne svetlo nádeje, že by sa v blízkej budúcnosti niečo zmenilo v pozitívnom smere. Pokračovanie politiky spolu s EU ako aj NATO, ktoré sa čím ďalej, tým viac pripravuje na úlohu správcu žalára národov, je iba cestou do pekla.

Slovensko prečo konáš hlúpo

Jeden im už nerozumie. Ani sa nedá rozumieť, najmä ak sme svedkami zdierania ostatných štátov EU dvomi  veľkými hráčmi v EU politike, v snahe zachrániť svoje podnikateľské kruhy, ktoré profitovali z prezbrojenia Grécka.

Aj posledný počin Roberta Fica, prísľubom zotrvania našich vojakov v Afganistane v záujme cudzích záujmov, iba potvrdzje servilnosť našej politiky. Aka to paralela, s ohľadom na komentáre našich "disidentov", ktorí nesúhlasili s internacionálnou pomocou v 1968 roku, ale dnes súhlasia s podporou deinštalácie vlád v iných suverénnych štátoch sveta, za podpory našich žoldnierov, k všetkému platených zo štátnych peňazí. Ak už teda sa chcú naši politici hrať na silných hráčov v svetovej politike (aj keď sme v tejto hre bezvýznamným smiešnym trpaslíkom), mali by sa radšej skôr začať starať o budúcnosť Slovenska a nečakať až padne na nos spolu s EU. Vôbec nie je nemysliteľné vystúpenie z tohoto pre Slovensko nevýhodného zväzku, vôbec nie je zaujímavé zotrvanie v ňom, z pohľadu našich občanov. Rozkradnutá Európa, píliaca si pod sebou konár permanentným odlivom investícii a výrob do Ázie, nemôže ostať fungovať ako servisná spoločnosť, najmä ak sme si vedomí, že celá "kríza mozgov" je spôsobená finančnými inštitúciami, ktoré sa podieľajú na devastácii ekonomík národných štátov a z občanov si urobili otrokov. Občania sa poskladajú v konečnom zúčtovaní na dlhy ekonomík.

Nedá sa rozumieť politike našich predstaviteľov, najmä ak vidíme, že napr Nemecko a Francúzsko sa snaží presadiť kontrolu národných hraníc, čo v podstate vracia Európu pred rok 1989. Oni vedia prečo o to usilujú. Boja sa hnevu a níslednej migrácie ľudí kontinentu. Inou stranou mince je vzťah EU ku Grécku. Mienkotvorné Nemencko a Francúzsko by najradšej videli Grécko na kolenách, momentálne podporujú snahy o zavedenie pôvodnej meny. Tu sa ukazuje prezieravosť prezidenta ČR, Václava Klausa, keď si naši susedia ponechali svoju menu CZK a nepustili sa na tenký ľad, ako naši politici. Iste pri páde EURa, resp. prípadneho rozpadu Eurozónz, náš sused ČR bude na tom lepšie, ako všetci ostatní z EU.

Prežitý systém formy európskeho superštátu sa neosvedčil. Forma štátneho socialisticko-kapitalistického molocha, kde dotiahli ideu socializmu do absolútna, s absurdnou byrokraciou centra EU, nekontrolovateľným prerozdelovaním financií, podporujúcim korupciu, končí zotročením národov Európy, proti ich vlastnej vôli. A opäť pararlela s pomerami pred rokom 1989, keď sa v podstate nič nezmenilo, lebo systém vládnutia je v princípe ten samý, len s malým rozdielom, že vtedy mali ľudia aspoň ako také životné istoty. Zbytočná je polemika o "slobode", lebo slobodný môže byť len človek majetný, čo v mnohých prípadoch nie je realizovateľné nielen u nás, ale aj inde v Európe.

Smer a Fico by sa mali vrátiť na Slovensko, prestať sa zaujímať o problémy iných a začať ich riešiť hlavne u nás doma. Prvými krokmi by mali byť zoštátnenie strategických podnikov a firiem, predaných podvodným spôsobom pod cenu a následne vystúpením Slovenska z NATO, ako aj EU.  Som presvedčený, že väčšia časť obyvateľstva by im takéto krokz odobrila.