Novodobé koncentráky

Človek žije, mal by žiť nielen preto, aby napĺňal vrecká zamestnávateľov peniažkami, len realita je na Slovensku úplne iná. Ak píše jeden pán o koncentračných táboroch Rómov na Slovensku, mal by písať, aj živote mnohých ostatných občanov, ktorí tu tiež takmer žijú takmer ako v koncentráku. Narážam na skutočnosť, že práca by okrem peňazí mala prinášať osobné uspokojenie, nielen finančné ale aj v smere osobného života, osobného štastia. Aká je skutočnosť, mnohí o tom vedia svoje. Slovenský neokolionalizmus nepozná v Európe obdobu. Na mnohých firemných štítoch, či vstupoch do podnikov už nám len chýba nápis: "Arbeit macht frei"!

Vďaka jednostrannosti orientácie priemyslu na Slovensku, mnoho možností na zamestnanie nie je, automotive, IT, služby. Okrem profesnej skladby, mnoho nie je už aj preto, že sa firmy zbavili zodpovednosti za zamestnancov, spolupracujú s personálnymi agentúrami, ktoré v podstate fungujú len ako naborčíci a nie personalisti. Okrem toho tu je aj fakt, že sme krajina, kde asi žije a pracuje najviac živnostníkov v Európe. Ono je tomu tak preto, lebo mnoho firiem ľudí zamestná iba na živnosť, ktorá im vyhovuje, ale vonkoncom nie zamestnancom, ľuďom. Mnoho sa popísalo a diskutovalo o tom, že na prácu, kde by mal byť človek v riadnom pracovnom pomere, nemala by platiť živnosť, ani práca na dohodu a malo by byť toto legálne obchádzanie zákonov zakázané. Opak je pravdou. Výhody požíva v podstate len zamestnávateľ, ludia ťahajú bohužiaľ za kratší koniec a živoria, zhlboka nadýchnuť sa im nie je dovolené. Dá sa to nazvať legálnym vydieraním, nakoľko ak ľudia prácu potrebujú, aby vôbec existovali a inej niet, tak na tieto podmienky pristúpia. Odhliadnuc od skutočnosti, že tisíce ľudí na Slovensku pracujú za almužnu. Rozdiel je najmä v porovnaní Bratislavy a ostatných častí Slovenska, ako keby tam ľudia ani nežili. Odmeny za prácu úplne odtrhnuté od reality, porovnanie úrovne platov v iných regiónoch s bratislavskými, vykazuje len zhruba tretinu toho bratislavského, za tú istú prácu, popritom potreba uspokojenia základných potrieb, je všade rovnaká. Mám rád Stredodoslovákov, mám rád Vychodniarov, preto veľmi ľutujem, že sa Mečiarovi, tak ako plánoval, realizácia presťahovania niektorých štátnych úradov do iných krajov Slovenska. Pomohlo by to iste celkom iste regiónom Slovenska ako aj ľuďom, tam žijúcim a nemuseli by sa trepať za prácou na západ Slovenska, alebo do zahraničia.

Štát by z ľudí vyžmýkal aj posledné, ale v tomto smere vúbec nekoná. Pritom stále politici plačú, že majú prázdnu štátnu kasu a tu im taktiež utekajú tisice, milióny peňazí, keď sa platí menej daní, ako by sa mohlo. Štát preto vymýšľa v spolupráci s EU, nové formy zdierania, ako by ľuďom vytiahol z vrecák to posledné, čo im tam zostáva. Neokolonializmus EU je potrebné rozbiť, vystúpiť z EU a začať konečne robiť politiku pre ľudi. Nie sme štát, ktorý môže robiť veľkú politiku, nie sme štát, ktorý bude niekto zachraňovať, ak by k jeho kolabsu malo prísť. Vravievalo sa a roky kritizovalo, že politika robí ekonomiku, mala by ekonomika robiť politiku. Vôbec to neplatí v smere existencie štátu. Dnes opäť politika robí ekonomiku, čím to zákonite celé musí dospieť do krachu, lebo peniaze, zisky, odchádzajú každý deň preč a neslúžia vnútornej potrebe Slovenska a jeho občanov. Slovenský koncentrák.

Dočkáme sa ešte nejakej pozitívnej zmeny, alebo sa len budeme trvale prizerať genocíde občanov Slovenska? Dokedy ešte? Kedy sa tu opäť bude dať normálne žiť? Kto vie, nech odpovie!

Keď národ umožní svoj koniec

Niet asi tupšieho národa v Európe, ktrorý dovolí, aby sa s nim manipulovalo, ako sa urodzenosti zachce. Darí sa mu to, najmä vďaka neochote národa sa vzoprieť, vďaka jeho hlúposti. Štát a politika potrebujú, aby každý človek bojoval sám za seba a skutočne sa im to dari. Ako Slováci, čí občania tohto štátu, máme k sebe, jeden k druhému, čím ďalej tým viac, veľmi ďaleko, nestaviame medzi sebou mosty, ktoré nás majú spájať, skôr bariéry, aby sme sa k sebe už vôbec nikdy nedostali. Scenár rozvadenej rodiny, keď platí, nefunguje rodina, nefunguje štát.

Zaujímavé je, že všetci plačú aké je to zlé, všetci ale hrajú, ako gajdoš hraje. Celé Slovensko, to nie je jeden národ, to je len nejaký zlepenec, ktorý musí živiť darmožráčov, aktívnych v politike. Ako si vysvetliť, že mzdy sú na východe našej republiky len na prežitie (sú vo výške zhruba 1/3 tých na západe republiky, v niketorých lokalitách stredného Slovenska, ešte menej) a pritom množstvo hrdých rodákov z východu sa podieľalo, či podieľa na likvidácii národa. Ako je možné, že jeden štát má rozdielny meter na ľudí žijúcich na západe, v jeho strede, na východe republiky. Ako je možné, že štát pracuje systematicky na ich fyzickej likvidácii. Inak sa nedajú nazvať činy našich servilných politikov, ktorí sa vôbec nestarajú o "blaho" národa, tak ako by mali. Nedá sa žiť, ak ľudia žijú z platov hodných almužny. To čo sa u nás deje, je plánovaná genocída, likvidácia Slovenského národa. Padne EU, skončí Euroválov s Eurovalom, skončí aj Slovensko. Mocní sveta nebudú mať záujem ratovať "národ holubičí".

Vlastizrada je poznávacím znakom poliky Slovenska.

Pštros alebo slon v porceláne

Tak by sa dalo charakterizovať konanie a politika víťaza volieb, strany SMER s jeho predsedom Róbertom Ficom. Neriešenie dôležitých otázok predkladaných verejnosťou je iba pokračovaním politiky predošlých aktérov na slovenskej politickej scéne.

SMER sa vybral opäť cestou proti občanom a vôbec to nevyzerá, že by mohlo prísť k nejakým pozitívnym zmenám v prospech obyvateľov Slovenska. Nefungujúce štátne úradovne, zlá finančná politika, ako aj servilita vládnucich k zahraničným spolkom, či už EU alebo NATO, nejavia známy pozitívnych zmien. Čo si má občan štátu myslieť o zavádzaní a možnom zvyšovaní daní, ako aj o slovenskom súhlase k pobytu armád  NATO, či americkej armády v Európe, či účasti našich vojakov na pofiderných operáciach v zahraničí.  Nikto ich nevolal, nikto ich tu nechce, normalny človek s nimi mať nič nechce a všetci vidia, že to speje k zlému koncu nielen únie, ale aj našeho Slovenska.

Ten Fico, čo mával bývalému ministrovi financíí Miklošovi pred nosom, Ústavou SR, keď sa mu vyhrážal možnosťou znárodnenia, či zoštátnenia sprivatizovaných podnikov, strategického významu. Nič sa ale nedeje, lebo Fico je tiež len koleso u voza, ktoré bude gniaviť národy Európy v blízkej budúcnosti. Plus na dôvažok, Fico okrem plamenných rečí nemá na to, aby sám niečo pozitívne pre štát vyprodukoval.

Objavujú sa ďaľšie informácie, spojené s prepojením Fica a jeho manželky na rôzne kauzy a kauzičky. Vôbec celá politika smeruje a nielen Ficova, ale aj tých pred ním, k totálnej devastácii Slovenska a poroby národa. Nie je vidieť žiadne svetlo nádeje, že by sa v blízkej budúcnosti niečo zmenilo v pozitívnom smere. Pokračovanie politiky spolu s EU ako aj NATO, ktoré sa čím ďalej, tým viac pripravuje na úlohu správcu žalára národov, je iba cestou do pekla.

Slovensko prečo konáš hlúpo

Jeden im už nerozumie. Ani sa nedá rozumieť, najmä ak sme svedkami zdierania ostatných štátov EU dvomi  veľkými hráčmi v EU politike, v snahe zachrániť svoje podnikateľské kruhy, ktoré profitovali z prezbrojenia Grécka.

Aj posledný počin Roberta Fica, prísľubom zotrvania našich vojakov v Afganistane v záujme cudzích záujmov, iba potvrdzje servilnosť našej politiky. Aka to paralela, s ohľadom na komentáre našich "disidentov", ktorí nesúhlasili s internacionálnou pomocou v 1968 roku, ale dnes súhlasia s podporou deinštalácie vlád v iných suverénnych štátoch sveta, za podpory našich žoldnierov, k všetkému platených zo štátnych peňazí. Ak už teda sa chcú naši politici hrať na silných hráčov v svetovej politike (aj keď sme v tejto hre bezvýznamným smiešnym trpaslíkom), mali by sa radšej skôr začať starať o budúcnosť Slovenska a nečakať až padne na nos spolu s EU. Vôbec nie je nemysliteľné vystúpenie z tohoto pre Slovensko nevýhodného zväzku, vôbec nie je zaujímavé zotrvanie v ňom, z pohľadu našich občanov. Rozkradnutá Európa, píliaca si pod sebou konár permanentným odlivom investícii a výrob do Ázie, nemôže ostať fungovať ako servisná spoločnosť, najmä ak sme si vedomí, že celá "kríza mozgov" je spôsobená finančnými inštitúciami, ktoré sa podieľajú na devastácii ekonomík národných štátov a z občanov si urobili otrokov. Občania sa poskladajú v konečnom zúčtovaní na dlhy ekonomík.

Nedá sa rozumieť politike našich predstaviteľov, najmä ak vidíme, že napr Nemecko a Francúzsko sa snaží presadiť kontrolu národných hraníc, čo v podstate vracia Európu pred rok 1989. Oni vedia prečo o to usilujú. Boja sa hnevu a níslednej migrácie ľudí kontinentu. Inou stranou mince je vzťah EU ku Grécku. Mienkotvorné Nemencko a Francúzsko by najradšej videli Grécko na kolenách, momentálne podporujú snahy o zavedenie pôvodnej meny. Tu sa ukazuje prezieravosť prezidenta ČR, Václava Klausa, keď si naši susedia ponechali svoju menu CZK a nepustili sa na tenký ľad, ako naši politici. Iste pri páde EURa, resp. prípadneho rozpadu Eurozónz, náš sused ČR bude na tom lepšie, ako všetci ostatní z EU.

Prežitý systém formy európskeho superštátu sa neosvedčil. Forma štátneho socialisticko-kapitalistického molocha, kde dotiahli ideu socializmu do absolútna, s absurdnou byrokraciou centra EU, nekontrolovateľným prerozdelovaním financií, podporujúcim korupciu, končí zotročením národov Európy, proti ich vlastnej vôli. A opäť pararlela s pomerami pred rokom 1989, keď sa v podstate nič nezmenilo, lebo systém vládnutia je v princípe ten samý, len s malým rozdielom, že vtedy mali ľudia aspoň ako také životné istoty. Zbytočná je polemika o "slobode", lebo slobodný môže byť len človek majetný, čo v mnohých prípadoch nie je realizovateľné nielen u nás, ale aj inde v Európe.

Smer a Fico by sa mali vrátiť na Slovensko, prestať sa zaujímať o problémy iných a začať ich riešiť hlavne u nás doma. Prvými krokmi by mali byť zoštátnenie strategických podnikov a firiem, predaných podvodným spôsobom pod cenu a následne vystúpením Slovenska z NATO, ako aj EU.  Som presvedčený, že väčšia časť obyvateľstva by im takéto krokz odobrila.

Neúcta či zámer?

Slovenské média zverejnili správu o "likvidácii" našej svetoznámej športovkyne Veroniky Zuzulovej, ktorá robí veľmi dobré meno Slovensku vo svete. Robila, chcela by robiť, no bohužiaľ sme svedkami presného opaku, jej likvidácie.


Ako môžno posudzovať snahu zväzu, ktorý po jednej stránke nie je schopný zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na je prípravuje či účasť na pretekoch, na druhej jej bráni pokračovať v športe. Čo si má človek myslieť o štáte a jeho športových funkcionároch, ktorý používa a používajú vydieračské praktiky u športovcov, ktorí nás a Slovensko vzorne reprezentujú, šíria dobré meno a podieľajú sa na jeho propagácii vo svete.


Veronike, nielenže nie sú schopní zabezpečiť pokojnú prípravu, ale hrozí, že bude musieť skončiť s lyžovaním, hlavne pre neschopnosť zväzu a štátu poriešiť jej problémy, ktoré ona nezavinila. Nie sä peniaze, nie je je dovolené pretekať za iných, stala sa predmetom vydierania, čo už začína byť charakteristickou črtou Slovenska.


Ako uviedol denník SME, v svojom článku Zuzulova uvažuje, ze bude reprezentovať inú krajinu.
Uvádzajú sa tam, iné veci, pripomínajúce, ako píše SME, "praktiky z 50tych rokov., keď vraj Veronika mala napríklad podpísať, že súhlasí s nepodmienečným zákazom činnosti, finančnou sankciou dvetisíc eur plus vrátením dotácie 10 080 eur a okrem iného aj súhlas s tým, že odvedie desať percent z finančného plnenia zmlúv s jej individuálnymi partnermi na účet lyžiarskej asociácie".... atď.

Intrigy, klamstvo, zneužitie, vydieranie to sú nástroje na ovládanie ľudí. Slovenská realita. Z uvedeného vyplýva, že tu nejde o reprezentácia, pozitívnu reklamu Slovenska vo svete, ale len o finančné záujmy zopár ľudí. Veronika dostala zaucho, buď bude poslúchať alebo bude na základe rozhodnutia slovenských katov, musieť skočiť kariéru, ešte pred svojim vrcholom kariéry. 

Veronike prajem, aby sa jej podarilo dostať pomoc zo zahraničia, kde si ľudí vážia viac než u nás doma, hlavne aby nemusela končiť so športom, ktorý tak miluje a môžem, myslím, že nielen za mňa sľúbiť, ale za všetkých, čo jej fandíme, že v nás stale bude mať svojich fanúšikov, bez ohľadu na zástavu, pod ktorou sa bude zúčastňovať pretekov v lyžovaní.

Nepodmienený základný príjem

Nepodmienený základný príjem alebo základný nepodmienený príjem je koncept systému sociálneho zabezpečenia pomocou pravidelnej peňažnej dávky potrebnej na dôstojný život vyplácanej všetkým ľuďom žijúcim na danom území bez akýchkoľvek podmienok, nezávisle na práci, sociálnej situácii a pod.
Nepodmienený základný príjem je často navrhovaný ako občianska dividenda alebo ako aj negatívna daň z príjmu.

Hlavným princípom je odstránenie dane z príjmov a ostatných odvodov a jeho podstata spočíva v absolútnej nezávislosti na práci. Štát tak chýbajuce prostriedky dopĺňa do svojho rozpočtu spotrebnými daňami.

Myšlienka nepodmieneného základného príjmu pochádza zo Švajčiarska a dnes sa o nej hodne diskutuje najmä v Švajčiarsku, Nemecku. Cieľom je nové usporiadanie sociálneho systému tak, aby sa spoločnosť mohla a bola schopná vysporiadať s rastúcou nezamestnanosťou, ktorú spôsobuje najmä automatizácia a racionalizácia výrob. Zmyslom nepodmieneného základného príjmu je hlavne oslobodenie človeka od existenčných tlakov a hrozieb v súčasnej dobe, pri hľadaní práce. Nepodmienený základný príjem predstavuje v svojej podstate, úplné hmotné zabezpečenie základného ľudského práva - práva na život.

Výrazné prínosy nepodmieneného základného príjmu:

* nepodmienený základný príjem sa týka všetkých ľudí a bol by poskytovaný v rovnakej výške všetkým občanov, bez ohľadu na  na vek, kvalifikáciu ...;
* zabezpečené by boli základné životné potreby všetkých občanov, bez rozdielu, čo napĺňa články ústavu o zabezpečení práva na dôstojný život jednotivca;
* zlepšil by sa celkový zdravotný stav občanov, lebo by mohli žiť bez stresu, ktorý je výrazným faktorom ochorení modernej doby;
* uvoľnili by sa pracovné sily pre viaceré oblasti spoločenského života, čo prezentuje tvorivá práca, verejnoprospešná činnosť, bezodplatné služby. Všetko môže fungovať ako vravia ekonómovia, hlavne zo Švajčiarska,  na základe dobrovoľnosti, bez nátlaku na občana a bez ohrozenia jeho základných životných istôt;
* pri zachovaní práva byť zamestnaným a práva na prácu, by sa tak zmenil systém zamestnávania, lebo by sa vzťahy zamestnanec versus zamestnávateľ poľudštili, čo znamená, že hrozba odchodu kvalifikovaného zamestnanca by bola omnoho vyššia, než v súčasnosti, čím by sa výrazne zlepšili podmienky obojstranne výhodnej spolupráce;
* na báze dobrovoľlnosti by sa vytvoril priestor pre aktivity občanov, ku ktorým za súčasného stavu nemajú ani chuť, ani možnosti, nakoľko sa musia hlavne zaujímať o zabezpečenie svojich základných potrieb, inými slovami vytvoril by sa priestor, aby sa ľudia mohli aktívnejšie zapájať do verejnoprospešných aktivít spoločenkého života a podieľať sa na riešeniach týkajúcich sa celej spoločnosti, rozvoju a podpore napríklad ďaľších aktivít v oblasti kultúry, či športu;

* bolo by možné zoštíhliť štátnu správu, lebo by nebolo potrebné držať a spravovať to množstvo neproduktívnych úradov., ako aj by bolo odbúraných množstvo dávok, ktoré sú dnes pokytované;
* znížila by sa možnosť korupcie a parazitovania na štátnych dávkach, parazitovania rôznych nadácií na štáte, ktorých činnosť v sociálnej oblasti, nahradzujúca výkony štátnej správy, by bola v tomto ohľade úplne zbytočná.

Nepodmienený základný príjem nevyrieši všetky problémy spoločnosti, ale je veľmi dobrým nástrojom  na zlepšenie možnosti ich riešenia a znamenal by väčšiu slobodu občanov,  slobodu výberu zamestnania bez tlaku na akceptovanie pracovných podmienok, odmeny za prácu, čím je človek oslobodený od hrozby svojej neexistencie, ak by ponúkanú prácu neprijal - dá sa povedať nulová existenčná hrozba. Kto by chcel robiť, robil by za úplne iných podmienok, bez donútenia, bez stresu, vykonával by prácu vo väčšej pohode.

Základný príjem poskytne možnosť zmeny prerozdeľovania zdrojov, zjednodušením administratívy a s tým spojenej byrokracie. Dnes sa vypláca množstvo druhov dávok - dôchodkov, dávok, podpôr, príspevkov a iných náhrad v sociánej oblasti, ktoré by nahradil nepodmienený základný príjem a nový prehľadný systém.

Vlastizrada alebo prečo národ mlčí

Horúca téma týkajúca sa politiky EU a likvidácie poľnohospodárov, farmárov a iných chovateľov, pestovateľov na Slovensku, čím nepriamo ohrozuje existenciu vlastných občanov.

Slovenskí politici patria, bohužiaľ, k absolútnej amorálnej elite, ktorá sa správa k vlastnému národu a občanom, ako k otrokom.  Slovensko nepatrí medzi štáty, čo môžu mútiť kalné politické vody sveta, Slovensko len môže počúvať, ako konajú inde a vôbec by sa nemalo zapájať do aktivít spojených s degradáciou obyvateľov iných štátov,  ako aj vôbec by nemalo podporovať vražedné spolky ako je NATO.

Politikov by naozaj bolo potrebné  poučiť, kde je ich miesto v spoločnosti a zaradiť ich na zmysluplné fleky, kde by sa mohli plne realizovať, ako aj prácou by si mohli vykúpiť svedomie, ak nejaké majú.

Na slovenských holiach, roliach, by som urobil agro tábory, kam by som umiestnil všetkých našich politikov, ku každému by som postavil dvoch drábov a pekne by pracovali, aby uživili svoj národ! Vážení politici, žijúc odtrhnutí od reality všedných dní, vôbec nemáte potuchy, s čím všetkým občan tejto žumpy každodenne bojuje, ako je okrádaný zo všetkých strán, či už zo strany štátu, bánk, či zamestnávateľov, dodávateľov služieb, potravinárskych reťazcov. Zaslepení svojim velikáštvom, konaním v smere osobného prospechu, važení naši milí politici páchate vlastizradu, genocídu na vlastnom národe. Vôbec vám na ľuďoch nezáleží, vôbec vám na Slovensku nezáleží. Ak by tomu tak bolo, správali by ste sa inak, pretože vy máte možnosti, kontakty, máte právnikov. Nič sa ale v prospech dobra nedeje, lebo to je pre vás všetkých nezaplatená nadpráca a tu nemusíte. 

Slovensko môže pokojne vystúpiť zo všetkých tých spolkov (je to iba zmluva, ktorá je vypovedateľná), ktoré nám nič neprinášajú, len vytrvalo pracujú na strate národnej identity, nielen nás Slovákov a degradácie do pozície otrokov. Všetci viete, že celé Grécko a Euroval, je EUROTUNEL, aký sme ani my na Slovensku, no ani svet ešte nezažil a vôbec nekonáte, skôr naopak, ľudia čo tu každý deň bojujú o prežitie, sa musia poskladať francúzskym a nemeckým bankám na grécke dlhy. 

Mnohokrát som napisal, že chodite ako kocúr okolo horúcej kaše a neviete pomenovať, iste by ste vedeli, ale zo zbabelosti nepomenujete presne problém, tak sa tým pádom nič nerieši, lebo iba zahmlievate podstatu a pritom vhodné riešenia by sa vždy našli! Bohužiaľ z vašej strany niet záujem.

Slovensko je schopné vlastnej existencie, po všetkých stránkach. Bolo by vhodné sa touto cestou vydať, pokiaľ možno čo najskôr.

Slovenský Dubai v strede Európy

Politickej elite Slovenska (povedal by som ľudskému odpadu) sa podarilo urobiť zo Slovenska Dubaj uprostred Európy, len s malým rozdielom, že v tom originálnom pravom Dubaji je lacnejšie.

Bezbrehé rozkrádanie, zotročovanie národa dosahuje vrcholu. Nie že sa pomaly na Slovensku nedá žiť z dôvodu absentujúcej kúpyschopnosti obyvateľstva, ktoré robí za almužnu a peniaze stačia len tak na uspokojonie základných potrieb, s ktorými už aj tak viacerí občania majú nemalé problémy. Potraviny začínajú byť neúnosne drahé, bývanie je pre mnohých nedostupné a vízia radostnej budúcnosti je viac než  čierna. Platy klesajú, ceny stúpajú, vyhliadka je celkovo pre občanov Slovenska neradostná.Vrchnosti začínajú problémy prerastať cez hlavu. Skryté privatizácie na poslednú chvíľu, takmer nefunkčné zdravotníctvo, takmer žiadna záchranná sociálna sieť. Načo je vlastne ľuďom dobrý nefunkčný štát?
Že to nie je v poriadku, čo sa tu deje, je aj výsledkom piatkovej demonštrácie pred Národnu Radou SR, kde atak na demonštrantov, surový, krvaý, bezcitný iba nastavil zrkadlo slovenským mocipánom. Média neiformujú púravdivo, vymývanie mozgov pokračuje, poznáme ho dlhodobo, najmä tí, čo sa mu nepodvolili. To, čo vyviedla polícia na piatkovej demonštrácii, by malo byť budíkom pre ľudí Slovenska, aby si konečne uvedomili, akí nám tu vládnu psychopati, ktorí sú chranení bandou vymletých primitívov, ktorí slúžia u polície a kukláčov len preto, že by sa inak neuživili. Bitka a násilie im je vlastné a s požehnaním vlastníkov tohoto sprivatizovaného štátu sa môžu beztrestne realizovať na akciách, akou bola včerajšia demonštrácia. Tí tupci zabúdajú na jedno, že sa môže situácia obrátiť a tou štvanou zverou budú oni sami, aj so svojimi rodinami. Božie mlyny melú pomaly ale presne a raz si ich ľudia nájdu a začne ich odchyt a likvidácia po jednom ......

Média klamú, najmä ak priami účastníci demonštrácie tvrdia niečo iné, že vlastne úplne bezdôvodne prišlo k neadekvátne tvrdému zásahu mocenských zložiek proti demonštrantom. Majitelia štátu sa opäť raz vyznamenali!

Slovensko sa stalo žumpou, kde sa nedá žiť, resp. kde slušný človek žiť slušne nemôže.

Dlhy a morálka

Slovenská politika je smiešna, odporná, protinárodná. Politici na jednej strane kašlú na národ, na druhej sa snažia pred svetom vyzerať veľkolepo.

Ako si inak môže jeden človek predstaviť ich správanie sa ohľadom Eurovalu. Slovenský občan strádajúci, balancujúci na hranici chudoby, keď okrem hornej triedy, je stredná a spodná systematicky likvidovaná. Presne sú likvidované tie skupiny obyvateľstva, ktorých kúpyschopnosť je podmieňujúcim faktorom existencie ekonomiky a na ich záchranu štát, naši politici, "lebo oni sú štátom v štáte", nič pozitívne nekonajú. Nekoná, lebo sa má každý postarť sám o seba, či ako sa s obľubou hovorí, každý je strojcom svojho šťastia.

Pýtam sa potom, prečo má byť občan solidárny s EU, ktorá sa rozhodla zachraňovať Grécko cudzími peniazmi, ktoré jej nepatria, prečo vláda Slovenska nie je čestná k vlastným občanom. Charakterné by bolo, ak teda chce vládna elita požičiavať si na dlhy iných,. že vláda by snáď mala v prvom rade odpustiť dlhy svojim občanom, respektíve aby im pomohla sa ich zbaviť a zastavila štátne výpaľníctvo a najmä úžeru finančných inštitúcií, ktoré poskytujú úvery. O tejto otázke sa v morálnej rovine nediskutuje. Rozkrádanie štátneho na všetkých úrovňach, vydieranie, zotročovanie národa bolo a je agendou  takmer všetkých politikov Slovenska. Športom číslo jedna na Slovensku. Dáš, dostaneš, žiješ, podnikáš. Nedáš, nemáš nič. Média prinášajú sporé správy, čo sa polícii podarilo či nepodarilo vyšetriť, ale podstata akosi uniká. Podstatou je korupčné správanie sa nielen politikov, ale aj štátnych úradníkov, kde si tiež nerobíme ilúzie, že konali sami, z vlastného záujmu. Ako a prečo to vôbec je možné, na to by mali dať odpoveď aj členovia parlamentu! Kde zostala kontrola, kde sa páni poslanci stratila vaša spoľahlivosť, česť, ak ste aj niekedy nejakú mali ...

Štátm nefunguje, ani už fungovať nemôže, lebo niet už zo štátneho čo predávať, a aj preto je spolok Ivana Mikloša, so svojimi schopnostiami niečo riešiť, u konca. Slovensku nepomôžu medové reči, nepomôžu nespľniteľné sľuby, lebo štát nič sám neporieši a prichádza čas na zmenu. Zmena systému môže byť niečim novým, aby sa dali naprávať chyby minulosti.

Ako občan tohoto štátu, odmietam platiť dlhy iných, za ktoré nie som zodpovedný, najmä ak som ich nespôsobil prípadné moje dlhy tiež len musím riešiť sám!

Vrece sa roztrhlo

Vrece sa roztrhlo. Myslím to obrazne, po jednej stránke, s ohľadom na protest Gorila, kde sa už pridelili dresy mančaftu, s aktivitami nespokojných ľudí, ktorí pripravujú ďaľšie protesty a po druhé s nespokojnosťou ľudí, ktorí sa začali živo zaujímať, kam šli peniaze z pochybných odpredajov štátneho majetku, ako aj ako hospodári či nehospodári naša vláda.

Organizátori protestu mali od samého počiatku problém s dôveryhodnosťou ich počínania a v plnej nahote sa tieto obavy odhalili v debate pri okrúhlom stole, kde každý z nich vravel niečo iné. Neskutočné je ako sa našich politici dokážu zmanipulovať ľudí, len aby neboli odstavení od koryta.

Momentálne sa spájajú aktivisti rôznych skupín, aby pokračovali v načatom. Bolo vytovorených mnoho skupín, ktoré nie a nie sa pospájať. Ako mnohí tvrdia, v jednote je sila, momentálne neplatí. Problémom ale aj je, že sa najmä snažia presadzovať ideu priamej demokracie, ktorá podľa mňa v našich zemepisných šírkach, ešte nemá šancu na úspech. Dané je to aj tým, že Slovenský národ, ešte nedozrel, aby takouto formou si spravoval svoje veci. Taktiež je dosť podstatný fakt, že je potrebné meniť systém, ktorému už žiadne kozmetické úpravu nepomôžu. Až potom by sa dalo uvažovať o priamej demokracii. Mala by byť hlavne doplnkom, aby ľudia mali možnosť kontrolovať prácu ich zástupcov, prápadne korigovaťich zlé kroky. Dom treba začať stavať od základov a nie od strechy.

17 februára 2012 sa o 16,00 koná protest Spolu.org

Potrebná je celková zmena c spoločnosti.